Estónska architektura na začiatku 3. tisícročia

Vo výtvarnom prejave architektov cítime snahu o stmelenie predstáv a túžob investorov s ich vlastnou predstavivosťou; stretávame sa tak s nadčasovým funkcionalizmom, odvážnou modernou aj futuristickými experimentmi. Okrem prevládajúceho dreva a kameňa však v prírodnom prostredí nepôsobí cudzorodo ani betón a sklo, oceľ či plech. Aj s týmito materiálmi estónski architekti dokážu vytvoriť harmonické obydlia – krajinné artefakty, ktoré spolu s jedinečným dizajnom interiérov poskytujú ich obyvateľom bezpochyby skutočne šťastné a hodnotné bývanie. Splynutie a súzvuk krajiny, architektúry a človeka sa v projektoch estónskych architektov strednej a mladej generácie naplnilo vrchovatou mierou. O špecifikách estónskej architektúry, najmä v oblasti rodinných domov, je i nasledujúci rozhovor.

Juraj Bondora: Vzhľadom na geografiu by mnohí z nás zrejme jednoducho priradili estónsku architektonickú tvorbu k škandinávskej, možno predovšetkým k fínskej. Dá sa vôbec v dobe, ktorá umožňuje takmer okamžitý presun informácií kdekoľvek na Zemi, hovoriť o národnej architektúre? Nie sú „národné architektúry“ zredukované na dizajnové smery, tvorené jednotlivcami?

Hindrek Kesler: Estónska architektúra bola vždy prepojená s fínskou architektúrou, čoho príkladom sú budovy v štýle tzv. národného romantizmu, navrhnuté Eliel Saarinenom v Tallinne a Tartu, ako aj celkový urbanistický plán Tallinnu z roku 1913, či Estónske múzeum umenia KUMU (2006), ktoré navrhol fínsky architekt Pekka Vapaavuori. Myslím, že stále sledujeme dva paralelné, a zároveň protirečivé procesy architektonického myslenia: zjednocovanie a vyzdvihnutie nových architektonických ostrovov z mora nudnej architektúry. To je zapríčinené tradíciami a nerovnomerným rozvojom regiónov a štátov – samozrejme, táto tendencia upadá na regionálnej úrovni, napr. v EÚ! Napriek tomu verím, že výrazné kultúrne osobitosti niektorých regiónov či štátov sú a budú silným protivníkom „teplého odumierania“ architektonického myslenia.

JB: Slovenskí investori uprednostňujú najmä tzv. katalógové projekty, ktoré sú (až na niekoľko málo výnimiek) akousi architektonickou konfekciou. Pri výbere rozhoduje ich relatívne nízka cena, overené stavebné postupy, čas výstavby, ale najmä tradicionalizmus ovplyvnený často neochotou prijímať nové, odlišovať sa... Výstavba rodinných domov sa sústreďuje predovšetkým do nových ulíc a štvrtí v satelitných obciach okolo väčších miest. Aké máte skúsenosti s touto klientelou v Estónsku a akú úroveň majú estónske katalógové projekty? Alebo sú estónski investori väčšinou striktne individualistickí?

HK: Áno, to je významný rozdiel medzi Slovenskom a Estónskom: u nás existuje len veľmi malo „konfekčných“ projektov – asi iba 10 % súkromných rezidencií predstavujú katalógové domy! To jednoznačne vyjadruje postoj Estóncov k tvorbe ich domovov – stavajú dom s úmyslom, že pretrvá viac generácií! Skvelé nápady a vyjadrenia predstáv investorov aj architektov, pretvorené do návrhov súkromných rezidencií, sú zároveň odkazom budúcim generáciám. Estónci sú silní individualisti, preto ich nepriťahuje relatívne nízka architektonická kvalita domov, bežne ponúkaných veľkovýrobcami. Mimochodom, ďalšiu výstavu estónskych súkromných domov pod názvom 100 DOMOV sme predstavili na 12. medzinárodnej výstave architektúry La Biennale di Venezia 2010. Výstava, pre ktorú sme vybrali 100 najlepších súkromných rezidencií, sumarizuje tieto postoje objektmi z rokov 1923 – 2010.

JB: V minulosti sa slovenskí investori spoliehali na invenčný potenciál a odborný kredit architekta a projektanta, dnes často (a zväčša na vlastnú škodu) ovplyvňujú proces tvorby projektu, ovplyvňujú riešenia projektantov a neraz v priebehu výstavby menia dispozície či dizajn budovy. Máte podobné skúsenosti aj v Estónsku? Vyhovuje vám kooperácia architekt – investor alebo uprednostňujete bezvýhradne vlastné riešenia na základe požiadaviek a potrieb klienta?

HK: Pre Estóncov nie sú súkromné rezidencie trhovým tovarom, no klient je „kráľ“... Komunikácia architekta s klientom v prípravnej fáze je v Estónsku celkom bežná a som presvedčený, že aj nevyhnutná. Ak dokáže architekt pretaviť klientove predstavy a požiadavky do svojej vízie, konečný projekt musí uspokojiť oboch. Realizácia je však plne v kompetencii stavebnej firmy, ktorá do posledného detailu a bez dodatočných zásahov daný projekt zrealizuje.

Dokončení na další straně.

JB: Európska únia bude o desať rokov požadovať výstavbu nových stavieb výhradne v energeticky pasívnom štandarde, bez ohľadu na účel ich využitia. Okrem toho sa zrejme budú preferovať aj stavebné materiály z obnoviteľných zdrojov. Ako na tento ekologicko-energetický trend reagujú architekti a individuálni investori v Estónsku?

HK: Asociácia únie estónskych architektov uprednostňuje ekologické riešenia projektov individuálnej výstavby. Tie vo viacerých európskych krajinách idú ruka v ruke s energeticky úspornými riešeniami. Myslím, že tento aspekt bude onedlho najdôležitejšou súčasťou budúceho rozvoja architektúry a stavebníctva všeobecne a zmení nielen architektonické tvaroslovie, ale aj stavebné technológie. A verím, že estónski architekti tento trend čoskoro zachytia. „Energeticky úsporné...“ je v súčasnosti veľmi aktuálne slovné spojenie. Estónsko už vykonalo viacero legislatívnych zmien v spojitosti s energetickými úsporami v stavebníctve a architekti, projektanti, ale aj investori a ďalší účastníci výstavby individuálnych aj bytových domov musia vývoj energeticky úsporných stavieb vo svete pozorne sledovať. Zároveň však architekti musia ustrážiť aj požiadavky investorov, aby pod pojmom „energeticky úsporný dom“ nevyžadovali projektové riešenia na nízkej dizajnovej úrovni.

JB: V procese prípravy stavby hrá významnú úlohu aj stavebný úrad. Ako vnímajú estónske stavebné úrady „netradičnú“ architektúru?

HK: Myslím, že tento problém je známy všade – množstvo byrokratických požiadaviek má stúpajúcu tendenciu, proces schvaľovania projektov a plánov sa predlžuje. Neštandardné projekty sú väčšinou komplikovanejšie, čo tiež predlžuje ich schvaľovanie na príslušných úradoch. Ale čo vlastne znamená pojem „netradičný”? Napríklad jedným z „tradičných“ estónskych typov súkromných domov je biela funkcionalistická budova, rovnako ako pred deväťdesiatimi rokmi! A tento architektonický typ je veľmi populárny a obľúbený aj dnes.

JB: Pán Kesler, nie je nič nezvyčajné, ak architekti z jednej krajiny pracujú pre investora v inej krajine – ako vidíte možnosť spolupráce estónskych architektov so slovenskými klientmi? Ako by ste reagovali na dopyt zo Slovenska a čo by mal potenciálny slovenský investor vedieť vopred (napr. forma spolupráce, cena projektu, dodacie termíny a pod.)?

HK: V blízkej budúcnosti zrejme zažijeme viac spolupráce medzi architektmi a investormi z rôznych, aj vzdialenejších krajín. Postupné prijímanie a uplatňovanie nových legislatívnych predpisov a štandardov pre architektúru a plánovanie v Európe určite prinesie viac medzinárodných projektov. V rámci budúcej cezhraničnej či medzinárodnej spolupráce v stavebníctve však budú musieť architekti a projektanti zohľadňovať aj regionálne alebo lokálne finálne realizačné ceny projektov bežných rodinných domov v porovnaní s cenami v Estónsku, napr. v percentách. Individuálne projekty rodinných domov tvoria v súčasnosti 7 – 15 % novej výstavby a keďže sú vytvorené doslova „na mieru“, t. j. podľa predstáv, potrieb a požiadaviek klientov, budú investori musieť akceptovať vyššie náklady na prípravu takýchto projektov, aj na ich realizáciu.

JB: Ďakujem za rozhovor, pán Kesler, a prajem vám veľa zaujímavých (aj medzinárodných) projektov!

Architekt Hindrek Kesler je ostatné tri roky viceprezidentom Asociácie únií baltických architektov. Keď tejto organizácii predsedalo Estónsko (2005 – 2008), bol H. Kesler jej prezidentom. Svoje funkcie však nikdy nevnímal ako administratívne posty, ale osobne sa angažoval (a dodnes angažuje) najmä pri prezentáciách projektov súčasnej estónskej architektúry doma i v zahraničí.

Kráceno redakcí EARCH.CZ.