BIG | dánský kouzelník Bjarke Ingels

Bjarke Ingels, BIG seminární práce SAT | Současná architektonická tvorba FA ČVUT v Praze

Štefan Molnár | šk.rok 2010/2011

odborný garant předmětu | Ing. arch. Petr Vorlík PhD.

Obsiahnutie a komplexné pochopenie všetkých jeho prístupov však presahuje rozsah tejto práce, preto sa primárne zameriam na vzťah medzi spôsobom práce a myslenia pri navrhovaní a jeho vizualizáciou a prezentáciou navonok a inovatívny prístup, ktorý používa, prezentovaný okrem iného na príklade publikáciie Yes is more.

Vývoj, inšpirácie, pozadie

Bjarke Ingels sa narodil druhého októbra 1974 v Kodani. Po ukončení strednej školy tamtiež si pre ďalšie vzdelanie volí Dánsku Kráľovskú Akadémiu Výtvarných Umení, kde nastupuje k štúdiu architektúry. Jeho voľba nie je daná ani tak záujmom o obor ako skôr núdzovým riešením: „Chcel som sa stať tvorcom komixov, ale nemohol som nastúpiť na štúdium grafiky a ilustrácie. Tak som sa zapísal na školu architektúry Kráľovskej Akadémie Umenia, kde som si chcel zlepšiť svoje kresličské zručnosti a neskôr sa pokúsiť prejsť ku kresleniu komixov. Miesto toho som ale prehodil výhybku a vyrástla vo mne veľká vášeň pre architektúru“ [1]. „Jediného architekta, ktorého som v čase, keď som nastúpil do školy poznal, bol Jørn Utzon“ [2]. Veľký vplyv na jeho prácu má pobyt na Technickej Univerzite v Barcelone. Množstvo času trávi so spolužiakmi v miestnej knižnici a práve tu „objavuje Koolhaasa” [2]. Počas štúdia sa s niekoľkými študentami zapájajú do súťaže na rozšírenie univerzity v Kodani, v ktorej je ich návrh vybraný do druhého kola – spojeného s odmenou sto tisíc amerických dolárov. Ingels a jeho spoločníci odchádzajú zo školy, prenajímajú si ateliér a venujú sa výhradne súťaži, v ktorej však už neuspejú. Ingels následne odchádza na pracovnú stáž do Holandska k Removi Koolhaasovi. V roku 1998 sa vracia na Dánsku Kráľovskú Akadémiu a dokončuje školu. Následne opäť nastupuje do ateliéru OMA, kde pracuje prevažne na projekte Seattle Central Library. Stopy myslenia Rema Koolhaasa sú v jeho ďalšej práci veľmi intenzívne. Sám hovorí, že skúsenosť v kancelárii OMA ho významne ovplyvnila [2]. V roku 2001 so svojím spolupracovníkom z OMA Julienom de Smedt odchádza a zakladá vlastnú kanceláriu PLOT v Kodani. Pôvodne sa chceli venovať forme práce s filmom, popritom ale vstupujú do troch architektonických súťaží, v ktorých hneď získavajú prvé miesta a to rozhoduje o ich ďalšom smerovaní. Veľmi rýchlo získavajú reputáciu inovátorov, získavajú množstvo zakázok a ocenení - v roku 2004 napríklad aj Zlatého leva na benátskom biennale. V roku 2006 sa kancelária rozdeľuje na Big (vedená Ingelsom) a JDS (vedená De Smedtom) vrámci rozdielnych názorov na ďalšie smerovanie. Rozdelenie však prebehlo v priateľskej atmosfére [2]. BIG okamžite nadväzuje na úspechy PLOTu. V súčasnosti zamestnáva približne 60 ľudí z celého sveta a pracuje na projektoch na všetkých kontinentoch. Medzi inšpiračné zdroje Ingelsa patrí široké spektrum oblastí. Z mimoarchitektonických zmieňuje filozofa Nietscheho a tiež Kurzweilla. Číta okrem iného sci-fi literatúru napríklad od I. Banksa a tiež, pochopiteľne, komixy, kde jeho obľúbeným autorom je Frank Miller. Zvyčajne tiež zdôrazňuje ako inšpiračný zdroj magazín Wired [1].

 Média, komunikácia, prezentácia

Na mediálnu prezentáciu svojej kancelárie a svojej osoby kladie Ingels nesmiernu pozornosť. Oproti predchádzajúcim generáciám architektov opúšťa vo veľkej miere klasické médiá a používa prevažne všetky formy tzv. nových médií. Tento prístup môžeme vidieť už na samotnej webovej prezentácii jeho ateliéru – a to nielen v starostlivosti, s ktorou je samotná webová stránka designovaná, ale tiež v zaradení a akomsi pozdvihnutí kategórie prác „MEDIA“ medzi ostatné architektonické kategórie ako „HOUSING“ či „URBANISM“ [3]. Kým OMA dostalo svoju dvojičku AMO až neskôr, BIG integruje oboje funkcie už od samého počiatku. Prezentáciám sa venuje veľká pozornosť a spolupracujú na nich grafici ale i sociológovia či špecialisti na médiá. Špecifický prístup je vidieť aj na dokonale pripravených prednáškach, na ktoré je Ingels často pozývaný. Sú výborne prispôsobené dnešnej mediálnej dobe, interaktívne a veľmi presne vypočítané k udržaniu pozornosti a poskytnutiu publiku práve dostatok a nie nadmieru informácií v zhustenom podaní. Jeho úspech vyjadruje aj zaradenie do prestížneho celosvetového programu TED s prednáškou 3 warp speed architecture tales [4].

Grafický prejav

1 Ilustrácie a skice

Zaujímavá skutočnosť je, že Ingels vôbec neprezentuje svoje skice. Všetka grafická prezentácia je tvorená formou dodatočne vytvorených grafík. Prezentácia jednotlivých projektov kladie dôraz na schémy. Každý projekt dokonca dostáva vlastnú grafickú značku – akési logo. Schémy používajúce výraznú, často až brutálnu farebnosť sú doplnené o vizualizácie, ktoré takisto podliehajú silnej grafickej štylizácii. Časť z nich je dodávaná externe [5].

2 Modely

Významnou formou prezentácie sú modely. BIG využíva veľké množstvo pracovných modelov, ktoré následne prezentuje. Všetky modely uchováva pre ďalšie prípadné použitie [4]. Modely však prezentujú viac efekt ako jasné zobrazenie hmotových a priestorových vzťahov. Sú takisto pojaté veľmi graficky s výraznými farbami, nereprezentujúcimi ani tak skutočnosť návrhu ako skôr vytvárajú akcenty a zdôraznenia zaujímavých riešení.

3 Video, Multimédiá

Video a multimediá tvoria jadro prezentácie BIGu. Prezentácie, v ktorých prevažuje príbeh vzniku než výsledok sú pre kanceláriu signifikantné a samozrejme pri tejto snahe dokážu nové médiá lepšie splniť požadovaný cieľ. Využívajú v hojnej miere schémy a takisto je zachovaný prístup k farbám.

Dokončení na další straně.

Yes si more

V roku 2009 Bjarke Ingels vydáva pre BIG prvú monografiu. Stalo sa tak iba desať rokov od ukončenia jeho štúdií a po ôsmich rokoch fungovania jeho kancelárie (vrátane času trvania kancelárie PLOT), čo len podčiarkuje jeho raketový nástup na svetovú architektonickú scénu.

Publikácia bola priamo spojená s výstavou v Dánskom centre architektúry medzi 21. februárom a 1. májom roku 2009. Jednotlivé stránky knihy sú predstavované ako panely výstavy – alebo môže byť výklad opačný a jednotlivé panely sú upravné pre stránky kníh. Komplexné pojatie prezentácie BIG dokladá ďalej séria prednášok k monografii, ktoré sa uskutočnili po celom svete, vrátane Českej republiky.

Forma publikácie je minimálne rovnako dôležitá ako jej obsah. Komix ideálne zodpovedá potrebe vyjadriť proces vzniku budovy v jeho komplexnosti a snahe preniesť zapálenie a entuziazmus pracovného týmu na čitateľa. Je aj prirodzenou voľbou vzhľadom na jeho pôvodnú ambíciu stať sa tvorcom komixov. Na túto myšlienku priviedol Ingelsa Bruce Mau, keď si nechal poslať prezentáciu, ktorú videl deň predtým a zistil, že bez príbehu vyzerá menej zaujímavo [4].

Komixové spracovanie, nazvané Ingelsom Archicomic, nie je pri prezentácii architektúry prevratná novinka. Používa ho bežne aj jeho „učiteľ“ Koolhaas, napríklad v publikácii Content [7]. Ingels ale zachádza oveľa ďalej a vytvára doslova komixovú knihu s príbehmi dotiahnutú vo forme k svojím vzorom ad absurdum. Projekty sú len málo čitateľné, zatlačené do úzadia a akoby nepodstatné. Občas sa príjemca dozvie viac o nearchitektonickom pozadí a problémoch projekt sprevádzajúcich, než o samotnom návrhu.

Forma je provokujúca, ale k tomu všetkému je ešte nutné pripočítať momentálny stav Dánska vo vzťahu ku forme komixu. Len v roku 2006 uverejnil dánsky denník Jyllands-Posten karikatúry proroka Mohameda ktoré rozbúrili zahraničnopolitickú situáciu a ich ozveny dodnes v Dánsku silne rezonujú.

Monografia, ktorá je rozdelená na dve základné časti. V úvode sú prezentované princípy práce kancelárie. Mohli by sme ich dokonca označiť za akýsi manifest, ak sa prenesieme cez formu zachovávajúcu líniu populizmu BIGovských prezentácii – veľmy stručnú a zjednodušenú. Práve tu je najmarkantnejšie vidieť paralely i rozdielnosti v prístupe Koolhaasa a Ingelsa. Zatiaľ čo prvý sa vyžíva v náročnosti svojich textov a používa nadhľad a satiru prejímania komixu, ktorým popkultúru zároveň paroduje, druhý prejíma popkultúru so všetkým a naopak necháva sa unášať jej zjednodušeniami a skratkami a teda i povrchnosťou. V tejto súvislosti, zaujímavé porovnanie vzniká medzi kanceláriou OMA a BIG tiež v rovine recyklácie projektu. Kým Koolhaas využíva nepoužitý koncept staršieho projektu rodinného domu pre budovu Casa de Música v Porte na základe analýzy a výsledku o podobnej schéme priestorového usporiadania, Ingels využíva odmietnutý koncept zo súťaže v škandinávii pre Čínu len na základe exteriérovej formy[4]. V druhej časti prezentuje výber spomedzi projektov kancelárie formou krátkych príbehov.

Samotné heslo, teda - áno je viac, je odvodený od výrokov niekoľkých legiend svetovej architektúry (Ludwig Mies Van Der Rohe, Robert Venturi, Philip Johnson, Rem Koolhaas) a politika (Barack Obama). Prezentuje syntézu dvoch prístupov (nielen) v architektúre – avantgardy a chladnej vecnosti zaobalenú v obamovskom pozitivizme.Tento prístup nazýva pragmatickým utopizmom [6].

Korelácia

Vzťah medzi grafickým prejavom a tiež ostatnými formami mediálnej prezentácie kancelárie BIG a spôsobom práce a myslenia je veľmi silný. Rovnako ako pri práci využívajú veľké množstvo variánt projektu a ich spresňovaním získavajú výsledok [6], tak mediálna prezentácia sleduje tento proces. Ich riešenia (hlavne hmotové) často vychádzajú s primárnych požiadaviek ako svetlo, výhľad a pod. čím sú ale zároveň čiastočne prvoplánové. Rovnako mediálna prezentácia sa sústredí na „predanie“ týchto procesov a ich často expresívneho výsledku na úkor možnosti hlbšie preniknúť do jadra projektu. Schémy dostávajú maximum priestoru v grafickej i multimediálnej prezentácii a paradoxne ako najkonkrétnejšie a najčitateľnejšie sa javia fyzické modely, ktoré však takisto formou dbajú viac na vonkajší efekt pop-artu ako na jasné zobrazenie hmotových a priestorových vzťahov. Prezentácia výsledku je odsunutá na vedľajšiu koľaj. Fotografie realizovaných objektov nie sú pre prezentáciu zaujímavé, alebo sú len doplnkom. Prejavuje sa tak veľký entuziazmus, ktorý bezpochyby pri projektovaní vládne. Na druhú stranu zároveň cítiť, že cesta je v tomto prípade cieľom a výsledok je menej podstatný ako samotný proces.

Záver

Pokúsil som sa o vlastný pohľad na grafickú, alebo lepšie povedané mediálnu, prezentáciu Bjarkeho Ingelsa a jeho kancelárie BIG a cez túto optiku aj o pohľad na spôsob práce a priority pri ich práci. Na práci Bjarkeho Ingelsa cítiť ovplyvnenie Koolhaasom – čo samozrejme nie je nič prekvapivé, veď Jefrey Kipnis ho ostatne právom nazýva „Le Corbusierom našej doby“ [8]. Množstvo myšlienkových pochodov odvádza práve od neho, avšak vo forme prezentácie sa jasne prejavuje aj Ingelsov odklon od istej intelektuálnej povýšenosti smerom k popkultúre. Tento odklon je cítiť i v celkovom myslení a teda aj vo výsledkoch jeho práce. Podstatu je potrebné predať rýchlo a zrozumiteľne, inak záujem opadáva; a to ako v prezentácii, tak v samotnej architektúre. Toto považujem za dôvod úspechu BIGu a tiež za predznamenanie šablóny pre budúce kancelárie nastupujúcej generácie architektov.

Použitá literatúra a zdroje:

[1] Linda Bennett URL: <http://www.archi-ninja.com/interview-with-bjarke-ingels/> [cit. 2010-12-04] [2] Miyoko Ohtake, Bjarke Ingels of BIG, Dwell, 2009, č. 9 Dostupné z: URL: <http://www.dwell.com/articles/bjarke-ingels-of-big.html#ixzz1AlhCVq00> [3] URL: <http://www.big.dk> [cit. 2010-10-28] [4] URL: <http://www.ted.com/talks/bjarke_ingels_3_warp_speed_architecture_tales.h... [cit. 2010-10-28] [5] URL: <http://www.labtop-rendering.com/> [6]Bjarke Ingels, Yes Is More, Köln 2010 [7]Rem Koolhaas, Content, Köln 2004 [8]Jefrey Kipnis, El Croquis, 1996, č. 97