Sanace historických krovů na Slovensku

Obnova historických krovov má svoje špecifiká a práve preto by im mala byť venovaná zvýšená pozornosť. Zlý stav krovu sa prejavuje nielen samotnou deštrukciou jeho drevených prvkov ale následne celého objektu. Dôležitým východiskom pred začiatkom príprav obnovy historického krovu je určenie jeho veku, typologické zaradenie a v konečnom dôsledku stanovenie pamiatkovej hodnoty, ktorá určuje metodiku pamiatkovej obnovy. Pričom je nevyhnutné, aby žiadna obnova historického krovu nebola realizovaná bez dôkladne pripravenej projektovej dokumentácie.

Na území Slovenska sa zachovali po všetkých stránkach veľmi cenné historické krovové konštrukcie od stredovekých až po krovy, pri ktorých sa aplikoval inžiniersky prístup už pri ich návrhu. Vývoj historických krovov na Slovensku v Európskom kontexte v ničom nezaostáva, o čom svedčia aj výsledky výskumov historických krovov na našom území. Pri plošných výskumoch historických krovov bol nájdený zvyšok gotického krovu z roku 1292d (d – dendrochronologicky datovaný) na Rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Nálezov historických krovových konštrukcií s vysokou kvalitou remeselného a technologického opracovania je na Slovensku veľa. Vzhľadom na svoju „neviditeľnosť“ pod krytinou a neprístupnosť pre bežného človeka, sú ich krása a hodnoty v našom prostredí málo známe.

Prípravná fáza obnovy

Každej obnove historického objektu (pri národných kultúrnych pamiatkach je to automatické) by mal predchádzať architektonicko-historický výskum. V prípade obnovy historických krovov by mal byť spravený podrobný stavebnohistorický výskum konštrukcie zachytávajúci jednotlivé vývojové etapy a opravy s určením ich pravdepodobnej príčiny v minulosti. Realizovaný by mal byť špecialistom na historické krovy, nakoľko ide o odlišné typy konštrukcií na rozdiel od bežne používaných v súčasnosti. Získané informácie môžu napomôcť lepšiemu pochopeniu fungovania objektu ako celku, čím sa predíde nasledovným poruchám spôsobeným nevhodne zvolenou rekonštrukciou vyplývajúcou z nepoznania celku.

V rámci predprojektovej prípravy je nutné zrealizovať stavebno-technický a dendrologický prieskum. Stavebno-technický prieskum poukáže na primárne statické poruchy konštrukcie (trhliny na dreve a konštrukcii objektu, skrútenie prvkov, uvoľnenie tesárskych spojov a prvkov, prasknuté prvky, deformácie,...). Výstupom dendrologického prieskumu je dokumentácia lokalizujúca a popisujúca mieru a rozsah biotického poškodenia drevenej konštrukcie. Dendrologický prieskum taktiež definuje druhy drevokazného hmyzu a drevokazných húb, plesní, ktoré poškodzujú samotnú konštrukciu. Na základe rozsahu a miery poškodenia sa určia prvky a ich časti na odstránenie, prípadne iné spôsoby najmä technického alebo chemického ošetrenia. Ako pri každej obnove aj tu treba počítať s objavením časti porúch po demontáži krytiny a záklopu.

Projektová príprava a voľba technológie

Spracovanie projektovej dokumentácie vychádza zo spomínaných výskumov a prieskumov. V prvom rade by mala byť snaha o zachovanie v čo najväčšej miere pôvodného materiálu, teda autenticity konštrukcie, ktorá je základom pamiatkovej hodnoty (samozrejme v závislosti od poškodenia konštrukcie). Hlavnou podstatou by malo byť odstránenie príčiny statických porúch. V prípade biotického poškodenia ide o odstránenie zvýšenej vlhkosti, zatekania a nedostatočného prevetrávania podstrešného priestoru, čo býva ich hlavnou príčinou.

Technické riešenie obnovy by malo rešpektovať v prvom rade pamiatkovú hodnotu, optimálne riešenie z hľadiska statiky a dlhodobej životnosti sanácie, čomu by mali zodpovedať zvolené sanačné úpravy. Ideálne je používať rovnaké, kresané drevo a tradičné tesárske spoje pri nadpájaní prvkov. V prípade použitia chemickej ochrany použiť transparentné materiály, ktoré nespôsobujú rozvlákňovanie dreva. Možné je použiť aj sterilizačné technológie ako je termosanácia alebo vyplyňovanie celej konštrukcie.

Základné spôsoby sanačných úprav: výmena poškodených prvkov, príložkovanie, kotvenie do oceľových prípravkov (tvar a spôsob závisí od konkrétnej situácie), protézovanie, plombovanie, systémy podpier a vzpier, odľahčenie prvku pomocnou konštrukciou, stuženie, použitie prídavných prvkov, predpätie konštrukcie ťahadlami alebo napínacími systémami.

Chyby pri obnovách

Pri obnovách je nutné sa vyvarovať chybám pri sanáciách, ktoré môžu časom spôsobiť ešte vážnejšie poškodenia ako tie, ktoré sa odstránili. Zväčša ide o neodborné zásahy riešiace problém iba dočasne alebo o zásahy „odborníkov“, ktorí nerozumejú princípom fungovania historických krovov. Vždy treba zohľadňovať inú podstatu konštrukčných zásad použitých pri ich navrhovaní a rozdiely ich základného typologického členenia (vychádzali z geometrie, optimálnych harmonických pomerov).

Najčastejšie chyby pri sanáciách:

• Ponechanie degradovaných prvkov v konštrukcii, ktoré sa do budúcna stávajú zdrojom pre opätovné rozšírenie biotického poškodenia s napadnutím nových prvkov.• Neodstránenie príčiny poškodenia (napr. poškodená krytina spôsobujúca zatekanie a zvýšenú vlhkosť).• Nezabezpečenie optimálneho prevetrávania konštrukcie.• Použitie neodkôrnených prvkov, ktoré sú náchylné biotickému poškodeniu.• Použitie nekresaných alebo neohobľovaných prvkov, ktoré sú náchylnejšie biotickému poškodeniu.• Provizórne krátkodobé riešenia, ktoré sa stávajú trvalými s následným znehodnocovaním konštrukcie.• Nevhodný prístup znižujúci pamiatkovú hodnotu.

Príklady obnov historických krovov

Celkovo možno konštatovať, že situácia sa v prístupe k obnove historických krovov na Slovensku z roka na rok zlepšuje. Aj vďaka podpore ministerstva kultúry sa v poslednom desaťročí prehĺbilo úsilie o čo najpodrobnejšie spoznanie krovových konštrukcií postupne v jednotlivých regiónoch tak, aby pri samotnom realizovaní sanácií boli v čo najväčšom rozsahu zachované historicky aj remeselne cenné konštrukcie. V súčasnosti, na rozdiel od minulosti, sa v podstatnej miere upúšťa od úplných výmen historických krovov a pristupuje sa k ich pamiatkovej obnove so zachovaním ich autenticity.

Príkladom starších, nie príliš vhodných obnov, je obnova krovu nad Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa v Hruštíne, kde boli na stiahnutie krovu a muriva použité priestorové priehradové väzníky. Principiálne podobný spôsob sanácie trámu no v jemnejšom vyhotovení na kostole v Zákopčí, krokvy a ostatné prvky prijateľne zrekonštruované. Iným, nie príliš vhodným príkladom, je sanácia krovu na kostole vo Vyšnom Kubíne, kde o dlhodobosti riešení sa dá polemizovať. Nie príliš citlivý spôsob sanácie na krove kostola v Krásne nad Kysucou. Príkladom citlivej obnovy je výmena prvkov s ich tradičným spôsobom opracovania na kostole v skanzene v Zuberci (prenesený zo Zábreža).

Ďalším, pomerne citlivým príkladom, je krov na kaštieli v Istebnom, kde boli v hornej úrovni manzardovej strechy doplnené prvky, ktoré upravili pôvodný konštrukčný systém krovu. V rokoch 2010 a 2011 prebehla rozsahom jedna z najväčších obnov veľmi cenných stredovekých krovových konštrukcií z druhej polovice 15. storočia na rímsko- katolíckom kostole sv. Petra z Alkantary, ktorá svojim vyhotovením citlivo zapadá do kontextu konštrukcie krovu. V roku 2011 bola na Slovensku prvýkrát použitá nedeštruktívna metóda termosanácie krovu proti aktívnemu a značne rozšírenému drevokaznému hmyzu v krove na Katedrále sv. Martina v Bratislave. Taktiež išlo o mimoriadne cennú konštrukciu krovu s ležatými stolicami zo začiatku 16. storočia. Princípom metódy termosanácie je prehriatie vzduchu v podstrešnom priestore na teplotu 110 °C, pričom dôjde k nahriatiu drevených konštrukcií napadnutých aktívnym drevokazným hmyzom na teplotu, pri ktorej nezvratne dochádza k úhynu škodcov vo všetkých jeho štádiách – vajíčko, larva, kukla, chrobák. Teplota dreva v celom jeho priereze, na základe mnohoročných skúseností zo zahraničia (v Nemecku je využívaná táto metóda sanácie už od 30. rokov 21. storočia) je stanovená na 55 stupňov počas jednej hodiny.

Z hľadiska používania tradičných technológií máme na Slovensku čo zlepšovať. Pri obnovách krovov sa minimálne používajú tradičné tesárske spoje používané pri opravách, vrátane spojovacích prvkov (drevené kolíky a pod.), nehovoriac o dreve pripravenom a spracovanom tradičným spôsobom počnúc sušením a končiac jeho kresaním. Na Slovensku chýbajú firmy, ktoré zvládnu realizáciu obnovy tradičným remeselným spôsobom v primeranej kvalite. V tomto prípade si môžeme brať príklad z obnov v Českej republike, kde v poslednej dobe prebehlo viacero úspešných sanácií s použitím tradičných postupov.

Záver

Vzhľadom na podrobnejšie a rozsiahlejšie poznanie historických krovov a rastúce povedomie o ich význame ako súčasti historických budov rastie potreba zlepšovať prístup pri ich obnove. Filozofiou každej obnovy by malo byť zachovanie v čo najväčšej miere pamiatkovej hodnoty historického krovu, rovnako ako celok, aj keď samotnú konštrukciu bežný človek nevníma. Obnova, sanácia krovu je až krajné riešenie v prípade porúch znehodnocujúcich pamiatku ako takú. Ideálny stav je keď sa realizuje pravidelná údržba a správne užívanie objektu (údržba krytiny, správne prevetrávanie priestorov a konštrukcií, pravidelné čistenie, ...), ktoré nezanedbáva jednotlivé súčasti ale vytvára podmienky pre trvalo udržateľný stav konštrukcií s predpokladom minimálnych zásahov. Vzhľadom na impozantnosť a krásu remeselnej práce stojí za úvahu sprístupnenie niektorých významných historických krovov pre širokú verejnosť, tak ako je to v zahraničí.

Ing. arch. Peter Krušinský, PhD.,Ing. Renáta Korenková, PhD.,Stavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline

Foto: archív autorov

Literatúra:

[1] Krušinský P., Korenková R., Grúňová Z., Ďurian K.: Stredoveké krovy v regióne Liptova, In: Civil and environmental engineering = Stavebné a environmentálne inžinierstvo: scientific technical journal, ISSN 1336-5835, Vol. 9, No. 1 (2013), s. 27 – 31[2] Krušinský P., Korenková R., Ďurian K.: Research of the roof trusses of the franciscan monastery in Okoločné, In: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian – Slovak – Polish Seminar: Moscow – Arkhangelsk, 3. 07 – 6. 07. 2012, – Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012, ISBN 978-83-7814-021-4, s. 335 – 342[3] Krušinský P., Suchý L., Ďurian K., Rybárik J., Glos P., Horanský P.: Historické krovy nad dómom sv. Martina, Termosanace krovů presbyteria katedrály sv. Martina v Bratislavě, Sborník příspěvků k semináři konaného, 11. 8. 2011 v Bratislave, ŠMIRA – PRINT, s. r. o., ISBN 978-80-87427-16-3[4] Suchý L., Krušinský P., Grúňová Z., Ďurian K., Zacharová D., Korenková R.: Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline – Stavebná fakulta – Katedra pozemného staviteľstva, M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80-970171-1-8, Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky[5] Suchý L., Krušinský P., Babjaková Z., Ďurian K.: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca, Žilinská univerzita v Žiline – Stavebná fakulta – Katedra pozemného staviteľstva, 2008, ISBN 978-80-965547-9- 7, Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky[6] Suchý Ľ., Korenková R.: Nové prístupy k starostlivosti o historické krovy a strechy ako súčasti kultúrnych pamiatok, In: Bardkontakt 2012: Problematika mestských pamiatkových centier: zborník prednášok [odbornej konferencie], Bardejov, 21. – 22. august 2012, Mesto Bardejov, 2012, ISBN 978-80-971106-3-5, s. 213 – 219[7] Makýš, O.: Problémy prezentácie dreveného kultúrneho dedičstva, In: Stavba, Vol. 10, No. 9, p. 48 – 53, Bratislava: MF media s. r. o., 2007, ISSN 1335-5406, recenzoval PhDr. K. Pieta, DrSc.[8] Makýš, O.: Technológia sanácie porúch a ochrany konštrukcií z dreva, In: Príprava vedenie a organizácia stavieb, Bratislava: Verlag Dashöfer, 2004, aktualizácia 1/2004, časť 6/6, kap. 4.1 – 4.2, 12 pg., ISSN 1335-8626[9] Capková E., Krušinský P.: Geometrická analýza historického krovu rímskokatolíckeho kostola v obci Belá-Dulice, Zborník sympózia o počítačovej geometrii SCG´2011 – Kočovce, 10/2011, STU Bratislava, ISBN 978-80-227-3580-3