Rodinný dům v Růžové dolině a příběh jeho předchůdce

Človek, ktorý po prvýkrát navštívi obec Suchá nad Parnou, nachádzajúcu sa neďaleko Trnavy, pozná toto miesto skôr ako rodisko významných spisovateľov Františka a Blahoslava Hečkovcov, básnika Viliama Turčányho alebo maliara Jožka Ilavského. Ale určite by ma nenapadlo, že sa do tejto obce možno vybrať aj za zaujímavou architektúrou. Avšak stalo sa. Navyše zaujímavým spôsobom nastalo prepojenie medzi tým, čo som poznal z krásnej literatúry, a lokalitou, kde sa dom nachádza. To miesto je časť obce, nazývaná Ružová dolina, susediaca z Vlčou dolinou, známou aj z románu Františka Hečka Červené víno o osudoch vinárskej rodiny Habdžovcov. Prostredie je tu obkolesené vinicami zo všetkých strán. Tu sa nachádza aj zmienený dom. Avšak ešte stále som nepoznal príbeh samotného domu. Až po prvých slovách majiteľa a autora projektu som sa ponoril do osudov tejto lokality a domov tu stojacich.

Túžba mať vidiecky dom doviedla majiteľa pri hľadaní vhodnej lokality a chalupy aj k pôvodnému objektu. Mierne zvlnená krajina, množstvo vinohradov, ktoré pamätajú ešte ich zakladateľov – jezuitov –, kaplnka, ktorá ich pripomína, ako aj rozhľadňa, nachádzajúca sa uprostred vinohradov, vinárstvo Terra Parna, architektonicky zaujímavý objekt, ktoré takisto nedáva zabudnúť na zakladateľov týchto vinohradov... Sila prostredia, tradícia a história, ktoré boli súčasťou tejto lokality, len umocnili v súčasnom majiteľovi pocit, že objavil tú správnu dolinu, pozemok aj dom, ktorý sa tu nachádzal. Táto časť dediny bola známa tým, že tu bolo viacero usadlostí, ktorých náplňou bolo poskytovať možnosť posedenia a oddychu pre zámožnejších Trnavčanov nad čašou suchovského vína. Pôvodný objekt, nachádzajúci sa na vytipovanej parcele, mal takisto túto pohostinskú funkciu. Ako sa traduje, pôvodne patril dvom sestrám, ktoré obyvatelia dediny prezývali „virzsinky“, a tieto dlhodobo prevádzkovali objekt s takouto funkciou. Napriek tomu, že po druhej svetovej vojne o objekt prišli a štát ho za zásluhy v povstaní pridelil ďalšiemu človeku, terajší majiteľ po kúpe usadlosti ponachádzal v objektoch, najmä však na povale, ešte mnoho artefaktov, pripomínajúcich pôvodné majiteľky, ale aj históriu domu. Fotografie, účtovné knihy, zväzky časopisov z prelomu 19. a 20. storočia, klavírne party. Bolo to zrejme tým, že ďalší majiteľ len užíval nadobudnutý majetok bez toho, aby ho zveľaďoval. Tak sa objekt prakticky bezo zmeny zachoval. Na druhej strane však bol natoľko schátralý a najmä staticky narušený, že nedával šancu jeho ďalšej záchrany. Nový majiteľ preto zosumarizoval hodnotné prvky tohto objektu a rozhodol sa ich pretaviť do súčasnej architektúry, ktorá vychádza z pôvodných charakteristických znakov vidieckeho domu, ale zároveň je výsostne súčasnou výpoveďou a neodmysliteľne zvyšuje štandard pobytu majiteľov, ktorý zodpovedá súčasnosti.

Koncept riešenia areálu vychádza z pôvodného rozloženia objektov a funkcií. Okrem obytného domu, ktorý stojí presne na mieste pôvodného, je v lokalite vytvorený aj ďalší objekt, ktorý má funkciu pomocných prevádzok a má pripomínať hospodárske zázemie obytnej časti. Jeho poloha sa však nezhoduje s pôvodnými hospodárskymi objektmi, pretože pribudla ďalšia, tentoraz nová funkcia – vínna pivnica, zapustená do svahu, ktorá zvýrazňuje vinársky charakter lokality. Tieto tri objekty tak vytvárajú nástup od ulice – údolia, od ktorých svah parcely mierne stúpa, za objektmi vytvára izolované, od cesty odblokované a vizuálne nevnímateľné, intímne, oddychové časti, tvoriace exteriérové zázemie obyvateľov domu.

Prvou pripomienkou pôvodnej situácie je nástup do obytného domu od ulice, ktorý je centrálny (osovosť zvýrazňujú dva vzrastlé gaštany), ukončený dreveným vstupným portálom s verajami, ktoré prekrývajú krídla dverí, bohato dekorovaným plastickými vinárskymi motívmi. Neprehliadnuteľný vstupný portál ukončuje rokajová dekorácia. Samotný portál je taký honosný, že zjavne nekorešponduje s charakterom pôvodného objektu a vyvoláva dojem, že bol sekundárne pričlenený k pôvodnému domu. Každopádne tvorí aj pri novonavrhnutom objekte vizuálne veľmi dôležitú súčasť objektu. Podobnou pripomienkou na starší objekt je aj šestica liatinových stĺpov, ktoré podopierajú pomúrnicu krovu sedlovej strechy a vytvárajú verandu, orientovanú do ulice. Treba dodať, že poloha novonavrhnutého objektu, jeho rozmery pôdorysné, výškové, ale aj celkový tvar sa zhodujú s pôvodným objektom. Ďalšou pripomienkou staršieho objektu je kamenný reliéf madony s dieťaťom, ktorý sa nachádzal na zadnej vonkajšej stene a jeho úlohou bola ochrana domu, pričom majiteľ mu vyčlenil významnú pozíciu v interiéri nového domu. Je potrebné zdôrazniť, že všetky spomenuté pôvodné prvky, ktoré boli použité a zakomponované do nového objektu, boli plnohodnotne umelecky zreštaurované.

Vlastné dispozično-prevádzkové riešenie je prispôsobené požiadavkám a súčasnej situácii rodiny. Dve dospelé dcéry študujú mimo domova. Z toho dôvodu si manželia, investori a architekti zároveň, vytvorili bývanie v tomto dome na svoj obraz. Aj čelná aj zadná strana pozdĺžnej dispozície domu sú transparentné, naopak štítové múry sú riešené ako plné steny s klasickou tektonikou, s vložením dvoch prevýšených symetrických otvorov v každom podlaží. Prízemie má otvorenú dispozíciu, kde sú postupne radené priestory kuchyne, jedálenského kúta, obývačky a spálne rodičov s hygienickým zázemím a šatníkom. Medzi kuchyňu a obývačku autori vložili plnú stenu, pričom zo strany kuchyne popri nej vytvorili schodisko do suterénu a zo strany obývačky zase schody do podkrovia. V podkroví vyúsťujú schody do otvoreného ústredného priestoru, ktorý majiteľ predpokladá využívať v budúcnosti ako svoju pracovňu. Tomuto priestoru dominuje stará kožená sedačka, ktorú takisto našli na povale domu a nechali ju zrepasovať. Zároveň po oboch stranách symetricky sa cez pôvodné dvere vstupuje do priestranných izieb oboch dcér, ktoré majú vlastné hygienické zázemie. V suteréne sa nachádzajú priestory technického príslušenstva domu – kotolňa, práčovňa, skladové miestnosti. Integrálnou súčasťou domu je ďalší objekt, ktorý má charakter hospodárskeho objektu. Majiteľ predpokladá, že v budúcnosti plošne najväčšia časť tohto objektu bude slúžiť ako stolárska dielňa pri napĺňaní jeho dávnych snov a predstáv. Popritom však sa tu nachádzajú priestory, ktoré umožnia návštevám pobyt mimo hlavného objektu areálu. Hosťovský byt pozostáva z priestoru obývačky s kuchynským kútom, spálne a hygienických priestorov. V tomto objekte je však aj relaxačná časť areálu s fitnes, jacuzzi, saunou. Celý areál funkčne aj pohľadovo uzatvára objekt, ktorý nemožno prehliadnuť. Tvorí ho segmentový kovový prvok – vstup osadený v kamennom obklade. Valená klenba, ktorá prechádza od kovového portálu do svahu, vytvára priestor, ktorý slúži vínnej pivnici s archívom vín. Priestoru dominuje hrubý pozdĺžny stôl, vytvorený z hrád krovu pôvodného domu. Všetkým objektom areálu materiálovo dominujú novodobé prvky, pričom popri neprehliadnuteľnom lomovom a rezanom kameni sú to predovšetkým hliník a sklo. Celkový obraz areálu vytvára harmonický a zladený dojem.

Hoci pre mnohých ľudí by honosnosť až okázalosť stavieb na tomto pozemku a použité materiály ako hlavné atribúty celého areálu a jednotlivých objektov predstavovali rozhodne niečo iné ako riešenie architektúry na vidieku, je možné konštatovať, že lokalita a jej jednotlivé objekty pôsobia ako celok harmonicky a príjemne. Zároveň ukazujú cestu ako pripomínať históriu a súčasne byť novodobý a aktuálny.