Taký poctivý mestský dom

Jaro svojím klasicky váhavo vyhýbavým spôsobom naznačuje, že sa čosi v Bratislave realizuje. Vzbudilo to moju zvedavosť a išla som sa pozrieť. Prvý pohľad ma ohlušil. Na svetlom pozadí modrá, zelená, oranžová a červená. V sivej ulici, akou je Cintorínska, ktorú mám zažitú odmala, taký malý kultúrny šok. Druhý pohľad, naopak, ocenil onú inakosť, trochu vzduchu a pestrosti.

O koncepte, pozemku a zadaní

Na začiatku návrhu existoval silný oporný bod, základná vodiaca línia, ktorej sa architekti chytili. Prvorepubliková moderna a jej mestský dom. Za pomerne strohou fasádou skrytý dobre fungujúci program, rozmanitá funkcia a prepracovaný detail.

Paralelnú líniu návrhu tvorili priame súvislosti so stavbou a jej lokalita. Parcela sa nachádza v centre Bratislavy, oproti konečnej zastávke trolejbusu. Ulica je pomerne úzka, nevľúdna k chodcom. Pomáha jej blízkosť filmového klubu Charlies, neďaleký komplex starého Priora a hotela Kyjev, ktorý je slovami autorov „síce impozantným pokusom, ale pomerné negatívne zasiahol peknú časť mesta (Dunajskú a Špitálsku ulicu) a spravil z nej anonymný priestor. A to je atmosféra našej ulice, anonymná, smutná a s tou sme sa museli vysporiadať“. Naopak, dvorová strana parcely v sebe skrýva pozitívny náboj. Priamo susedí s vnútorným dvorom maďarského gymnázia. Túto devízu mohli architekti využiť i v projekte. Jednou zo záväzných podmienok magistrátu totiž bolo v navrhovanom objekte situovať materskú škôlku. Projekt musel skĺbiť niekoľko odlišných funkcií v jednej budove: funkčný mestský parter, škôlku pre deti, podzemné garáže, kancelárske, resp. firemné priestory a bývanie.

Ako to dopadlo?

Dalo by sa povedať, zmysluplne, dokonca až príjemne zaujímavo. Tvar nového polyfunkčného domu pripomína písmeno L. Svojimi vonkajšími hranami hmota kopíruje ulice Cintorínska, Klemensova a dokresľuje tak mestský blok, zamýšľaný aj územným plánom. V nároží spomenutých ulíc parter pozvoľna ustupuje a premyslene ulicu zobytňuje.

Principiálne je objekt navrhnutý tak, že jednotlivé funkcie prerastajú až na fasádu. Prízemie, 1. poschodie a časť 2. poschodia sú určené a prispôsobené prevádzkam služieb a administratíve. Na fasáde sa táto funkcia premieta transparentnými zasklenými plochami kombinovanými s tmavomodrou horizontálne pásovanou fasádou. Nebytové funkcie sú umiestnené práve na pohľadovo exponovanej časti objektu a odvádzajú svojou transparentnosťou pozornosť od intímnejšej časti – bývania. Nezabudnite si vychutnať i názov domu a jeho spracovanie. Na spodnom tmavomodrom pásovaní nájdete jemne ustúpenú časť. Tvorí názov objektu – URBANIC. Hra s detailom je pre tento ateliér typická. K obytnej funkcii zvolili architekti horizontálne členenú fasádu zvýraznenú vrstevnicovým usporiadaním jednotlivých podlaží. Touto hrou dosiahli optické zníženie domu. Na rozdiel od sterilne celopresklenej fasády oproti, ktorá vás atakuje a neponecháva súkromie, URBANIC na vás dýchne trochou prívetivosti a optimizmu.

Odkaz na medzivojnovú architektúru mestských domov nájdete i na tejto časti fasády. Medziokenné farebné pásovanie nielen že oživuje a dynamizuje fasádu, ale i opakuje princíp zviditeľnenia vnútorného. Každá farba patrí jednému bytu. Niektoré z nich sa môžu javiť ako rovnaké, ale líšia sa aspoň odtieňom. Táto farebnosť sa premieta nielen na fasádu domu, ale je použitá na celkovú identifikáciu bytov. Vstupné dvere i schránky pri vstupe nesú rovnaký farebný odtieň. Horizontálne členenie zachováva i južná fasáda do dvora. Pásy balkónov plnia zároveň funkciu slnolamov.

Korunu objektu tvoria dve strešné „vily“. Predstavujú luxusné bývanie so Starým mestom na dlani. Obe majú rovnaký ústredný motív – vysoký obytný priestor prestupujúci na terasy. Funkčne poskytuje možnosť rozdelenia na dve úrovne. Tak ako ostatné priestory domu i „vily“ majú svoju vlastnú fasádnu identitu. Koncepčne fasáda odkazuje na jeden z prvých mestských domov v Bratislave – na Manderlu. Remeselne je to dvojvrstvová fasáda. Horná vrstva okrová, dolná modrosivá, po prebrúsení výtvarne zaujímavá štruktúra, v ktorej sa objavuje spodná vrstva fasády. Taký nenápadný odkaz.

A čo vnútorné členenie?

Tak ako sú jednotlivé prejavy funkcií na fasádach autonómne, tak by mali byť, aspoň podľa pôvodného konceptu, autonómne i jednotlivé prevádzky. 1. poschodie sa v procese premeny štúdie v reálny objekt neubránilo vplyvu rozumu. Podstúpilo rozdelenie na menšie jednotky, pravdepodobne kvôli predajnosti jednotlivých plôch, čím sa narušil pôvodný koncept totálnej separácie. Snáď sa nájde taký kupec, ktorý rozozná devízu práve v spojení týchto priestorov v jeden celok a ocení samostatný prístup priamo z parteru.

Vzhľadom na spomenuté prerozdelenie možno povedať, že hlavný objekt tvoria dva samostatné trakty ústiace do dvoch veľkoplošných bytov s terasou. Každý trakt má svoje komunikačné jadro presahujúce do podzemných garáží. Je tak zabezpečený pohodlný a chránený prístup k dopravnému prostriedku.

Objekt ponúka bývanie v 24 bytoch s rôznou rozlohou. Byty sa nachádzajú na treťom až siedmom nadzemnom podlaží. Niektoré z nich sú plne orientované do tichšej južnej a východnej časti objektu. Dispozície zasahujúce do rušnejšej Cintorínskej ulice k nej orientujú dennú časť, teda obývacie priestory a kuchyne. Nočné zóny sú orientované do tichšieho dvora.

Aj byty podľahli onomu rozumu. Ich dispozícia v procese realizácie znateľne spravouholnela. Našťastie si ponecháva fasádne presahy a zaoblenia, ktoré jednotlivé priestory bytov robia jedinečnými. Predaj v štandarde holobytu (bez podláh, povrchových úprav, sanity alebo iného zariadenia) umožňuje dispozície predsa len individuálne doladiť. Napriek spomenutému si každý byt zachoval istú osobitosť a príjemnú komornú atmosféru mestského bývania. Nedalo sa odolať pokušeniu a jednotlivé byty dostali v mysli autorky textu svojho špecifického nájomcu. Staršiu distingvovanú pani, rôznorodé a rôznopočetné rodiny s deťmi, obchodného cestujúceho či starého mládenca. Všetci si prídu na svoje.

Samostatnou kapitolou projektu je škôlka. V pôvodnej zástavbe parcely bola funkcia škôlky zastúpená. Mesto požadovalo jej integráciu do prevádzky nového objektu. Ako si s týmto faktom poradili architekti? Škôlku definovali ako samostatný trakt objektu. Postavili ho na čiaru pozemku a orientovali tak, že je otvorený do pomerne tichého dvora gymnázia. Na ňom je umiestnené i detské ihrisko, hojdačky a preliezačky využívané škôlkou. Zadný trakt objektu slúži internej prevádzke. Zahŕňa v sebe šatne, hygienu pre deti i zamestnancov. Napriek jeho umiestneniu tesne pri hlavnom objekte, nezostáva tmavý. Presvetľujú ho vtipne navrhnuté strešné svetlíky. Nie sú len otvorom v strope, ale akousi „kukaňou“, ktorá zabezpečí príjemne rozptýlené svetlo v každej miestnosti. Myslelo sa tu na deti. V objekte sa nestretnú s tmavou miestnosťou. Zelený dvor obytnému objektu nahradzuje zazelenená strecha škôlky, síce nepochôdzna, ale s o to krajšou „parkovou“ úpravou.

Čo dodať na záver? Je to taký poctivý mestský dom. Čas preverí jeho dopad na mestskú štruktúru. Možno práve on pomôže tejto časti mesta opäť nadobudnúť živosť a mestský charakter.