Nebyla jiná šance
Rozhovor se slovenským architektem Dušanem Fischerem o časově velmi náročné rekonstrukci Zimního stadionu Ondreja Nepelu kvůli Mistrovství světa v ledním hokeji 2011.
Andrea Bacová , 18. 4. 2011
Andrea Bacová: Váš vstup do zložitej problematiky rekonštrukcie Zimného štadióna začal pred piatimi – šiestimi rokmi, kedy ste tam realizovali známe sky boxy a sky lounge. Sky boxy boli ocenené Cenou ARCH v roku 2006. Vtedy ste, predpokladám, ani netušili, že tento objekt nakoniec prejde takouto výraznou prestavbou. Aký máš názor dnes na zadanie, ktoré ste dostali a ktoré bolo svojím spôsobom kontroverzné – najmä z hľadiska urbanistického. Ako ste sa s tým problémom vysporiadali? Bolo to podľa teba správne rozhodnutie, aby sa „komorný“ mestský štadión prispôsobil náročným požiadavkám štadiónu pre Majstrovstvá sveta?
Dušan Fischer: V auguste 2008 nás oslovil pán primátor s otázkou, či je možné, aby na starom štadióne Ondreja Nepelu boli v roku 2011 Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji – či sa tam môže zmestiť 10 tisíc divákov. Predpokladám, že nás sa opýtal preto, lebo všetko, čo sa na Zimnom štadióne robilo v ostatných piatich rokoch, sme robili my. Digitalizovali sme aj súčasný stav, všetko sme mali v počítačoch. Z tohto dôvodu sme boli schopní do týždňa urobiť základnú úvahu – zopár pôdorysných škíc a nejaký zásadný rez. Povedali sme, že za určitých okolností by sa to principiálne dalo – keď by sa objem rozšíril a čiastočne aj zasiahol do okolia. Pán primátor mal vtedy od dodávateľov informácie, že keď sa nezačne stavať do trištvrte roka od momentu, keď sa nás to opýtal, tak nie je reálne, aby sa prestavba stihla. Mali sme teda 7 mesiacov na to, aby sme vytvorili návrh, schválili ho v mestskom zastupiteľstve, urobiť projekt na stavebné povolenie, získali stavebné povolenie, urobili tendrovú dokumentáciu a investor vytendroval dodávateľa.
AB: Už v okamihu, keď sa vás to pýtal, bolo pomaly neskoro...
DF: Hovorím o tom preto, lebo čas sa výrazne podpísal na tom, aký sme mali priestor zadanie spracovať. V auguste 2008 sa pán primátor rozhodol, že jediná cesta, aby Slovensko v tejto súvislosti s MS neutrpelo hanbu, bolo rekonštruovať Zimný štadión. Všetky ostatné alternatívy si vyžadovali veľkú EIA (Environmental Impact Assessment – posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.), zmenu územného plánu atď. V štandardných lehotách nebola jednoducho šanca postaviť novú halu inde. Napriek tomu, že Vladimír Bajan písal všeličo iné. Veď veľká EIA trvá minimálne pol roka, zmena územného plánu tiež niečo trvá – a bez zmeny územného plánu štadión nemohol stáť nikde. A to nehovorím o potrebe vybudovať infraštruktúru – to by sa týkalo Petržalky, Vajnor i lokality pri letisku. Všade by bolo treba spraviť odbočky z diaľnic, vybudovať vybavenosť... Oproti tomu Zimný štadión Ondreja Nepelu stojí na pozemku mesta už od štyridsiatych rokov a jeho rekonštrukcia si nevyžadovala územné rozhodnutie.
AB: Rekonštrukciu by si vyžadoval v každom prípade, program by však bol za iných okolností určite iný, rozhodne by tam nemusela byť takáto veľká kapacita, ktorá si vyžaduje svoje sprievodné funkcie – zázemie, parkovanie, prístupy, rozptylové plochy a podobne.
DF: Nie je to celkom tak, kedysi na štadión chodilo 12 tisíc ľudí (bolo tam vtedy aj státie). Počet divákov sme teda nejako zásadne nezmenili. Aj so sky boxami (sky lounge trochu ubral kapacite) tam bolo asi 8 400 miest. Teraz je tam zhruba 10 000 miest. V kapacite tam teda nebol zásadný posun. Parkovať vtedy nebolo vôbec kde. Pre mesto je však dôležité, čo bude ďalších 20 – 30 rokov, lebo MS budú trvať 2 týždne.
AB: Toto by som takto radšej neporovnávala... Aké vlastne boli špecifiká zadania pri štadióne tejto kategórie?
DF: Kapacitný štandard pre štadión pre Majstrovstvá sveta býva 14 – 15 tisíc divákov. Minimum býva 10 tisíc. To sme v podstate splnili. Záujem o vstupenky na hokej je veľký, vždy ďaleko prevyšuje ponuku. Príjem IIHF (International Ice Hockey Federation) a vôbec hokejistov je okrem televíznych práv len z lístkov a reklamy. Vstupenky sa istým kľúčom delia medzi Slovenský zväz ľadového hokeja a IIHF.
AB: Kapacita však iste nebola jedinou požiadavkou...
DF: Samozrejme ide aj o vybavenosť šatní, adekvátnosť nástupných priestorov, vonkajšie priestory musia umožňovať zaparkovanie prenosových vozov, keďže prídu zahraničné štáby, musia tam byť káblové rozvody a mnoho ďalších. Paradoxne však požiadaviek zo strany hokejistov nebolo počas návrhu až tak veľa. Koncom prác na stavebnom povolení sme dostali na jednej stránke formátu A4 asi pätnásť riadkov. Neskôr, počas prác na realizačnom projekte a pri rozostavanej stavbe, nám dali celú knižku v angličtine. Našťastie sme od začiatku prác prevádzku a vybavenie komunikovali s Marošom Krajčim – generálnym manažérom HC Slovan – a takmer všetky požiadavky boli zapracované. Keď sa však vrátim k tvojej úvodnej otázke, musím povedať svoj názor, že rekonštruovať Zimný štadión bol správny krok. Nevidím to ani ako dopravný problém. Veľmi dlho sme sa dopravou zaoberali s už nebohým Jankom Morávkom – bol to jediný koncepčný dopravný inžinier v Bratislave. V tejto súvislosti by som sa ale rád vrátil k uzlovým momentom genézy okolo haly pre Majstrovstvá sveta. Nie všetci vedia, že na každých Majstrovstvách sveta sa koná aj kongres IIHF. Tu sa rozhoduje, kde za päť rokov budú ďalšie majstrovstvá. Vyberá sa spomedzi troch až šiestich kandidátov, z ktorých si každý pripraví svoj PR projekt. Po jeho odprezentovaní na kongrese predstavitelia IIHF z celého sveta, ktorých je asi stopäťdesiat, rozhodnú, kde budú ďalšie majstrovstvá. Súťaž SZĽH na tento PR projekt sme vyhrali my (aj vďaka tomu, že môj brat – režisér – pripravil výborný film, kde vystúpil aj pán prezident Gašparovič, ktorý je veľký fanúšik hokeja a ktorý dokonca osobne prišiel na prezentáciu projektu v Rige, čo spravilo veľký dojem). V rámci PR filmu bolo potrebné odprezentovať, že Slovensko postaví novú arénu pre MS. Podľa spracovaného územného plánu jediné vhodné miesto bolo v Petržalke medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo, ako to mal Ivan Marko vo svojom územnom pláne zóny (ÚPN-Z Celomestské centrum – Petržalka, pozn red.). Pre účely filmu sme spravili animáciu so štadiónom na tomto mieste. Prezentácia dopadla výborne a kongres IIHF rozhodol, že MS 2011 budú na Slovensku. Po návrate z Rigy pán primátor Ďurkovský ako prvý čelný predstaviteľ, čo mu slúži ku cti, do mesiaca zorganizoval stretnutie, na ktoré pozval hlavného architekta Štefana Šlachtu, ľudí z magistrátu, hokejistov a nás ako spracovateľov PR projektu. Položil nám otázku, kde by mal stáť nový štadión. Števo Šlachta nebol zástancom umiestnenia v Petržalke medzi mostmi.
AB: A keby sa hneď vtedy rozhodlo o tejto lokalite, bolo by podľa teba reálne všetko stihnúť?
DF: Vtedy áno, za päť rokov určite. Primátor sa spýtal, že kde je teda vhodné miesto, a Števo Šlachta odporúčal niekoľko iných alternatív na okraji Bratislavy (Vajnory a podobne)...
Celý rozhovor s Ing. arch. Dušanom Fischerom si môžete prečítať v partnerském časopise ARCH č. 03/11.
