ARCH 09 | 2013 : Dva v jednom
Napriek všetkým vymoženostiam informačného veku, ktoré posúvajú hranice nášho poznania tak rýchlo, ako rýchlo dokážeme vygooglovať na tablete – uprostred dovolenkovej destinácie – potrebné informácie o krajine, v ktorej sa práve nachádzame, ostáva autentický zážitok z, aj keď pomalšieho, čítania dobrej knihy stále nenahraditeľným dobrodružstvom.
Andrea Bacová , 18. 9. 2013
Problém je len v tom, že v záplave kníh je naozaj ťažké vyberať. O to viac poteší, keď sa z času na čas zadarí a do rúk sa nám dostane skutočný skvost, ktorý nielen pohladí dušu, ale posunie nás zrazu o kúsok dopredu. Tento pocit som zažila nedávno vo vlaku cestou na pražskú fakultu architektúry, keď som sa začítala do knihy Juhaniho Pallasmaa Oči kůže. Recenziu tejto, ale i ďalšej jeho knihy (zlínske nakladateľstvo Archa, 2012) od Igora Thurzu si môžete prečítať v tomto ARCHu. Spolu s prekladom Pavla Paňáka eseje Komplexnosť v jednoduchosti tak prinášame ucelenejší pohľad na architektonickú teóriu tohto autora.
Juhani Pallasmaa, fínsky architekt a mysliteľ, upozorňuje na nebezpečenstvo nadvlády obrazového vnímania sveta i architektúry. Tvrdí, že „súčasná priemyselná masová produkcia vizuálnej obraznosti tiahne ku zraku, ktorý sa odcudzil citovej účasti a identifikácii... Budovy sa menia na obrazové výtvory oddelené od existenciálnej hĺbky a podstaty.“ Jeho texty musíme čítať pomaly, pozorne, tak aby nám naozaj prenikli do kože a až potom je možné ich pochopiť. Ak sa zamyslíme nad obsahom toho, čo nám chce svojím textom povedať, zistíme, že sú zásadného, takmer až kultového významu.
Tak ako sa mnohým z nás počas štúdia architektúry dostali do krvi Léon Krier, Italo Calvino alebo Christian Norberg-Schulz, môže sa nám dnes dostať do krvi aj Juhani Pallasmaa. Zdieľať jeho texty však znamená zdieľať iný postoj k architektúre – k jej tvorbe i k jej vnímaniu. Potlačenie hegemónie oka a vytvorenie priestoru pre viaczmyslový prístup k architektúre odkrýva jej nové, modernistami málo využívané, rozmery. Pallasmaa ich však vo svojej tvorbe aplikuje. Podľa Stevena Holla „jeho architektúra vyjadruje cit, zvuk a vôňu miest“.
Z tohto pohľadu sa môžeme pozrieť aj na našu aktuálnu tému „dva v jednom“, ako na výzvu pre komplexnejšiu tvorbu architektonického priestoru. Takú, aby sme jeho kvality mohli nielen vidieť, ale aj počuť, cítiť, vnímať ich chuť, vôňu či pociťovať ich dotykom. I keď tento fenomenologický prístup nie je v súčasnosti bežný ani zaužívaný, rozhodne môže prispieť k posilneniu žiadúcej existenciálnej, sociálnej a kultúrnej úlohy súčasnej architektúry.
Andrea Bacová
TÉMA: DVA V JEDNOM15 ÚVODNÍK
AKTUÁLNE16 SÚŤAŽE, VÝSTAVY