Vodná elektráreň Punibach
Objekt vodnej elektrárne zväčša rozoznáme v prostredí na prvý pohľad, no nie v tomto prípade. Vodnú elektráreň Punibach v talianskej obci Planeil si všimneme až vtedy, keď nás na ňu upozornia. Autori zaujímavého architektonického konceptu, architekti z ateliéru monovolume architecture + design, využili kopcovitý terén Južného Tirolska a objekt elektrárne z väčšej časti schovali do svahu.
Martina Horváthová , 11. 10. 2013
Vodná elektráreň Punibach je koncipovaná ako zárez do krajiny. Harmonicky ladí s prírodným prostredím Južného Tirolska a zároveň vo svojom vnútri skrýva strojné, technické a technologické zariadenia, vďaka ktorým sa kinetická energia vody mení na elektrickú energiu.
Architektonické riešenie
Základnou myšlienkou autorov novej vodnej elektrárne v Planeil a tiež prianím klienta, bolo vytvoriť jednoduchý architektonický tvar budovy elektrárne zakomponovaný do prírodného prostredia. Budova pôsobí ako jaskyňa, ktorá vo svojich útrobách skrýva technické vybavenie vodnej elektrárne. Tento architektonický výraz je posilnený použitím prírodných materiálov v zemitých farebných odtieňoch. Počas dňa je nenápadnou vodnou elektrárňou, no v noci sa zmení jej vzhľad radikálne. Keď sa krajina ponorí do tmy, pomedzi drevené lamely priečelia elektrárne preniká svetlo z interiéru do exteriéru, čím sa z budovy elektrárne stáva orientačný bod pre okoloidúcich.
Stavebné a materiálové riešenie
Základová konštrukcia budovy elektrárne je zrealizovaná z vodovzdorného betónu. Betónové vonkajšie a vnútorné steny sú priznané z pohľadového betónu.
Nosná konštrukcia je železobetónová, skombinovaná s drevenými lamelami čelnej fasády. Drevené horizontálne lamely predlžujú vzhľad objektu a sú vyrobené z prírodného nenatretého smrekovca. Drevená fasáda, ako kontinuálna „koža“ budovy, vytvára homogénny a kompaktný výraz. Proti poveternostným vplyvom je fasáda aspoň čiastočne chránená z bokov a z vrchu prečnievajúcou betónovou škrupinou stien a strechy.
Strecha budovy je navrhnutá a zrealizovaná ako zelená – s trávnatým povrchom. Na pohľad to vyzerá ako
Technické riešenie
Vonkajšie rozmery elektrárne sú približne 24,20 x 14,65 m s priemernou výškou 11,10 m a celkovým kubickým objemom cca 3 850 m3. V tejto vodnej elektrárni pracujú dve Peltonove turbíny každá s dvomi tryskami, pretože pre väčšie výkony a prietoky sa používajú turbíny s dvomi až štyrmi dýzami na jedno koleso.
Priemerná ročná produkcia elektrárne je 12,2 mil. kWh, čo pokryje potreby elektriny asi pre 3 000 domácností. Hriadeľ turbíny elektrárne sa nachádza vo výške 1 517,25 m n. m.
Celková dĺžka prívodného potrubia k elektrárni je 4 115 m a povodie prívodu vody je približne 25,1 km2. Prívod vody sa skladá z jednej prednádrže so vstupným náhonom, s jednou prepadovou haťou, s ľavostrane usporiadaným dvojkomorovým odpieskovačom ako aj z tlakovej a prístrojovej komory.
Vrchná hladina vody v tlakovej komore je 1 974,90 m n. m. Odpieskovacie komory sú umiestnené v podzemí. Vpravo od prívodu vody je zrealizovaná rybia priepusť. Napájanie a ovládanie prívodu vody je cez káble nízkeho napätia a riadiace káble z elektrárne. Elektrickou energiou sú zásobované, monitorované a riadené všetky prevádzky pri vodnom diele.
Stavba vodnej elektrárne Punibach predstavuje neuveriteľnú súhru medzi formou, funkciou a životným prostredím, pretože to bola príkladná spolupráca architektov, technických inžinierov a realizátorov.
Více k tématu
- Ateliér: monovolume architecture+design
- Země: Itálie
- Město: Planeil
- Realizace: 2011
- Klient: Puni Energie GmbH (Ltd.)