Zerozero - Lávka Sulín

Miesto určené pre vytvorenie nového pešieho hraničného prechodu sa nachádza v ťažiskovej polohe medzi existujúcimi hraničnými prechodmi. Nový prechod spája obec Zegiestow na poľskej strane a obec Sulín na slovenskej. Zegiestow sa vyznačuje rozvinutým turistickým ruchom s bohatou tradíciou. Nedaleký prameň minerálnej vody Sulínka a možnosť napojenia na turistické trasy na slovenskej strane by sa mal stať prirodzeným atraktorom pohybu turistov v smere na slovenskú stranu rieky Poprad.

Architektonický koncept je postavený na binárnosti kompozície premostenia. Lávka sa skladá z dvoch svojbytných elementov: oblúka a úsečky, ktoré sú zjednotené do jedného celku. Toto riešenie okrem roviny symbolickej a znakovej vyplýva z charakteru premostenia, ktoré premosťuje rieku Poprad a záplavové územie na pravom brehu. Preklenutie vodného toku oblúkom s podporami na oboch brehoch tvorí jeden prvok a premostenie záplavového územia na poľskej strane spojitým nosníkom tvorí prvok druhý. Zjednotenie týchto dvoch elementov tvorí most kompozične vrcholiaci nad stredom rieky ktorá je hranicou medzi dvoma samostatnými štátmi zjednotenými v spoločnej Európe. Navrhovaná lávka sa vyznačuje meniacim sa vertikálnym i horizontálnym profilom.

Nosnú konštrukciu lávky tvorí spojitá rámová konštrukcia otvoreného trámového prierezu. Monolitické železobetónové steny z pohľadového šalovaného betónu na oboch stranách lávky vytvárajú zábradlia. Povrch týchto stien je riešený ako štruktúra zvislých trapézových drážok.

Táto štruktúra plastizuje vonkajšie opláštenie, komunikuje s drobnou textúrou okolitého lesa a súčasne odľahčuje hmotu lávky. Železobetónové steny sú z vnútornej strany lávky obložené fošňami z tvrdého dreva. Obdobným spôsobom je riešená mostovka - „pochôdzny drevený koberec“. Do takto vytvoreného vnútorného „opláštenia“ je integrovaný systém osvetlenia lávky s použitím LED svietidiel.

Výtvarný a materiálový koncept je založený na princípe kontrastu. Prekrásne, ale súčasne „drsné“ prírodné prostredie determinuje náš spôsob nazerania na výtvarnú a materiálovú stránku projektu. Kedysi sa mosty stavali z kameňa, dnes je pre nás kameňom pohľadový železobetón. Tento pohľadový železobetón jeho surovosť a  prirodzená farba vystupuje kontraste so zelenou farbou letného lesa. Na pozadí pestrofarebnej jesennej scenérie tento materiál pôsobí odlišne a v zime sa miera kontrastu voči okoliu skoro úplne potlačí. Surovosť pohľadového betónu na vonkajšom opláštení mosta je vyvážená množstvom prírodného dreva tvoriaceho jeho vnútorný plášť. Práve s týmto prírodným materiálom je konfrontovaný prechádzajúci človek.