Juraj Gábor - Zraková pyramida

,,Je to architektúra, socha, objekt, inštalácia, útulňa, prístrešok, altánok, ateliér, búda, protéza na pozorovanie...? Je to viac ušpinený, spotený turista, s ktorým sa oplatí stráviť čas či prehodiť svojskú reč.“

Filozoficky a autorsky najdôležitejšie sú aspekty analogické k ľudskému telu a jeho bytiu. Telo pyramídy je z dreva, z materiálu, ktorý považujem za pomocný, zaniknuteľný, dočasný. Je to iba telo. Napriek jeho limitovanej životnosti je potrebné sa oň starať, udržiavať ho, aby mohlo slúžiť svojej podstate, a tou je jeho napĺňanie hosťujúcim obsahom – dušou. Rozmer dávajú pyramíde ľudia celého spektra, rozhodnutí za ňou stúpať na kopec, aby zistili čo na tom kopci spočíva.

Ich prirodzené zadýchanie sa je toho nevyhnutnou súčasťou a dôkazom živosti. Zraková pyramída je generátor nekonečného obsahu subjektívnych pohľadov a dôvodov k zastaveniu sa. U niekoho aj vypnutia mysle. Za posledné roky táto forma, debnenie pre „nalievanie“ premenlivého mentálneho materiálu, vytvorila miesto, ktoré pred jej umiestnením existovalo, ale nekoncentrovalo také množstvo ľudskej pozornosti.

K tomuto miestu ma nasmeroval Robo Blaško z produkčného tímu OZ Truc sphérique a dôležité „áno“ pre realizáciu povedal starosta obce Súľov-Hradná Jaroslav Bušfy, ktorý ako rodák zo Súľova a poľovník nosil krajinnú scenériu napozeranú v hlave roky pred jej zarámovaním. Zraková pyramída mierne odklonila pohyb z turisticko-cyklistickej trasy a vytvorila svoju vlastnú trasu. Z jej pozície sa naskytol pre mnohých nový alternatívny pohľad na Súľovské vrchy.