Záhrada umenia

Pozemok, na ktorom bola postavená, patrí krakovskému divadlu Teatr im. Juliusza Słowackiego. V minulosti stála na tomto mieste budova jazdiarne z 19. storočia, v ktorej boli od roku 1948 scénografické ateliéry. Technický stav budovy neumožňoval jej ďalšie využívanie na tieto účely. Bolo teda potrebné nájsť pre túto budovu novú funkciu. Po niekoľkých rokoch diskusií o koncepcii využitia pozemku na Rajskej predložil riaditeľ divadla územným orgánom návrh na realizáciu Malopoľskej záhrady umenia – objektu, ktorý v sebe spája funkciu divadelnej sály a mediatéky – a túto ideu poslanci samosprávy schválili. V roku 2005 bola vyhlásená otvorená súťaž na vypracovanie architektonicko-urbanistickej koncepcie Malopoľskej záhrady umenia. Súťaž vyhral projekt krakovského ateliéru Ingarden & Ewý Architekci. Realizácii objektu predchádzalo niekoľko rokov prípravných prác, súvisiacich s financovaním investície z fondov Európskej únie. Stavba sa začala vo februári 2010 a v októbri 2012 roku nová krakovská kultúrna inštitúcia začala svoju činnosť.

Sídlo Malopoľskej záhrady umenia očaruje jednoduchosťou formy, neobvyklým nadviazaním na lokálny kontext a vydareným zakomponovaním moderného korpusu do historického prostredia centra Krakova. Pre architektov bol výzvou nepravidelný tvar pozemku – budova bola postavená v tvare písmena T. V „horizontálnom“ krídle budovy, do ktorého sa vchádza z Rajskej ulice, sú miestnosti určené na predstavenia, v krídle zodpovedajúcom zvislej časti písmena T a ústiacom do ulice Szujskiego sa nachádza mediatéka. Úlohu hlavnej fasády budovy plní úplne otvorená zóna zo strany Rajskej ulice. Jej časťou je átrium, kryté mriežkovanou konštrukciou, ktorá vyznačuje hranice objektu, ale vďaka svojej priehľadnosti ho úplne neizoluje od priameho susedstva. Toto riešenie zdôrazňuje zámer vytvoriť z Malopoľskej záhrady umenia otvorenú a priateľskú inštitúciu – ateliérom Ingarden & Ewý naprojektovaná geometrická záhrada s rovnými záhončekmi nízkokmenných rastlín a s lavičkami umiestnenými medzi nimi pozýva na využívanie tohto priestoru. Mriežkovaná štruktúra zastrešenia nad vstupným priestorom do Malopoľskej záhrady umenia plynulo prechádza do priečelia objektu, zvonku vizuálne spája jeho dve funkčne rozdielne časti. Zvislé prvky geometrickej kompozície priečelia zhotovené z keramických tehál svojou farebnosťou a nepravidelným rytmom obohacujú korpus budovy. Vodorovné prvky mriežkovanej štruktúry obtáčajúcej korpus Malopoľskej záhrady umenia predstavujú kresbu spádu striech a rozdelenia priečelí susednej zástavby. Pamiatkou na jazdiareň z 19. storočia je fasáda Malopoľskej záhrady umenia, postavená za priestorom presklenej pokladničnej haly a realizovaná z tehál zachránených zo zbúranej budovy. Zrekonštruovaná fasáda historického objektu je súčasne výrazným prvkom vonkajšej vstupnej zóny.

Do divadelnej časti Malopoľskej záhrady umenia, zo strany Rajskej ulice, sa dá dostať dvoma vchodmi. Cez átrium, presklenú pokladničnú halu a úzke schodište sa dostaneme do hlavného foyer, ktoré je vysoké cez dve podlažia a nachádza sa na prízemí budovy. Najdôležitejším priestorom divadelnej zóny Malopoľskej záhrady umenia je polyfunkčná sála s kapacitou tristo osôb, vybavená modernými akustickými, svetelnými a scénickými systémami (napr. stavebnicové javiská), ktoré umožňujú flexibilné prispôsobenie priestoru na organizované podujatia rôzneho charakteru – počínajúc divadelnými predstaveniami alebo koncertmi, cez filmové predstavenia, konferencie a výstavy, až po módne prehliadky. Druhý vchod do budovy zo strany Rajskej ulice vedie schodmi – viditeľnými za presklenou stenou na boku záhradnej zóny – na úroveň podzemného podlažia, kde architekti umiestnili foyer so šatňami, divadelné šatne, kinosálu, konferenčné sály a kaviareň. Toto riešenie umožňuje v prípade potreby oddeliť podujatia, ktoré sa budú môcť konať súčasne na všetkých podlažiach tejto časti objektu. Foyer so šatňami a kaviareň sú dvoma podzemnými miestnosťami, ktoré obsluhujú zároveň divadelnú časť a mediatéku. Príjemný priestor mediatéky vytvára jej svetelné riešenie. Dlhé, úzke, priam chodbové miestnosti tejto časti Malopoľskej záhrady umenia sa vďaka celkovému zaskleniu jej severného a východného priečelia zdajú oveľa priestrannejšie. Návštevníci využívajúci tri úrovne mediatéky si môžu vychutnať panoramatický výhľad na malebnú časť mestskej krajiny. Prirodzené svetlo, odrážajúce sa od keramických prvkov vonkajšieho priečelia, získava príjemnú teplú farbu, ktorá ešte viac zvyšuje prednosti tohto priestoru.