Futuristická zemljanka
"ksa. boli v prelomových dvoch dekádach 20. a 21. storočia najradikálnejším česko-slovenským architektonickým ateliérom. Síce sa im nikdy nepodarilo to, čo väčšine ich generačných súputnikov – v krátkom období akcelerovať nielen merítko a množstvo projektov, ale aj veľkosť kancelárie a množstvo spolupracovníkov –, avšak im jediným sa podarilo to, čo tu žalostne vo všeobecnosti absentuje – zachovať si vnútornú integritu a originálnosť neúprosného autorského uvažovania."
Imro Vaško , 7. 5. 2013
ksa. vždy ostro zarezali do prebujnelých krovín architektonického manierizmu a zavedenej typológie obytných zákaziek (jednoduchých rodinných domov alebo chát) materiálovou a prevádzkovou nespokojnosťou. Chaty v Senci v širšom časovom rozpätí realizovali ako exkluzívne transparetné prístrešky obaľované do kinetických paravánov plávajúceho alebo levitujúceho Le Corbusiera nad zálivmi jazera..., neskôr transformovanú vilu v Stupave dokázali dlho obhajovať v nezmieriteľnej translucentnej forme obráteného domu prepínajúceho sa z tmavého uväzneného vnútra von k svetlu a naspäť k prírode.
Posledné autorské kúsky ksa. v Černošiciach pri Prahe, na Partizánskej ulici v Bratislave a znova pri Prahe v Mníšku tvrdohlavo rozvíjajú nastúpenú cestu legendárneho tímu Jana Studeného a Davida Kopeckého – odarchitektonizovanie estetiky, odmaterializovanie stavby, odgeometrizácie karteziánskej logiky, odrušenie ortogonálnych stien a dispozícií a napokon aj odstúpenie od funkcionalistickej viery... Nová krása ksa. je manifestovaná príklonom k novým formám, geometriám, k budúcnosti a k víziám. Klišé obdĺžnikovej škatule je obnažené do schémy pra-obydlia Filareta, Gerarda Spiniho alebo Marc-Antoina Laugiera, aby sa následne transformovala do interdisciplinárnych štúdií systémových a dnes aktuálnych samoorganizačných teórií. Guru a prototypom týchto ksa. snažení bol americký architekt, futurista, inžinier, autor a vynálezca Buckminster Fuller, ktorého hexagonálny prototyp je aj prototypom obytného vesmíru ksa., kde jedna jeho kóta sa nachádza aj vo svahu v Mníšku pod Brdmi.
Obytná krajina pražských vilových a chatových predmestí je definovaná ako svahovitá topografia patternu solitérov víl s množstvom pozoruhodných a veľkorysých realizácií stredoeurópskych avantgárd 19. a 20. storočia. A tak nielen strmé svahy Vltavy v protiprúde smerom na juh inkubovali stavebné testy architektonických pokusov, ale aj širšia zvlnená krajina pražského vidieku akomoduje intelektuálne urbánne typy do pra-krajiny prírody. Ďalej v krajine, na juhovýchod od kultových víl Černošíc, cez údolia a kopce Říčan, až v obci Mníšek sa zrodila najnovšia adresa architektonického turizmu, intervencia v krajine, ktorú Hospodářské noviny v recenzii Jaroslava Wertiga nazvali „Futuristickou zemljankou“.
Dve vzájomne terasovo posunuté okná-oči presklenej garáže a portálu vily vzdávajúce netušený hold Kaplického architektúre vo Walese alebo na Letnej sú jedinou identifikáciou rodinného domu ako stavby pre pútnika križujúceho túto prímestskú obec. Maskovanie sa v teréne však nie je iniciátorom projektu, je len dôsledkom komplexných stratégií materiálového uvažovania ksa. Prvá rýchla modelová škica pre klienta – asymetrická šesťuholníková platforma na troch šikmých nohách –, modulová teória dovtedy už dlhodobo premýšľaná ksa., sa ako „ufo" okamžite nielenže bezproblémovo domestifikovala na riešenom pozemku, ale sa aj záhadne osudovo stretla s predošlými pre investora inde konzultovanými hexagonálne modulárnymi projektmi zlínskeho architekta Pavla Nováka. Iniciačný model z prvej konzultácie a následná dispozičná schéma sa od začiatku projektu až po dnešnú realizáciu takmer nezmenili.
Minimálna štruktúra, geometria, proporcia, efekty transparencie a reflexie podobne ako v Glass House v New Canaan u Philipa Johnsona alebo aj jeho mentora Miesa van der Rohe už vyše sedemdesiat rokov zaujímajú architektov naprieč dejinami modernej architektúry. Kontinuita témy architektúry tvorenej len sklom a transparenciou je zrejmá vo všetkých predchádzajúcich projektoch ksa. Veľkorozponová monolitická betónová trojnohá škrupina „ufa“ obopína trojuholníkový transparentný priestor troch interiérovo-exteriérových medzipriestorov spálne a študovne, obývačky a kuchyne s jedálňou, všetkých s terasami, ktoré členia mobilné, ortogonálne previazané nábytkové a interiérové steny z bieleho kompozitu, ukrývajúce v sebe aj hygienické jadrá a utajený centrálny vstup z podzemia – technologického átria zázemia a garáže. Konkávna a konvexná podzemná a nadzemná betónová škrupina skleneného domu zahrabaného vo svahu a prekrytého dekou z trávy... by mohla byť aj stredoeurópskou zemljankou novodobých hobbitov... Skulpturálne stvárňovanie a začleňovanie pôdorysu domu do šikmého terénu zatrávneného svahu je okrem formovej, materiálovej, technologickej a ideovej experimentálnosti aj metodické testovanie novej urbanistickej typológie susedstiev s novými parametrami súkromia, viditeľnosti, priehľadov a odstupov.
Pra-obydlie ksa. v Mníšku je sústredeným pokračovaním ambicióznej a nespokojnej architektúry tohto už dvadsaťročného ateliéru, ktorý však už neexistuje, ale pokračuje aj po smrti Davida Kopeckého samostatnou cestou Jana Studeného a ich „mníšskeho“ spoluautora Davida Mejtského ďalej...
Více k tématu
- Autoři: David Kopecký, Pavel Mejtský
- Spolupráce: Martin Mihály, Ján Miškov
- Země: Česká republika
- Město: Mníšek pod Brdy
- Datum projektu: 2010
- Realizace: 2012
- Užitná plocha: 325.00m2
- Plocha pozemku: 1 710.00m2