Vyhliadková veža na Dubni – ocenění III

Márius Žitňanský, Vladimír Šimkovič, Peter Gonda, Ľubica Dubeňová, Jana Fečkaninová

Koncepcia

Na ceste

Zadaná lokalita je zaujímavá práve svojou neurčitou polohou – na ceste „medzi“ dvoma cieľmi. Nie je ani na úpätí kopca a nie je ani na jeho vrchole – je v stúpaní, nie je na osi Národnej ulice ale kúsok vľavo, nie je výraznou dominantou priehľadu – „Slavínom“, ale predsa je viditeľná na panoráme pohoria.

Motív cesty je východisko v zmysle, že sa nenavrhuje centrálny dominantný objekt veže, ktorý evokuje zastavenie – cieľ, ale pozdĺžny objekt pretiahnutého prázdneho kvádra, pripomínajúci predĺženie stúpajúceho lesného chodníka do schodišťa medzi stromy k oblakom. Takto sa aj samotný výstup stáva súčasťou príjemnej lesnej prechádzky a nenavrhuje sa ako bežné schodište, ale ako dlhšie rampové schodište s miernym sklonom, pripomínajúce stúpanie prírodného terénu. Na oboch koncoch sú ramená schodísk predĺžené do krátkych slepých pokračovaní, ktoré vytvárajú dojem možnosti výhľadu a akoby pokračovania medzi koruny stromov.

Najvyššia vyhliadková plošina je obrátená smerom najatraktívnejšieho pohľadu – na mesto, ale umožňuje kruhový výhľad do okolitej krajiny. Pre ľahkosť pôsobenia v hustom lese sa navrhuje kovová konštrukcia celého objektu. Pre svoju štíhlosť by mala medzi stromami úplne zaniknúť a vzbudzovať dojem, že sa návštevník pohybuje vo vzduchu priamo medzi korunami stromov – lietajúce schody. Prvé rameno je vysunuté a nadväzuje na kríženie lesných ciest v tvare Y ako orientačný bod v krajine. Objekt sa nachádza vo vyznačenom kruhu v podkladoch a nezasahuje do genofondovej lokality.

Konštrukčné riešenie

Stan

Navrhované teleso veže má orientačné rozmery L = 27 m, H = 26 m, B1 (v päte) = 5,0 – 7,0 m, B2(v hlave) = 3,0 m. Je umiestnené vo svahu asi 28°, čiže objekt v spodnej časti nebude symetrický. Konštrukcia je oceľová, ľahká, transportovateľná a montovateľná i v zložitých prírodných podmienkach (autožeriav). Ako základný konštrukčný princíp je navrhnutá „stanová“ koncepcia – s tromi zvislými nosnými piliermi s vyloženými ramenami vymedzujúcimi premenlivý pôdorys „stanu“ a s plošným obvodovým ťahaným prvkom (plachta/sieť zo sústavy lán), ktorý obopína tvar konštrukcie a súčasne má funkciu stuženia a stabilizácie celej veže. Zvislé piliere sú navrhnuté z trubiek profilu Ø 300 mm v osovej vzdialenosti cca 9,0 m. Stĺpy sú v hlave ukončené plošinou z roštovo prepojených priečnych a pozdĺžnych nosníkov. Diagonálna priestorová sieťovina s veľkosťou oka cca 2,5 m, je navrhnutá z tyčových prvkov Ø 30 mm alebo z lán s potrebným prierezom. Je kĺbovo kotvená v hornej časti do nosných prvkov plošiny a v päte veže je kotvená do základových hlavíc so zemnými kotvami. Pre zvýšenie stabilizačného ramena sa konštrukcia v priečnom reze smerom dolu rozširuje na každú stranu asi o 1,0 – 2,0 m.

V čelných plochách so sieťovinou lán neuvažujeme, jej šikmé prúty budú prenášať pozdĺžne vodorovné sily. Vlastné schodiskové ramená sú umiestnené na konzolovite vyložených nosníkoch vybiehajúcich z hlavných pilierov Ø 300 mm. Nosníky sú votknuté do pilierov a súčasne sú podopierané v uzloch obvodovej siete. Nosnú konštrukciu schodiskových ramien tvoria zalamované schodnice. Váha oceľovej konštrukcie vrátane schodísk a zábradlí sa odhaduje asi na 50 t. Zakladanie pilierov bude v zmysle dodaného IGP na železobetónových pätkách podopretých pilotami kotvenými až do skalného podložia (dĺ. 7 – 9,0 m). Piloty musia byť navrhnuté ako tlakovo – ťahové prvky. Diagonálna sieť bude kotvená pomocou ťahových zemných kotiev ukončených železobetónovými hlavicami.

Schody – krajina

Vlastné schodiskové ramená sú umiestnené na konzolách zo stojok, ukončených na obvodovej sieti. Ramená sú riešené na zhustených spodných schodniciach pokrytých pochôdznym ťahokovom. Ramená sú umiestnené vždy na obvod tvaru, čím vo vnútri vzniká zrkadlo, ktoré sa smerom nahor zmenšuje. Zábradlie má výplň z priehľadnej sieťoviny, vonkajšie zábradlie je uchytené na obvodovú sieť, vnútorné zábradlie na samostatné stojky.

Vlastné schodište je riešené ako atypické so sklonom 15°, jedná sa o tzv. rampové schodisko so sklonom od 10 - 20° kde je prípustná výška stupňa od 85 - 130 mm v zmysle STN 73 4130. Šírka ramena 1,1 – 1,2 m vyhovuje. Vzhľadom na charakter stavby nemusí byť striktne dodržaný vzorec 2h + b = 630 mm, avšak šírka stupňa je navrhnutá tak, aby uvažovala s dvomi krokmi užívateľa. Každý stupeň je uvažovaný ako podesta – musí mať 630 + šírka stupňa, to znamená že navrhovaných 900 mm je vyhovujúcich a v tomto prípade nemusí byť schodisko predeľované po 16 stupňoch vyrovnávacou (oddychovou) podestou a v ramene sa nachádza aj viac ako 16 stupňov. Norma nie je striktne záväzná, ale riešenie, ktoré nie je v súlade s normou, je možné odôvodniť v dokumentácii (napr. charakterom stavby, dodržaním sklonu,...).

Predložené riešenie bolo kladne konzultované na Technickej inšpekcii SR.

Hodnotenie poroty

Návrh bol odmenený ako obohacujúci debatu k problému vyhliadky a jej formulovania ako nemonumentálneho rozšírenia prirodzeného kráčania lesom smerom do vertikály. Vyhliadka nie je veža, ale predĺžený chodník, ktorého vyzdvihnutie chce byť konštrukčne neviditeľné. Predĺženie cesty ukončené pozdĺžnou pozorovacou plošinou sa ukazuje byť príjemné a neoznačujúce aj z pohľadu z mesta. Problematické je riešenie samotného schodiska/rampy, ktorého hybridná povaha neponúka spôsoby používania smerujúce k novým kvalitatívne zaujímavým možnostiam.