Transformácia archetypu

Rodinný dom v Borinke má ambíciu zaujať aj bez plechových obkladov stien či pestrých náterov, uprednostňuje dynamickú kompozíciu hmôt bez negácie tradičnej formy. Namiesto popretia ju len „mierne“ upravuje, transformuje lichobežníkovým pôdorysom či klesajúcim hrebeňom sedlovej strechy. Jasné geometrické tvary podčiarkuje biela omietka, horizontalitu zdôrazňujúce okná majú tiež ďaleko od tuctovosti. Nepravidelný pôdorys má zámienku aj v nepravidelnom tvare pozemku, stavba (s pristavanou garážou) sčasti kopíruje jeho hranicu. Dramaticky dynamická či vcelku pokojná kompozícia – podľa toho, odkiaľ sa práve na dom pozeráme – je podčiarkovaná dvoma pergolami, tá na východe je konvenčne podopretá dvojicou stĺpov, tá na juhu odvážne vyčnieva nad terasu obklopenú hladinou jazierka.

Exteriér tohto domu je neprehliadnuteľný, rovnako zaujímavé je však aj jeho priestorové usporiadanie. Hlavný obytný priestor na výšku dvoch podlaží je predelený galériou, ktorá „delí“ aj veľké južne orientované okno a pokračuje v exteriéri ako konštrukčne obdobná konzola južnej pergoly. Veľkorysý svetlý priestor slúži ako obývačka, jedáleň i dizajnovo náročná kuchyňa. Nie je preplnený nábytkom, v stene pod schodmi galérie ukrýva „multimediálne centrum“ – hifi aparatúru a krb.

Dom je vlastne prízemný, všetky dôležité priestory sú „dole“ – spálňa, dve detské izby, pracovňa, kúpeľne... V spálni zaujme výhľad na jazierko cez nízke okno s nízkym parapetom, každá miestnosť má svoju atmosféru. Na poschodí je okrem galérie len knižnica či herňa (podľa toho, kto tam príde) a rozľahlý rôzne využiteľný podstrešný priestor.

Tento dom nesporne zaujme dynamickým tvaroslovím i presvedčivým priestorovým konceptom, mňa však zaujal aj tým, že ide o „zelenú“ architektúru, energeticky úspornú a využívajúcu prírodné materiály. Začnime tou energetickou úspornosťou: dosiahnutie (aspoň) štandardu pasívneho domu je pri „udržateľnej“ architektúre samozrejmosťou, pod strechou je vetracia jednotka so spätným získavaním tepla a akumulačná nádrž teplovodných solárnych kolektorov, hlavným zdrojom tepla na vykurovanie je krb. V „technickej miestnosti“ veľa techniky nenájdeme, len server „inteligentnej elektroinštalácie“ a menič pre napojenie fotovoltických kolektorov do elektrickej siete – efektívny dom veľa techniky nepotrebuje (našťastie je tento priestor využiteľný aj ako práčovňa).

Pokiaľ ide o konštrukčné riešenie, dom je jednoduchou „stĺpikovou“ drevostavbou s tepelnými izoláciami z rozvlákneného dreva (parobrzdu tvoria OSB-dosky s prelepenými stykmi, zabezpečujúc aj veľmi dobrú neprievzdušnosť pod 0,4 h-1). Vnútorný obklad panelmi z lisovanej slamy prispieva k zlepšeniu tepelnej stability domu, tej však (a aj vlhkostnej stabilite) viac pomáha výplň vnútorných stien z nepálených tehál. Drevené trámové stropy sú dizajnovo zaujímavým prvkom interiéru podobne ako atypické zárubne, drevené „pasívnodomové“ okná s trojsklom sú pre takýto dom prirodzenou voľbou. Za zmienku stojí aj založenie stavby na zdola izolovanej doske v podmienkach veľmi vysokej hladiny spodnej vody (totožnej s hladinou jazierka) a v neposlednom rade extenzívna vegetačná strecha – na nej sa však zeleň musí podeliť o priestor s fotovoltickými aj termickými slnečnými kolektormi.

Architekti Helena Boráková a Dalibor Borák týmto domom dokázali, že aj tradičný dom môže byť moderný, že „zelená“ architektúra nie je návratom do jaskýň a energetická úspornosť nevedie k „nízkoenergetickej škatuli“. Aby to dokázali, potrebovali podporu investora – ten aj vďaka skúsenostiam a inšpiráciám zo zahraničia zvolil riešenie, ktoré ponúka skutočne zdravé a komfortné bývanie. Snáď táto stavba prispeje k tomu, aby sme dosť inšpirácií nachádzali aj doma...