Vzdelávanie v stavebníctve
Záujem o univerzitné vzdelávanie technického smeru na Slovensku klesá už niekoľko rokov. S poklesom záujmu o štúdium stavebníctva je konfrontovaná aj Stavebná fakulta STU v Bratislave. Je na vine aj súčasná hospodárska kríza, ktorá snáď najvýraznejšie zasiahla práve oblasť stavebníctva? Alebo je príčinou náročnosť štúdia?
Darina Lalíková , 2. 8. 2013
O príčinách poklesu záujmu o štúdium stavebníctva ale aj o ambíciách a cieľoch ako zatraktívniť záujem o univerzitné vzdelávanie technického smeru sme sa rozprávali s dekanom Stavebnej fakulty STU Bratislava prof. Ing. Alojzom Kopáčikom, PhD.
Pán dekan, koľko študentov v súčasnosti študuje na Stavebnej fakulte STU a na akých odboroch? Štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave je organizované v duchu Bolonskej deklarácie v troch stupňoch – bakalársky, magisterský (inžiniersky) a doktorandský. Stavebná fakulta ponúka na všetkých troch stupňoch viacero študijných programov zastrešujúcich celú širokú škálu odborov stavebníctva a geodézie. Celkovo máme akreditovaných 30 študijných programov v oblasti pozemných stavieb a architektúry, inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb, vodných stavieb a vodného hospodárstva, realizácie stavieb, stavieb na ochranu životného prostredia, technických zariadení budov, geodézie a kartografie, ako aj matematického modelovania inžinierskych úloh. Na našej fakulte študuje už niekoľko rokov takmer 4 tis. študentov, promuje ročne cca 430 bakalárov, 320 inžinierov a 20 – 30 doktorandov.
Už niekoľko rokov klesá záujem študentov o štúdium na Stavebnej fakulte. Kde vidíte hlavné príčiny poklesu? Je pravdou, že už niekoľko rokov klesá záujem o štúdium na našej fakulte, čo pociťujeme najmä menším počtom prihlásených a limitovanými možnosťami pri výbere študentov. Tento trend sa nám nedarí zmeniť napriek našej zvýšenej snahe v ostatných rokoch o propagáciu štúdia na fakulte. Osobne vidím príčinu v dvoch základných skutočnostiach. Jednou a rozhodujúcou je demografický vývoj spojený s poklesom počtu študentov na stredných školách, ktorý sme očakávali a snažili sa jeho dopad zmierniť práve intenzívnejšou propagáciou na stredných školách, na veľtrhoch, výstavách ale aj v médiách. Druhou skutočnosťou je kríza v stavebníctve, ktorej možný vplyv a dopad na záujem o štúdium sme si dostatočne neuvedomili. Nepomohli nám ani naši partneri, ktorí v snahe o upozornenie na kritický stav v oblasti stavebnej produkcie, intenzívne medializovali a naďalej medializujú problémy z toho vyplývajúce. To všetko má mienkotvorný vplyv na široké vrstvy obyvateľstva generujúc obraz o stavebníctve, v ktorom nie je práve najvhodnejšie podnikať, či hľadať uplatnenie.
O ktoré odbory je najmenší záujem a prečo a o ktoré najväčší a prečo? Pokles záujmu sa prejavuje celoplošne. V absolútnych číslach (počtoch) sa to prejavuje najintenzívnejšie na študijných programoch, ktoré majú dlhodobo najvyššie počty študentov. Dlhodobý trend v minulosti ukazoval na nižší záujem o študijné programy v oblasti inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb, treba však povedať, že práve v tejto oblasti sa vlani záujem akoby stabilizoval až mierne zvýšil.
Je podobná situácia aj na ostatných stavebných fakultách na Slovensku, resp. v Česku? Na Slovensku evidujú pokles počtu záujemcov o štúdium aj stavebné fakulty v Žiline, resp. v Košiciach. Žijeme predsa len v jednom prostredí, aj keď samozrejme pôsobia aj lokálne (miestne) podnety pri formovaní mienky a záujmu o štúdium. Tieto však nemôžu výraznejším spôsobom zmeniť dlhodobý trend determinovaný najmä demografickým vývojom v našej krajine. Situácia v Českej republike je trochu iná, napriek tomu evidujú aj naši kolegovia mierny úbytok študentov. Im robia vrásky na čele aj niektoré nové opatrenia ústrednej štátnej správy, smerujúce k limitom na úrovni študijných programov druhého stupňa.
Čo by podľa vás mohlo pomôcť zvýšiť záujem o štúdium na školách stavebného zamerania? Rozhodne by pomohlo zaradenie takých aktivít, predmetov do osnov na stredných školách, ktoré by podnietili, zvýšili záujem o technické vzdelávanie všeobecne. Opätovné zaradenie do učebných osnov vo väčšej miere matematiky, deskriptívnej geometrie a fyziky. Určitá úroveň technickej gramotnosti je nevyhnutná v celej šírke vyrastajúcej populácie, je to základ vedúci k analytickému mysleniu, k schopnosti riešiť tvorivým spôsobom akýkoľvek problém, k schopnosti integrovať poznatky a tieto využívať pri riešení problému. Chýbajúca technická gramotnosť a analytické myslenie je nenahraditeľné, nie je možné ho nahradiť napr. zvýšenou gramotnosťou v oblasti výpočtovej techniky a informačných technológií. Dôsledky prílišnej preferencie týchto oblastí nás doviedli do situácie, že musíme konštatovať zníženú schopnosť u našich študentov pochopiť čítaný text, interpretovať alebo zvládnuť jeho obsah, nie to ešte využiť takto získané vedomosti pre tvorivé riešenie problému.
Pripravuje vedenie Stavebnej fakulty nejaké konkrétne opatrenia a kroky na zatraktívnenie štúdia na Stavebnej fakulte? Naša fakulta pripravuje ucelený program na propagáciu štúdia na Stavebnej fakulte STU. Zintenzívnime naše pôsobenie na stredných školách, na akademických veľtrhoch (aj v zahraničí), vstupujeme celoročne do médií s cieľom informovať nielen o možnosti študovať na našej fakulte ale aj o pozadí, ktoré na budúcich študentov čaká. Výrazne sme zvýšili aktivity propagujúce výsledky výskumnej činnosti našej fakulty, spoluprácu s našimi partnermi pôsobiacimi v oblasti stavebníctva. Požiadali sme našich partnerov o pozitívny prístup pri medializácii problémov stavebníctva a o vytvorenie spoločnej širokej platformy pre oblasť komunikácie s verejnosťou. Prvým takýmto príkladom bol práve „Partnerský deň“ organizovaný spoločne so ZSPS, SKSI a Stavebnou fakultou STU v Bratislave na CONECU, na ktorom sme spoločne diskutovali za prítomnosti predstaviteľov ústrednej štátnej správy nielen na tému pripravovaného stavebného zákona ale aj o stratégii výskumu v oblasti stavebníctva pre obdobie 2014 – 2020. Na podujatí sme odovzdali štátnemu tajomníkovi MŠVVaŠ SR p. Š. Chudobovi naše spoločné stanovisko k pripravovanému materiálu „Šesť + jednej prioritných oblastí aplikovaného výskumu a vývoja“.