Sterilní administrativa výrobní haly

Pomerne nenápadná – napriek tomu neprehliadnuteľná – je drobná práca dvojice architektov Bátik – Bobák. Administratívnu budovu výrobno-skladovej haly GERGONNE SLOVENSKO na periférii v industriálnej časti mesta Liptovský Mikuláš by som sám a bez pomoci asi nenašiel. Biely prízemný murovaný objekt administratívy vyzerá ako chirurgický trakt v ostrom kontraste s obrovskou plechovou výrobno-skladovou halou na výrobu tesnení. Objekty sú navzájom prepojené spojovacím krčkom. Na to, v akej časti mesta sa nachádzame, je bezprostredné okolie budov veľmi kultivované. Nové spevnené plochy, parkovisko pre zamestnancov aj návštevy s vyznačeným miestom pre invalida, chodníky s osvetlením, zelené plochy... Hlavný vstup pre zamestnancov – výroby aj administratívy – do areálu vymedzuje osvetlený betónový obelisk s logom spoločnosti. Je viditeľný od príjazdu, pôsobí honosne a reprezentatívne. Za touto vstupnou bránou sa chodník pre administratívu oddeľuje. Vstup do objektu administratívy je patrný už od príchodu, zatiaľ čo vstup pre zamestnancov výroby je schovaný akoby v átriu medzi oboma budovami – v samotnom spojovacom krčku. Vstup pre administratívu sa nachádza asi v strede prízemného objektu. Tu autori pristavali k pôvodnému fasádnemu vstupu prekrytému len markízou predsadené zádverie, ktoré vstup plnohodnotne dotvorilo. Hneď za ním sa nachádza foyer s „recepciou“. Križuje sa tu pozdĺžna os prízemnej stavby, ktorou je centrálne umiestnená chodba, s osou spojovacieho krčku. Samotný foyer tvorí recepcia, prezentačná vitrína so sortimentom výrobkov a oproti nej kreslá pre návštevu s konferenčným stolíkom. Tento inak striktne komunikačný priestor oživuje vtipne riešená priechodná kuchynská nika. Do priestorov výrobnej haly odtiaľto síce vidím, ale bez ďalšieho povolenia sa tam nedostanem.

Zostávame teda iba v administratíve. Tu autori realizovali interiérové prvky a sčasti upravovali dispozíciu v stave, kedy to bola ešte hrubá stavba. Objekt administratívy je teda trojtrakt so stredovou chodbou. Na oboch koncoch je ukončený kanceláriami, resp. konferenčnou miestnosťou. Hlavné – kancelárske – priestory sú obrátené na západ k hlavnému vstupu do areálu. Tu pracujú návrhári, obchodníci, díleri a direktor. Naopak smerom k výrobnej hale – do átria – sú umiestnené podružné priestory: toalety, sklady, technické miestnosti, serverovňa a pod. Všetky priestory vynikajú racionálnou čistotou a úspornosťou.

Centrálne umiestnenú komunikačnú chodbu vymedzujú na strane kancelárií od podlahy až po strop prevažne sklenené priečky s plnými nepriehľadnými dverami. Do chodby sa tak dostáva prirodzené osvetlenie z okien kancelárskych miestností. Všetko v minimálnej farebnej kombinácii bielej a čiernej. Len kde-tu sa objavuje v kancelárskom nábytku červená farba.

V celom priestore mi asi najviac prekážal kazetový podhľad, ktorý pôsobil veľmi lacno a pripomínal mi polystyrénové podhľady z osemdesiatych rokov minulého storočia. Jeho raster – vzdialene podobný rastru podlahy – bol jediným rušivým elementom celého priestoru. Podlaha, ktorá mi spočiatku vôbec neprekážala, bola v spojení so stropom zrazu v ostrom kontraste s modernými sklenenými priečkami. Samotní autori si ju tiež údajne predstavovali úplne inak a ja si až s odstupom času uvedomujem, že bezšpárové riešenie podlahy aj stropu by priestoru určite prospelo ďaleko viac.

Mobiliár som podrobnejšie netestoval. Pôsobil trošku sterilne a chladno, ale podčiarkoval celú koncepciu bielo-čierneho interiéru a jednoducho tam pasoval.

Zhrnuté a podčiarknuté – príjemné, čisté, minimálne a funkčné.