Vyhliadková veža na Dubni – ocenění II

H3T architektiJiří Ksandr, Vít Šimek, Tomáš Madro, Darina Bartková

Koncepcia

Motív miesta s výhľadom do krajiny sa v našej spoločnosti objavuje od nepamäti. Naše úvahy nad témou sprevádzala kritika súčasných trendov v oblasti tohto povedzme “obľúbeného architektonického zadania”. Samotný fakt, že vstupujeme do prírodného kontextu s pomerne radikálnou hmotou, nás viedol k maximálne úspornému riešeniu a to, pokiaľ možno, vo všetkých prípadných ohľadoch. Návrh pracuje s jednoduchými prostriedkami a nenáročnými materiálmi, ktoré vydržia veky. Betón so svojou životnosťou predčil iné často aplikované materiály (drevo, oceľ). Hľadali sme tiež archetyp – či už historicky ukotvený (hrad, pevnosť), tak aj formálny (valec, stĺp, komín).

Umiestnenie

Miesto bolo do veľkej miery (a asi správne) definované zadaním. Veža je usadená mierne stranou od hrebeňa a to predovšetkým z toho dôvodu, aby nebola porušená určitá prírodne kultúrna linearita, ktorú jasne pripomína lesná cesta.

Forma

Jednoduchý betonový valec má byť v prírodnom rámci miesta prijateľným pozadím. Hmotové riešenie môže pripomínať hradnú vežu navonok striktne uzavretú do seba. Naším cieľom bolo, aby stavba pôsobila monumentálne, a zároveň nebola príliš extrovertná. Bergfrit.

Do veže sa vstupuje zo severu po lávke z lesnej cesty. Vnútorný priestor je otvorený cez všetky podlažia a po jeho obvode sa do výšky vinie točité schodisko. Veža nemá žiadne okná a jediný kontakt s exteriérom predstavujú úzke medzery medzi tvárnicami. Cestou hore preniká dovnútra čoraz viac svetla až nakoniec vystupujeme na otvorenú výhliadkovú plošinu.

Konštrukcia

Materiálové a konštrukčné riešenie je súčasťou celkovej koncepcie návrhu. Chceli sme stavbu odolnú, lacnú a bez väčších nákladov na údržbu. Veža má kruhový pôdorys o priemere 7m. Obvodovú stenu tvorí 50cm nosné murivo z betónových debniacich tvárnic. Tvarovky sú kladené radiálne vo vrstvách s väzbou o polovicu tvarovky. Vrstvy sú vzájomne previazané betónovou zmesou a oceľovou výstužou (vertikálne a horizontálne). Medzi tvárnice sú dočasne vkladané kliny ako pomôcka pri murovaní a betonáži. Po betonáži sú kliny odstránené, čím medzi tvárnicami vznikajú úzke lichobežníkové škáry.

Po vnútornom obvode veže je umiestnené točité schodisko. Tvoria ho prefabrikované betónové stupne votknuté do obvodovej steny medzi tvárnice. Výhliadkovú plošinu tvorí rošt z pozinkovanej ocele, kotvený do obvodového múru. Základ tvorí betónová šesťuholníková pätka. Medzi vstupným priestorom a základom vzniká plne využiteľný priestor prístupný z južnej strany.

Hodnotenie poroty

Návrh bol odmenený ako obohacujúci debatu k problému vyhliadky a jej vzťahu k prírodnému prostrediu, kultúrnej rekreačnej krajine, respektíve mestskej kultúrnej spoločnosti. Vo svojej radikalnej monumentálnej forme je bodom mesta v krajine. Svojou naznačenou poetikou práce so svetlom a surovosťou materiálu je súčasným odkazom na grotty a follies barokových záhrad a zároveň sa stáva súčasťou prírodných atmosferických procesov – zateká, zarastá machom, je útočiskom, skrýšou ale vo svojej robustnosti znesie aj deštruktívne spoločenské zásahy. Vo svojom prevedení je však až príliš hradom, ruinou a chýba mu súčasnejšia práca s detailom, atmosférou, či procesualitou. Zároveň je jeho radikalita jeho slabou súťažnou stránkou.