ARCH 06 | 2011: small - middle - large
Medzi najväčšie realizované slovenské rodinné domy za ostatných jedenásť rokov patrí Vila nad Holým vrchom (Záhorská Bystrica, Cigler Marani Architects, 2005) a vila na Vinárskej ulici v Bratislave (Ľ. Závodný, P. Vodrážka, D. Michalák, 2006), známa aj ako Vila Hrozno.
Andrea Bacová , 29. 6. 2011
Aj keď rozmery ich úžitkových plôch (828 a 702 m2) nedosahujú grandióznu veľkosť legendárnej Vily Tugendhat (2000 m2), rozhodne patria k reprezentantom nadštandardného individuálneho bývania. Okrajovú „S“ polohu najmenších – subštandardných – rodinných domov obsadili po roku 2000 tri malé známe domy: Patrium (Ivanka pri Dunaji, I. Matušík, 2005, úžitková plocha 113 m2), Elipsion (Senec, I. Matušík, 2002, úžitková plocha 104 m2) a Minimal (Bratislava, J. a M. Hantabalovci, 2004, úžitková plocha 105m2). Všetky ostatné sa nachádzali vo vnútri veľkostného intervalu: od cca 830 do 105 m2.
Prelom tisícročia na Slovensku ešte patril k obdobiu, kedy sa realizovalo pomerne veľké množstvo luxusných vilových domov. Medzi individuálne projektovanými kvalitnými konceptmi zastával práve tento typ majoritné postavenie. Koncepty prinášali progresívny pohľad na architektúru rodinného bývania a spolu s ňou (alebo vďaka nej?) formovali aj nový typ životného štýlu. Prirodzená a právom prisudzovaná elitnosť tejto kategórie bola často terčom kritiky, predovšetkým tých, ktorí sa prikláňali k skromnejším alternatívam bývania. Tieto typy však pokryla a aj, bohužiaľ, stále vo veľkej miere pokrýva masová, konfekčná produkcia katalógových domov. I keď aj v tomto smere badať výraznejší posun v prospech väčšieho množstva originálnych – individuálne projektovaných – rozmerovo menších rodinných domov.
Skúsenosť ukazuje, že kritérium veľkosti (merateľnej hodnoty úžitkovej plochy domu) pôsobí v rozporuplných a v zásade neriešiteľných diskusiách na tému „čo je štandard“ ako účinný katalyzátor, ktorý nakoniec „zmieri“ odborné publikum a „uprace“ aktuálnu scénu rodinných domov do sympatických i praktických škatuliek rôznych veľkostí od S, M až po L a XXL. Veľkosť skutočne patrí k objektívnym hodnotiacim kritériám, pomocou ktorých je možné definovať aktuálny – základný štandard rodinných domov. Dokonca slúži aj ako normotvorný nástroj. Podľa stále platnej (i keď už značne zostarnutej) STN-ky (73 4301: Budovy na bývanie) je možné prepočtom normou stanovených najmenších odporúčaných plôch jednotlivých miestností v byte vygenerovať celkovú „normovú“ minimálnu plochu domu, ktorá osciluje okolo 100 m2. Realizované domy v tomto veľkostnom štandarde potvrdzujú reálnosť tejto úvahy, ale aj skutočnosť, že základná typológia má predsa len svoje nemenné pravidlá.
Vytváranie privátnych svetov bývania v rôznych veľkostných štandardoch je, a pravdepodobne aj naďalej bude, osvedčená cesta ako reagovať na rôznorodé, individualizované požiadavky, ale aj značne diferencované finančné možnosti jednotlivých spoločenských sociálnych skupín. Podstatné je, aby všetky „veľkostné kategórie“ poskytli vhodný priestor na vytvorenie domova a z nášho pohľadu aj možnosť presadiť kvalitnú architektúru aj smerom k tým malým subštandardným konceptom.
Júnové číslo ARCHu ukazuje zopár príkladov, že aj malý dom môže byť originálom za prijateľnú cenu. Inšpiratívna je estónska scéna, pre ktorú je charakteristická nielen „nezávislosť od novodobých teórií stavebného priemyslu“, ale predovšetkým silná väzba na prírodu a kontext. Podľa tvrdenia architekta Hindreka Keslera je v Estónsku len 10 % „konfekčných-katalógových“ súkromných rezidencií. Šťastný to národ!
Andrea Bacová
TÉMA: SMALL – MIDDLE - LARGE
13 ÚVODNÍK
AKTUÁLNE 14 SÚŤAŽE, VÝSTAVY, INFORMÁCIA
ROZHOVOR 18 OD CMYKU KU KULTURPARKU Irakli Eristavi a Pavol Šilla v rozhovore s Jánom Krchom
REALIZÁCIE K TÉME 22 IRAKLI ERISTAVI, SILVIA ŠILLOVÁ, PAVOL ŠILLA: CHATA IL, CHATA CL, DOMAŠA – DOBRÁ Ján Krcho: Dve chaty na Domaši
26 IRAKLI ERISTAVI, SILVIA ŠILLOVÁ, PAVOL ŠILLA, MILAN VLČEK: CHATA PI, DOMAŠA – KELČA Ján Krcho: Tretia chata na Domaši
28 RENÉ DLESK / P-U-R-A: RODINNÝ DOM V OPATOVEJ, TRENČÍN-OPATOVÁ Mária Holčeková: Biely dom
34 SEBASTIAN NAGY: OTIO – DOM PRI FARE, NITRA-DRAŽOVCE Korina Krchniaková: Pastier, pastier
40 SPDe ARCHITEKTI: RODINNÝ DOM, NÍZKE TATRY Martin Repický: Ako neuškodiť
44 PAVEL NASADIL / FAM ARCHITEKTI: VÍKENDOVÝ DOM, PERNINK, KRUŠNÉ HORY Dalibor Branderský: Poetika hmoty alebo Bývanie na horách trochu inak
50 PETER OLEŠ: RODINNÝ DOM, GÖTZIS, RAKÚSKO Andrea Bystrická: Skalné hniezdo
TEÓRIA K TÉME 56 JURAJ BONDORA, HINDREK KESLER: ESTÓNSKA ARCHITEKTÚRA NA ZAČIATKU 3. TISÍCROČIA
PROJEKTY K TÉME 60 ZORAN SAMOĽ, BARBORA ŠAJGALÍKOVÁ: NOVOSTAVBA RODINNÉHO DOMU, SENEC 61 PETER ABONYI: BLOB_MIFO, RUŽOMBEROK
ŠTUDENTSKÉ PRÁCE 62 BARBORA ŠAJGALÍKOVÁ, TOMÁŠ AMTMANN: PRIESKUM VŠVU – LETO 2011 RECENZIE 64 ROBERT ŠPAČEK: THE CUBE BY ELECTROLUX A FA:BRIDGE 64 ANDREA BACOVÁ: ...KEĎ ARCHITEKTÚRA SPÁJA ĽUDÍ AJ NÁRODY 65 IGOR THURZO: RÍŠSKY ARCHITEKT 66 ONDŘEJ BENEŠ, OLDŘICH J. ŠEVČÍK: PŘEDSTAVENÍ EVROPSKÉ ARCHITEKTURY PRVNÍHO DESÍTILETÍ XXI. STOLETÍ – REPREZENTATIVNÍ I ZMATEČNÉ
INÁ KULTÚRA 67 RENATA REHOROVSKÁ: MAX KLINGER – „AUTOSERVIS“ PRE DUŠU 68 RENATA REHOROVSKÁ: CIRKU L´ART V MEDICKEJ ZÁHRADE 68 RENATA REHOROVSKÁ: NOC DEGUSTÁCIE LITERATÚRY 2011 69 IMRO VAŠKO: ARCHITEKTÚRA POHYBLIVÉHO OBRAZU – PREČO EŠTE STÁLE RADI CHODÍME DO KINA? 70 MONIKA MIĽÁKOVÁ: I SALONI 2011 – 50 ROKOV MLADÝ ENGLISH SUMMARY 72 SMALL – MIDDLE - LARGE
