Tri kryštály na svahu

Prirovnanie troch rodinných domov na Korabinského ulici v Bratislave od architekta Ľubomíra Závodného ku kryštálom sa môže zdať na prvý pohľad mätúce, keďže signifikantným znakom trojice objektov je pre nezainteresovaného pozorovateľa drevený obklad. Kryštálmi som si dovolila nazvať excelentne na terén i na seba navzájom nadväzujúce novostavby nielen pre ich neortogonálny, prísne geometrický tvar, ale i pre vzácnu, unikátnu spätosť s charakterom pozemku, ktorú autor diela dosiahol. Riešenie, vrátane úpravy vonkajšej obytnej zelene – s ponechaním pôvodných hodnotných stromov – je natoľko vydarenou intervenciou do prostredia, že ako intervencia nepôsobí – domy akoby vyrástli z miesta a zrastali s ním. Základnú myšlienku – vytvoriť citlivé a kultivované architektonické a výtvarné riešenie objektov v exponovanej lokalite – autor pretavil do reality spôsobom, ktorý potvrdzuje jeho schopnosť vidieť jedinečnosť miesta, citlivo ju uchopiť a profesionálne zhodnotiť do novej, originálnej kvality.

Lokalita, v ktorej sa domy nachádzajú, nadväzuje zo západnej strany na kompaktnú obytnú zástavbu, z východnej a južnej strany na celok vyrastenej zelene. Pozemok s rozlohu okolo 2501 m2 má nepravidelný pôdorysný tvar a je vo svahu, ktorý prudko klesá zo severozápadu na juh. Dvojpodlažné a trojpodlažné kubusy domov, orientované pozdĺžnou osou v smere rovnobežnom na Korabinského ulicu nadväzujú na tvar pozemku, rešpektujú geomorfológiu územia a vytvárajú zaujímavú kompozíciu hmôt. Objekty – rodinné domy – sú jasným vyjadrením vstupu novodobej architektúry do pôvodného prostredia, kde pôvodne nebola žiadna zástavba. Smerom do ulice sú stvárnené tak, aby čo najmenej narúšali charakteristiku okolitého prostredia.

Veľmi dôležitým prvkom celej hmotovo - priestorovej kompozície je systém terás, ktorý využíva reliéf terénu a je Trojica rodinných domov na nepravidelnom pozemku so svahovitým terénom je majstrovským príkladom architektúry, ktorá komplikované danosti miesta zhodnocuje na ojedinelú pridanú hodnotu. premietnutý aj do dispozično-prevádzkového riešenia. Dosiahlo sa ním nielen zvýšenie atraktivity a intimity vnútorných priestorov, no zároveň sa umožnil prienik osvetlenia a oslnenia zo západnej strany a vytvorili sa pobytové možnosti z východnej strany. Dispozičné a prevádzkové riešenie, založené na princípe odčlenenia dennej a nočnej časti na samostatných podlažiach, spojených rovnoramenným schodiskom, sa premietlo aj do tektoniky domov. Pomer a veľkosť presklených otvorov k plným stenám odvinul architekt od vzťahu k svetovým stranám a so zámerom umožniť čo najpríťažlivejšie výhľady do bližšieho aj širšieho okolia. Veľké presklené plochy zvyšujú výnimočnosť vnútorných priestorov navonok a zároveň obohacujú relatívne asketický vzhľad rodinných domov. Materiálové riešenie dôsledne vychádza – podobne ako základný urbanistický a architektonický koncept – z miestnych podmienok. Použité boli tri základné materiály: hladká biela omietka ako základný jednotiaci materiál, obkladový kameň a napokon drevo – u domov Ľubomírom Závodným zriedkavo, no i tentoraz použité s absolútnou istotou v správnom kontexte. V podobe horizontálne členeného obkladu je práve drevo so svojou neopakovateľnou štruktúrou a farebnými nuansami motívom, ktorý umocňuje osobnosť diela i jeho súzvuk s okolím.