V. Cena Bohuslava Fuchse: Oceněný projekt | Loděnice v podzámecké zahradě

Sprievodná správa

Vzhľadom na urbanizmus mesta sa dá tvrdiť, že záhrada je priestorom, ktorý obyvateľom mesta poskytuje možnosť oddychu od hluku a hektického pracovného i osobného života v meste. Vďaka veľkorysej rozlohe záhrady, 47 hektárov, nevníma návštevník jej polohu mestom. Je izolovaným svetom, ktorý oplýva vlastným životom - vzácnou vegetáciou a vo väčšej či menšej miere aj voľne žijúcimi zvieratami. Pre jej jedinečnosť je Podzámocká záhrada národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1998 súčasťou svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. 
Vznik záhrady sa datuje do 15. storočia. Odvtedy prechádza rôznymi zmenami a až v 19. storočí sa mení na krajinársky park obohatený o menšie romantické stavby (Pompejánská kolonáda, Paví dvůr, Rybářský pavilon, Colloredova kolonáda).

Pre posúdenie navrhovaného konceptu je dôležitý účel záhrady v súčasnosti, bez ohľadu na historické artefakty umiestnené v krajine. Z môjho pohľadu na tomto mieste človek hľadá úkryt pred mestom, a práve to mu ponúka krajinársky park. V nej sa ľuďom ponúka priam terapeuticky pôsobiaci pohľad na prírodu, ktorá sa javí snovo, ba až rozprávkovo. Stromami husto pokryté oblasti sa striedajú s otvorenými trávnatými lúkami a vodnými plochami. Voľnosťou rozmiestnenia vegetácie dosahuje park dojem prirodzenosti, stáva sa záhadným, vytvára momenty prekvapenia a jedinečných pohľadov. Aj keď typovo patrí k anglickému krajinárskemu parku (teda ponúka ilúziu prirodzenosti), istú geometriu v ňom vytvára Dlhý rybník a alej tiahnuca sa popri ňom, ktorá je prepojená so všetkými troma vstupmi do záhrady. Dimenzie a priamosť stromovej aleje prirodzene priťahuje ľudí a činí ju tak ústrednou cestou. Avšak je len ‘dialnicou’, je predvídateľná. Odporuje princípom krajinárskeho parku, v ktorom by sa človek mal túlať a objavovať. Práve poloha tejto aleje medzi Dlhým a Divokým rybníkom ma prinútila premýšľať o umiestnení objektu lodenice, kedže nie je mojim účelom lodenicu pred ľudmi úplne schovať. Zjednodušene sa ale dá tvrdiť, že existujú dva varianty prístupu. Buď vytvoriť citeľný zásah do krajiny, naplniť priestor ľuďmi, kde gagot kačiek bude prehlušený mľaskotom ľudí pojedajúcich hranolky - ciže vytvorenie atrakcie. Na druhej strane je možný zásah minimálny, podporujúci intimitu a pôvab tohto miesta. Zvolil som si druhú možnosť. Umiestnenie lodenice pri Divokom rybníku vybranú predstavu podporuje, lebo toto miesto má naozaj súkromný charakter. Počas vysedávania pod stromami v podzámockej záhrade som do značnej miery nadobudol presvedčenie, že vytvorenie objektu s istými atraktívnymi funkciami môže miestu len uškodiť. Využitie rybníka na člnkovanie má byť jedinečným momentom. Pri zachovaní atmosféry je aj jeho kapacita do značnej miery obmedzená.

Hmotovo na túto skutočnosť reagujem svojím návrhom lodenice. Objekt minimalizujem na jej prevádzkove minimum. Funkčne a kapacitne sa jedná o stavbu slúžiacu na uskladnenie dvoch menších lodí (rozmer 2,45m x 1,2 m), počas dňa využívanú správcom, ktorý prípadným záujemcom člnkovanie sprístupní. Súčasne sa táto stavba dá využiť ako malá dielňa, slúžiaca na prípadné menšie opravy a údržbu objektu a jeho okolia. Nutnosťou je pridanie toalety, ktorá slúži prevažne správcovi, v nutnom prípade aj návštevnikovi (keďže nejde o objekt v reálnej prirode, ale o park, ktorý je spojený priamo s mestom nemyslim ze hygienicke zariadenia nie su na tomto mieste nevyhnutne). Istá prídavná funkcia občerstvenia s posedením stráca význam vzhľadom na fakt, že tieto funkcie už spĺňa Rybárska bašta, ktorá sa nachádza len 200 metrov od tohto miesta, resp. desiatky občerstvovacích zariadení neďaleko v meste. Som presvedčený, že funkcia reštaurácie či kaviarne, alebo podobných zariadení je výhradne mestskou záležitosťou.

Objekt sa do priestoru rozkladá voľne stojacimi stenami, ktoré sa na neho geometricky viažu. Presnejšie definujú polohu a smer móla vystupujúceho nad hladinu rybníka. Opticky podporujú prechod od hlavnej aleje až na koniec móla. V týchto stenách sa nachádzajú priezory do krajiny. Ich umiestnenie upozorní okoloidúceho na výnimočnú polohu a pohľad. Do tohto objektu sa človek usadí a v tichu si užíva okolie podzámockej záhrady. Tvaroslovie je jednoduché, anorganické, vytorené človekom. Naproti tomu materiálové vyjadrenie - betónová surovosť a povrchová neopracovanosť – sa spája s prírodnými kvalitami. Tieto objekty sa nechajú opracovať živlami a časom. Príroda ich príjme ako svoju súčasť.

Konštrukčný popis

Jedná sa o objekt s rozmermi 4,5x2,8 metra, konštrukčnou výškou 2,75 metra. Konštrukcia je betónová, monolitická, hrúbka steny 150mm. Povrchom je pohľadový betón s otlačenom štruktúrou drevených latí šírky 115mm, použitých na debnenie. Prkvy ako okenné ostenie, sedáky, dvere a mólo sú z masívneho dubového dreva. (poprípade agátové, tiež dobre odoláva vode). Okno objektu je vsadené do hliníkového rámu, spodná časť je vysúvateľná. Dvere do toalety sú otočné, šírky 800mm, dvere do skladu sú posuvné, šírky 1100mm (z dôvodu úspory miesta a lepšej manipulácie s loďkami). Strecha objektu je vyspádovaná do odtoku, ktorý vedie do instalačnej šachty, takisto aj splašková voda z toalety. Hlavný objekt je uložený na základových pásoch, prídavné stenové objekty sú do zame zapustené mikropilótami, kvôli ich malej priestorovej stabilite. Objekt je napojený na elektrinu a vodu podzemnými prípojkami. Drevené sedáky vystupujúce z betónových stien su prichytené nerezovými úholníkmi.

Funkčne je objekt s jej primárnou úlohou (lodenice) využívaný sezónne. Pre potreby jeho využitia ako dielne pre správcu v zimných mesiacoch je vybavený elektrickým ohrevom vody a vzduchu.

Cena Bohuslava Fuchse je studentská soutěž, kterou pořádá Studentská obec Fakulty architektury VUT v Brně (SOFA). Jedná se o cenu za nejlepší studentský ateliérový projekt. Je udílena dvakrát ročně nezávislou porotou, v zimním a letním semestru.