ARCH 10 | 2012: Go up - go down!
Burdž Chalifa, mrakodrap v Dubaji vysoký 828 metrov od Adriana Smitha, je najvyššou budovou sveta. Výška ďalších 78 najvyšších objektov – mimochodom všetky sú situované mimo európskeho prostredia – osciluje v intervale od 268 do 601 m. V Európe je tento interval podstatne nižší – pohybuje sa od cca 115 do 310 metrov.
Andrea Bacová , 9. 10. 2012
K OTÁZKAM MIERKY, VÝŠKY, VEĽKOSTI A KONTEXTU
Burdž Chalifa, mrakodrap v Dubaji vysoký 828 metrov od Adriana Smitha, je najvyššou budovou sveta. Výška ďalších 78 najvyšších objektov – mimochodom všetky sú situované mimo európskeho prostredia – osciluje v intervale od 268 do 601 m. V Európe je tento interval podstatne nižší – pohybuje sa od cca 115 do 310 metrov. Na porovnanie: dominanty Bratislavy nepresahujú 112 metrov (Národná banka Slovenska – 111,7 m, Aupark Tower – 96 m, budova VÚB – 88 m). Manderlák, prvý bratislavský mrakodrap od architektov Christiana Ludwiga, Emericha Spitzera a Augustína Danielisa, postavený v rokoch 1935 – 1936, je vysoký 45 metrov. Kým pre Bratislavu bol ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia najvyššou obytnou budovou, za necelých 80 rokov sa výškový gradient zvýšil takmer 2,5-násobne. Reálnu výšku mrakodrapu ovplyvňuje širší priestorový kontext, v ktorom je situovaný. Ich charakter a význam – keďže sú to vertikálne vysoké budovy – je prevažne dominantný, orientačný, často i reprezentatívny, ale v súčasnosti aj komerčný. Skúsenosť však ukazuje, že mestské urbánne prostredie je na umiestňovanie vysokých budov mimoriadne citlivé. Pri pomerne malom plošnom zábere výškových stavieb je ich dopad na okolie podstatne väčší ako pri (hustotou zrovnateľnej) málopodlažnej zástavbe, rozloženej na väčšej ploche. K tým zásadným dopadom patrí vysoká koncentrácia ľudí, dopravná záťaž, tienenie okolia, sociálna anomynita prostredia. Územné plány sa vo všeobecnosti zaoberajú umiestňovaním výškových stavieb len okrajovo, chýba v nich trojrozmerné plánovanie a koncepčná príprava v tejto oblasti. Platí to nielen pre Bratislavu, rovnaký problém je i vo Viedni, Paríži či Londýne. V kritickom článku Plány vertikálneho mesta od Reinharda Seissa (s. 51 – 53) sa dozviete, že „v Paríži sa až do sedemdesiatych rokov stavali mrakodrapy bezmyšlienkovito po celom historickom meste. Až 210-metrová veža Tour Montparnasse definitívne ukázala, ako zničujúco takéto stavby bez mierky pôsobia na siluetu mesta a na jednotlivé štvrte.“
Skutočne len málokedy umiestnenie výškovej stavby zodpovedá kompozičným danostiam a kompozičnej logike mesta. Bohužiaľ, takmer všade prevláda komerčný záujem, ale ako tvrdí architekt Jevgenij Asse, aj reklama je jedným z dôležitých nástrojov motivujúcich výstavbu výškových budov (Nový pohled na architekturu posledního desetiletí, s. 46 – 50). Je to jednoducho fakt, s ktorým je nutné sa vysporiadať a pri troche šikovnosti je možné z neho pre mesto aj niečo vyťažit – napríklad zaviazať investorov, aby zrealizovali protislužbu pre verejnosť – tak to funguje v Chicagu. V New Yorku zase musia investori odkupovať tzv. „vzdušné práva“ (viď článok R. Seissa). Aktuálny slovenský príspevok k téme mierky, výšky, veľkosti a kontextu v tomto čísle ARCH-u dokumentujú len nedávno ukončená administratívna budova BBC I Plus v Bratislave a polyfunkčný dom Leonardo v Trnave. Rekonštrukcia Sliezskeho domu vo Vysokých Tatrách je dôkazom, že sledované témy sú aktuálne aj mimo mesta...
Andrea Bacová
OBSAH
TÉMA: GO UP – GO DOWN!
7 ÚVODNÍK
AKTUÁLNE 8 SÚŤAŽE, VÝSTAVY, INFORMÁCIE
ROZHOVOR 12 ARCHITEKTÚRU TREBA V PRVOM RADE UŽÍVAŤ Pavol Franko a Radoslav Grečmal v rozhovore s Andreou Bacovou
REALIZÁCIE K TÉME 16 RADOSLAV GREČMAL – PAVOL FRANKO – MARTIN NEDOBA – KATARÍNA HUČKOVÁ: HORSKÝ HOTEL SLIEZSKY DOM, VYSOKÉ TATRY Tomáš Bujna: Voňavý hotel pod Gerlachom
22 ANDREA KLIMKO: POLYFUNKČNÝ BYTOVÝ DOM LEONARDO, HOLLÉHO ULICA, TRNAVA Matúš Dulla: Prekabátená architektúra
28 MICHAL BOGÁR – ĽUBOMÍR KRÁLIK – ĽUDOVÍ URBAN: BUSINESS CENTER BRATISLAVA I PLUS, BRATISLAVA Henrich Pifko: Zelená na hnedej. Green (building) on brown(field)
AKTUÁLNE REALIZÁCIE 34 MATÚŠ VALLO – OLIVER SADOVSKÝ – BRANISLAV HUSÁRIK – PETER JANEČEK – DUŠAN CHUPÁČ: DVA DOMY, KORABINSKÉHO ULICA, BRATISLAVA Laco Bartko: Mihanie priestoru
40 ZORAN MICHALČÁK: ADMINISTRATÍVNA BUDOVA B4, BRATISLAVA Renata Štrpková: Malý, ale milý – minioffice
TEÓRIA K TÉME 46 OLDŘICH ŠEVČÍK: NOVÝ POHLED NA ARCHITEKTURU POSLEDNÍHO DESETILETÍ. INTERVIEW S JEVGENIJEM ASSEM, REKTOREM MARŠ
K TÉME 51 REINHARD SEISS: PLÁNY VERTIKÁLNEHO MESTA
RECENZIE 54 IMRO VAŠKO: COMMON GROUND 2012 – TEKTONIKA KRÍZY INÁ KULTÚRA 58 VALÉRIA GAŠPAROVÁ – JÚLIA KOLLÁTHOVÁ: GET COOLER! OSVIEŽ SA POHĽADOM! 59 IVANA TLÁSKALOVÁ ZAVILLOVÁ: SPRAVODAJSTVO Z PRAHY 59 IMRO VAŠKO: ARCHITEKTÚRA POHYBLIVÉHO OBRAZU – ARCHIPELAGO CINEMA ENGLISH SUMMARY 60 GO UP – GO DOWN!
