Ukrytá veža v Plaveckom Podhradí

Dom B je ďalší so série domov BCJK architektonického štúdia N/A riešeného parametrizovaním lokálnych problémov a výziev. N/A používajú metódu parametrizácie inak, ako je známa z projektov parametrickej architektúry. Nezaoberajú sa možnosťami testovania variácie toho istého topologického modelu. Viac sa sústreďujú na nové hybridné priestory, ktoré nie sú výsledkom intuície autora, ale optimálnym riešením problému definovaného pomocou lokálnych parametrov.

Podľa slov architektov pracuje táto metóda s vonkajšími a vnútornými parametrami. Vonkajšie parametre sú determinované umiestením stavby a s tým súvisiacimi konštrukčno-energetickými nárokmi. Vnútorné parametre vychádzajú hlavne z navrhovaného programu. K priestorovej organizácii a forme metóda pristupuje nezaujato a bez estetických predsudkov. Parametrická analýza architektonického problému dovoľuje kvantitatívne porovnávanie alternatívnych modelov a ich optimalizáciu. Použitá metóda operuje na nižšej úrovni a ponúka širšie spektrum možných a hlavne prekvapivých riešení.

Hlavnou výzvou Domu B bolo vtesnanie ambiciózneho programu klienta do pomerne malého priestoru limitovaného dvoma štítmi sedlových striech. Na ploche bývalej garáže, v priestore medzi dvoma jednopodlažnými domami s obytným podkrovím, požadoval klient vytvoriť dve samostatne fungujúce jednotky. Obytnú jednotku pre svoju matku a galériu spojenú s pracovňou, knižnicou a priestorom pre konanie prednášok, seminárov a vedeckých debát. Klasickým ukladaním jednotlivých funkcií vedľa seba by na danej ploche dom potreboval oveľa viac ako tri navrhované podlažia. Kľúčom riešenia tohto problému bolo kombinovanie, miešanie hybridizácie programov so zohľadňovaním špeciálnych spôsobov užívania vlastných pre klienta.

Klient – vedec, pedagóg, milovník a zberateľ umenia – mal podľa vlastných slov jasnú predstavu o priestorových požiadavkách a bol od začiatku procesu významným faktorom/ parametrom. Klientova otvorenosť neštandardným riešeniam dovolila realizovať priestor galérie s mnohovrstevnou funkčnou náplňou. So schodiskom, ktoré má na mieste zábradlia poukladané knihy a ktoré v prípade seminárov slúži ako mini javisko.

Schodisko je ústredným prvkom domu. Špirálovým pohybom prevádza užívateľa všetkými priestormi domu a cez päť výškových úrovní prepája pôvodný a nový objekt do organického celku. Spolu so schodiskom z druhého konca pôvodného objektu ponúkajú množstvo prístupov, prechodov a možností delenia priestorov. Pre klientovu dcéru možnosť nekonečnej naháňačky.

Dom B svojím veľkorysým perforovaním fasády do dvora a ulice v maximálnej miere využíva obmedzený potenciál na presvetlenie a na vizuálne prepojenie interiéru s krajinou. Toto je prakticky jediná fasáda, ktorá je na tento účel vhodná. Južné svetlo cez fasádu na hranici susedovho pozemku získava prostredníctvom svetelných a priestorových káps.

Napriek svojej veľkosti sa Dom B usiluje prispôsobiť svojmu okoliu. Objem troch podlaží maskuje strechou zo severovýchodnej strany. Z druhej strany priamo na hranici so susedným pozemkom drzo vystavuje svoju výšku. Tento dojem mierne potláča odobratím hmoty v priestore, kde je vytvorená terasa. Tá klientovi ponúka výhľady na krajinu z výšky, ktorú nedosahuje väčšina striech z okolia.

Dom B je výsledkom viacnásobného prehodnocovania váhy parametrov. Nehľadá silnú formu, cez ktorú by bol čitateľný. Pre niekoho je možno neurčitý a schizofrenický ako skrývajúca sa veža. Jeho hlavným cieľom je dosiahnutie čo najjednoduchšej formy, ktorá v sebe zahŕňa komplexnosť odpovedí na množstvo rôznych parametrov a nárokov užívateľa.