Vítězné projekty slovenských architektonických cen CEZAAR 2018

Slavnostní galavečer předávání architektonických cen CE·ZA·AR 2018 3. října živě přenášela Dvojka Slovenské televize, což události dodává na popularitě. Letošní ročník navíc kromě dalších orgánů zaštítil slovenský prezident Andrej Kiska, který se také ujal úvodního slova a architektům popřál „mnoho skutečně osvícených investorů, ať už soukromých nebo veřejných a aby se zvyšovala úroveň kritiky architektury, diskuze a zájem a kvalitní architekturu a také váha vás, architektů“.

Sošku bronzového domečku od akademického sochaře Jána Hoffstädtera převzal kromě vítězů šesti kategorií (Rodinné domy, Bytové domy, Občanské a průmyslové budovy, Obnova a přestavba, Interiér a Exteriér), o kterých rozhoduje mezinárodní porota, také laureát Ceny veřejnosti. Během galavečera Slovenská komora architektury předala také ocenění Patrón architektury za „osobitý přínos pro rozvoj architektury, který není vyjádřený architektonickým dílem. 

V mezinárodní porotě zasedli také dva architekti z České republiky: Petr Hájek a Pavel Nasadil. Porota v prvním kole vytvořila z 85 přihlášených návrhů shortlist o 22 dílech, které porotci osobně navštívili. Následně porota udělila celkem 16 nominací v rámci 6 kategorií a určila jejich vítěze.

Porotu 17. ročníku ceny CE·ZA·AR tvořili: Petr Hájek (architekt, Česká republika), Peter Jurkovič (architekt, Slovenská republika), Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika), Filipe Magalhães (architekt, Portugalsko), Pavol Macho (umělecký sklář, Slovenská republika), Pavol Mikolajčák (architekt, Itálie), Pavel Nasadil (architekt, Česká republika).

V závěrečné řeči poukázal předseda mezinárodní poroty Pavel Nasadil na absenci staveb financovaných z veřejných zdrojů – tedy problém, který bývá často zmiňován při podobných událostech také v Čechách. Nasadil také kritizoval nedostatečný počet architektonických soutěží, které by talentovaným architektům nabízely možnosti „k realizaci a naplnění jejich profese“. 

,,Na záver je potrebné poznamenať, že porota aj v tomto ročníku zaznamenala absenciu stavieb, ktoré by boli financované z verejných zdrojov. Iba dve realizácie z navštívených stavieb boli postavené z mestských rozpočtov. Tento stav je alarmujúci. Politici, verejná správa, mestá a verejné inštitúcie dodnes nevyužívajú architektonickú súťaž návrhov ako nástroj pre zlepšenie životného prostredia a infraštruktúry krajiny. Talentovaným slovenským architektom tak chýbajú príležitosti k realizácií a naplneniu ich profesie. Táto situácia navyše prebieha v krajine, ktorá je súčasťou Európskeho kultúrneho priestoru s prístupom k európskym finančným zdrojom,“ dodal predseda medzinárodnej poroty, architekt Pavel Nasadil 

Vítězné projekty jednotlivých kategorií: 

KATEGORIE RODINNÉ DOMY

Treehouse DuboDom v obci Svätý Jur od Pavola Šišky, ateliér StromDom

Slovenský architekt Pavol Šiška se se svým ateliérem StromDom zaměřuje na tzv. treehousy. Letos Šiška dokončil jeden takový treehouse ve známém vinohradnickém městečku Svätý Jur u Bratislavy. Nad tamní vinicí ukotvil jednoduchou dřevěnou stavbu přímo na vzrostlý dub. Dům "objímá" kmen stromu a jeho větve prochází přímo stěnami. Na treehouse navazuje velkorysá paluba s výhledem na město.

,,Kategória Rodinný dom (a Interiér) sa trvale teší najväčšiemu počtu prihlásených diel. To je pochopiteľné, keďže ide o stavby, na ktorých sa zúčastňujú autori naprieč celým spektrom architektonickej obce: začínajúci architekti, ešte s príznačným nasadením, či etablované mená, ktoré nás stále dokážu prekvapiť. Môžeme skúmať príčiny ich mimoriadneho spracovania, či invenčných priestorových riešení, alternatívnych low-cost aplikácií či odvážnych developerských schém. 

 Keď sme navštívili poslednú nominovanú stavbu v kategórii rodinné domy - DUBODOM, po pár minútach sme sa všetci spontánne usmievali. Kto by odolal šarmu entuziastického vinára a stavebníka, ktorý spolu s autorom návrhu, architektom Pavlom Šiškom, dom na strome vlastnoručne zrealizovali? Prostredie, príbeh, ľudia za ním, estetika, víno, to všetko odvádzalo našu pozornosť od samotného diela... A? Poddali sme sa. Emócia celku bola silnejšia ako súčet jeho častí,“ povedal porotca Peter Jurkovič (architekt, Slovenská Republika). 

KATEGORIE BYTOVÉ DOMY

Objekty se smíšenou funkcí v Trnavě od ateliéru Vallo Sadovsky Architects 

Prostor kultury, prostor nového městského života. Transformací a dostavbou několika spojených parcel uprostřed slovenské Trnavy vznikl veřejný prostor Nádvoří, který nabízí širokou škálu využívání od bydlení po obchody, co-working či kulturní centrum. Bratislavskému studiu Vallo Sadovsky Architects se podařilo citlivě rekonstruovat staré objekty s důrazem na jejich dlouhou historii a doplnit je kontrastní, ale přesto pokorně navazující dostavbou.

"Otázka bývania je jednou zo zásadných tém, ktorú rieši odbor architektúry. Pokiaľ by sme mali vyvodiť záver iba na základe toho, čo sme ako porota mali v priebehu súťaže možnosť vidieť, tak sa dá skonštatovať, že súčasná situácia na Slovensku nie je dobrá. Existujú výnimky, avšak väčšina typológie rezidenčných projektov vychádza z panelových sídlisk prezlečených do súčasného strihu. Z hľadiska urbanizmu sú nové sídliská oplotené a uzavreté do privátnych zón. Do tradičného sídla sa tieto komplexy zahrýzajú, pričom nepridávajú mestu žiadnu hodnotu a parazitujú na jeho službách.“ Porota sa však stretla s jedným príkladom, ktorý išiel opačnou cestou a ktorý ocenila. 

Návšteva vnútro-bloku v Trnave bola pre porotu silným pozitívnym zážitkom. Jedná sa po všetkých stránkach o veľmi dobre spracovaný súbor budov. Priechodnosť, vnútorné námestie a funkčná rôznorodosť sú základné kvality, ktoré významom presahujú hranice miesta. Celý vnútro-blok sa od okolitého mesta neodčleňuje, ale obohacuje ho o nové služby a verejné priestory. Spracovaním remeselných detailov a použitím materiálov je dielo na vysokej úrovni. Funkčná náplň objektu je rozmanitá, od služieb reštaurácie, pekárne, kultúrnej sály, nájomných administratívnych priestorov až po bývanie. Práve vďaka tejto rôznorodosti vznikol jedinečný obytný súbor. Porota sa domnieva, že v oblasti obytných stavieb je tento príklad veľmi cenný, a že jeho ocenenie prispeje k tomu, aby podobný postup nebol v budúcnosti ojedinelý,“ povedal porotca Petr Hájek (architekt, Česká republika). 

KATEGORIE OBČANSKÉ A PRŮMYSLOVÉ BUDOVY

Mlýnica v Bratislavě od ateliéru gutgut

Slovenský architektonický ateliér gutgut zrekonstruoval výrobní halu, která je součátí post-industriálního areálu v Bratislavě. Přestavba zachránila chátrající objekt a vytvořila z něj multifunkční objekt sloužící kultuře, administrativě i bydlení. Architekti využili stávající konstrukci ze železobetonu. S původním objektem návrh pracuje jako s "obalem", do kterého architekti vložili další objekty. Nové zásahy využívají materiály, které jsou v záměrném kontrastu k racionální podstatě industriální stavby.

,,Pekné a dobré bývanie ovplyvní život jednej rodiny, ale školu navštívia celé generácie mladých ľudí. Kým pre privátnea menšie projekty sú určujúce individuálne kvality stavebníka a architekta, verejné investície vypovedajú o systéme a stave občianskej spoločnosti. To, čo slúži verejnosti: škôlky, školy, knižnice, univerzity, nemocnice, budovy pre verejnú správu, športove centrá, plavárne, divadlá, budovy pre vedu a výskum, kultúrne centrá, centrá pre mládež, požiarne zbrojnice, železničné stanice alebo mosty cyklistických chodníkov a iné infraštruktúrne projekty, patrí medzi najčastejších laureátov architektonických cien v celej Európe. Ak chceme na Slovensku dosiahnuť mimoriadnu architektonickú kvalitu pri verejnej budovách, musíme v prvom rade rozpoznať jej dôležitosť pre spoločnosť. Veta Winstona Churchilla - „We shape our buildings and afterwards our buildings shape us“ („Formujeme naše budovy a následne oni formujú nás“) -vystihuje podstatu. 

V súkromnom sektore to tiež nie je výrazne lepšie: až na pár výnimiek sa pri množstve novovznikajúcich administratívnych a priemyselných, ale aj komerčných objektoch len výnimočne podarí uniknúť globálnym dekoratívno-módnym trendom, inovácie a nápaditosť sú zriedkavé. Viac by sa snáď dalo očakávať v oblasti turizmu: zaujímavé penzióny, hotely, chaty a reštaurácie, ktoré svojou publikovateľnosťou dnes dokážu veľmi dobre zužitkovať potenciál dobrej a zaujímavej architektúry, absentovali na Slovensku aj tento rok. 

Suverénnou nomináciou sa tak stala konverzia priemyselného objektu z 60 rokov: Mlynica od ateliéru GUT GUT. Projekt, ktorý dokázal zachrániť pôvodnú priemyselnú stavbu a premeniť jej mohutnú štruktúru na plne užívateľný polyfunkčný objekt, využiteľný pre kultúrne podujatia, firemné prezentácie, administratívu, coworking a v malom rozsahu aj bývanie. Kontrast starého a nového a nezameniteľný charakter je už len podčiarknutý minimalistickým detailom, veľkorysým presvetlením a priestorom. Skvelá ukážka toho, ako sa dajú nevyužité priemyselné objekty revitalizovať s nepochybnou pridanou hodnotou,“ povedal porotca Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko). 

KATEGORIE OBNOVA A PŘESTAVBA

Nová synagoga v Žilině od ateliéru PLURAL

,,Transformácia existujúcej stavby prináša pre architekta výzvu: ocitá sa pred niekoľkými vnútornými úvahami o autorstve, rolách a hraniciach od vzbúrenia sa voči súčasnému stavu až po jasné porozumenie úmyslom pôvodného zhotoviteľa. Z tohto pohľadu je transformácia existujúcej stavby väčším politickým gestom než vytvorenie novej stavby. 

Obnova žilinskej synagógy od Petra Behrensa, ktorú realizovalo štúdio Plural, je jedným z najjasnejších príkladov inteligentného pochopenia rekonštrukcie, s akými som sa stretol. História budovy je veľmi osobitá a výsledný vnútorný priestor naozaj pôsobivý. Počas svojho vývoja od synagógy cez kino a auditórium až k multifunkčnému priestoru si budova vždy zachovala svoju verejný charakter. Posledná renovácia trvala niekoľko rokov a bola realizovaná s veľmi malým množstvom peňazí, čo odporuje všeobecnému presvedčeniu, že ,,dobrá architektúra je drahá“. 

Do spoločnosti formovanej mediálnym ošiaľom prináša svieži prístup. Biela farba je v ňom použitá ako manifest: jej prítomnosť je neprehliadnuteľná, napriek tomu zostáva neviditeľná. 

Prečo je tento projekt takým silným architektonickým projektom? Kvôli jeho jednoduchosti, jeho schopnosti vyhnúť sa obvyklému šumu, jeho duši. Architekt prijal úlohu mysliteľa, ktorý pochopil verejný rozmer, do ktorého zasahoval. Vďaka tomu vzniklo výnimočné dielo obnovy a prestavby,“povedal porotca Filipe Magalhães (architekt, Portugalsko).

KATEGORIE INTERIÉR

Přízemní byt v Bratislavě od ateliéru What architects

Bratislavské studio What architects zrekonstruovalo byt v přízemí bytového domu, který vznikl v 50. letech pro zaměstnance Štátného ústavu dopravného projektovania. Výsledkem proměny je funkční rozvinutí původní vzdušné dispozice, které umožňuje pohodlné bydlení v centru slovenské metropole. Velké okenní otvory a terasy propojují vzdušný interiér s okolní zelení a v městském bytě tak vzniká atmosféra klidného života v rodinném domě.

,,Vo vlastnom priestore sme ochotní akceptovať z rôznych dôvodov rôzne predmety bez ohľadu na to, či ich tvar je vytvorený z pozorného zváženia funkcie, či je predmet šetrný, užitočný a pokiaľ možno aj krásny. Máme ho bez ohľadu na to, či forma nasleduje funkciu, či je recyklovateľný, ekologický, inteligentný alebo zážitkový. Čo teda aktuálne charakterizuje nadčasovosť interiéru? Trvácnosť materiálu? Lapidárne povedané: dizajn naveky? Trvácnosť funkcie? Alebo naopak jeho pominuteľnosť a recyklovateľnosť? 

Prízemný byt v blízkosti bratislavskej Kalvárie je prestavba, ktorá rešpektuje polohu, históriu stavby, lokalitu, funkciu aj rozpočet, pričom si zachováva svoju autentickosť. Byt priznaním betónového trámového stropu a protipožiarnych – akustických – dosiek získal nielen charakter loftového bytu, ale zvýšila sa aj jeho svetlá výška. Zachované a citlivo zrepasované pôvodné dvere boli doplnené nadsvetlíkmi. Prepojenie detskej a obytnej miestnosti otvorom v priečke pripomína priestor pre bar alebo bábkové divadlo, aj keď bol primárne koncipovaný ako prirodzené presvetlenie miestnosti. Do interiéru bol umiestnený aj nový bukový železničný podval, vyrobený za účelom interiérového prvku, ktorý odkazuje na pôvodnú bytovku pre pracovníkov železníc a slúži ako schod. Tento byt ukázal, že prízemie mestského bytu má svoje výhody, otvorenosť voči exteriéru navodzuje sociálnu dimenziu domu, podnecuje výmenu medzi vnútrajškom a vonkajškom, a vytvára priestor pre nový typ komunikácie. Ukázal dôležitosť emočného prepojenia tvorcov interiéru s jeho užívateľmi práve na príklade, keď sú to tí istí ľudia,“ povedal porotca Palo Macho (výtvarník, Slovensko).

KATEGORIE EXTERIÉR

Náměstí Centrum při prešovském sídlišti Sídlisko III od ateliéru zerozero

Nákupní středisko Centrum představuje středobod každodenního života druhého největšího sídliště v Prešově nazvaného Sídlisko III. Lokální architektonické studio zerozero upravilo vnitřní prostor nákupního centra do podoby klasického náměstí, které zde vytváří plnohodnotný veřejný prostor v rámci chaotického prostředí. Koncept návrhu spočívá ve vložení "koberce" s desítkami stromů, který odstraňuje stávající komunikační bariéry a zároveň slouží k relaxaci a setkávání. Jasný geometrický charakter řešení zeleně pak dodává novému veřejnému prostoru identitu.

,,Mobilizácia kvalitných architektonických a urbanistických odpovedí nás ešte čaká. Financovanie stavieb z verejných zdrojov by malo nastaviť kvalitatívny štandard, čo je u nás dlhodobý problém. V kategórii Exteriér boli ako v jedinej prihlásené projekty financované aj z verejných zdrojov a je potešujúce, že sa ocitli aj medzi nominovanými. Väčšina prihlásených verejných priestorov nebola zameraná na existujúce obytné štvrte a sídliská (až na jeden nominovaný projekt). Tiež chýbali úpravy verejných priestorov malých obcí a projekty reagujúce na zmenu klímy, zaoberajúce sa vodným manažmentom alebo reagujúce na problémy s prehrievaním našich miest a obcí. 

Námestie Centrum na Sídlisku III v Prešove od kancelárie zerozero je výsledkom jednoduchého a jednoznačného rozhodnutia, ktoré reaguje na existujúcu situáciu, prináša prehľadnosť a zeleň, na druhej strane nepriepustná spevnená plocha neprispieva k prirodzenému vsakovaniu vody. Napriek tomu však vytvára príjemné a funkčné miesto a ako jediný z prihlásených projektov v tomto ročníku prehliadky reaguje na tému sídlisk, v ktorých u nás žije viac ako polovica obyvateľov,“ povedala porotkyňa Miriam Lišková (architektka, Slovensko).

OCENĚNÍ PATRON ARCHITEKTURY

Jesseniova Lékařská fakulta Univerzity Komenského ve městě Martin v zastoupení děkana prof. Jána Danka, CSc. za iniciování a organizování soutěže na návrh na nemocnici budoucnosti ve městě Martin

“Hlavným poslaním tohto osobitného ocenenia udeľovaného už tretí krát našou komorou architektov je pozitívne prezentovať a oceniť toho človeka alebo organizáciu, ktorí sa výnimočným spôsobom zaslúžili o rozvoj architektúry a stavebnej kultúry na Slovensku v ostatnom období. Primárnym poslaním nie je oceniť priamo architektonický výkon, ale poukázať na pozitívne príklady postupov z praxe, ktoré vedú ku kvalitnému architektonickému, urbanistickému alebo krajinárskemu dielu, a ktoré sú hodné nasledovania. Po vedení mesta Leopoldov (za vypísanie architektonických súťaží návrhov) a združení Truc Sphéric (za záchranu Novej Synagógy v Žiline) sa opäť vraciame k súťažiam návrhov, ” povedal predseda Slovenskej komory architektov, Imrich Pleidel. 

Cenu „Patrón architektúry“ 2018 udelila Slovenská komora architektov ojedinelému javu odborného a inovatívneho prístupu pri tvorbe koncepcie novej fakultnej nemocnice v Martine. Architektonická súťaž návrhov na Nemocnicu budúcnosti v Martine je nasledovania hodným postupom pri modernizácii slovenského zdravotníctva pre potreby 21. storočia. Súťaž otvorila novú kapitolu diskusie o spôsobe budovania nemocníc a zdravotníckych zariadení, v neposlednom rade však súťaž umožnila vstúpiť do tejto diskusie slovenským architektom, ktorým sa za ostatné dekády podobných možností nedostávalo. 

,,Aj keď súťaže sú vo svete považované za optimálny nástroj obstarávania tých najlepších architektonických riešení, na Slovensku je ešte stále výnimočné, aby sa návrh novej špičkovej nemocnice obstarával z iniciatívy a v réžii vzdelávacej inštitúcie formou súťaže návrhov. Toto ocenenie je vyjadrením uznania stavovskej organizácie architektov Jesseniovej lekárskej fakulte UK za zorganizovanie kvalitnej urbanisticko-architektonickej súťaže návrhov s medzinárodnou účasťou na "Nemocnicu budúcnosti v Martine". Veríme, že aj toto verejné ocenenie bude určitou podporou a pozitívnym impulzom v ďalšom priebehu projektovej prípravy a realizácie podľa víťazného súťažného návrhu,”dodal predseda Slovenskej komory architektov, Imrich Pleidel. 

CENA VEŘEJNOSTI

Objekty se smíšenou funkcí v Trnavě od ateliéru Vallo Sadovsky Architects (laureát kategorie Bytové domy)

Pri obnove meštianskych domov v centre Trnavy sa architekti držali troch zásad: všetko staré do maximálnej miery zachovať, neustupovať pri funkcionalite priestorov a myslieť na obsahovú náplň, ktorou mal byť živý mestský program. Objekty sú súčasťou komplexnej mestskej štruktúry, ktorú sa investor rozhodol revitalizovať a „vrátiť“ mestu. Pôvodne išlo o prejazdové poschodové domy, v ktorých sa architekti snažili prezentovať všetky dôležité stopy prestavieb. Mali do činenia s históriou siahajúcou až do 14. storočia. Priestory v podkroví domov sú dnes prepojené a architekti v nich hrdo prezentujú staré drevené trámy. Nové priestory získalo kultúrne centrum Malý Berlín, čím sa nadväzuje na tradíciu bývalej telocvične a tančiarne. Na prízemí je pekáreň so zrekonštruovanou štukovou klenbou z roku 1640. Moderná reštaurácia Akadémia plynie cez tri priestory s rôznou atmosférou. Gotické klenby striedajú barokové trámy a končí sa priznaným betónovým stropom v prístavbe.