Rodinný dům v Bratislavě - "Elegantní soused"

Príjemná štvrť s rodinnými domami a vilami sa stala vyhľadávaným miestom pre zahraničné zastupiteľstvá aj rezidencie veľvyslancov. Atraktívne prostredie vždy priťahuje pozornosť investorov, pretože dobrá adresa znamená nielen spoločenskú prestíž v prípade bývania, ale je aj zárukou priaznivého komerčného výnosu v prípade prenájmu nehnuteľností. Blízke okolie novostavby bolo pred pár rokmi pod drobnohľadom laickej aj odbornej verejnosti, kvôli medializovanej čiernej stavbe.

Parcela, ktorú architekt dostal k dispozícii, mala nepravidelný tvar a ideálnu juhozápadnú orientáciu. Miernou, ale prekonateľnou komplikáciou bola len svahovitosť terénu, ktorá kládla nemalé nároky na technické riešenie zakladania. Podľa záväzných regulatívov pre dané územie, hlavne kvôli ochrane diaľkových pohľadov na Slavín, bolo povolené len jedno podlažie nad úrovňou ulice. Architekt preto zvolil racionálnu koncepciu vstupného podlažia s garážou vyčleneného pre dennú zónu, pod ňou umiestnil nočnú časť so spálňami a hygienickým zázemím a na úrovni druhého podzemného podlažia v priamom kontakte so záhradou relaxačno-oddychovú časť s technickými miestnosťami. Objekt bol koncipovaný v tvare kompaktného písmena T a hmotovo pozostáva z dvoch vzájomne sa prelínajúcich častí. Výškové delenie je zrejmé aj z rozdielnych výšok atiky. Vďaka navrhnutému plochému zastrešeniu bolo možné nad vstupným podlažím sčasti zrealizovať terasu s úchvatným výhľadom na celé mesto. Na zostávajúcej ploche sú situované prieduchy a iné nevyhnutné technické zariadenia.

Architektonická koncepcia je prehľadná a racionálna, rovnako ako použité tvaroslovné prvky a detaily. Jasným zámerom autora a zrejme aj požiadavkou investora bolo maximálne zhodnotiť potenciál parcely nielen zastavanosťou, ale aj kvalitou novovzniknutých obytných priestorov. Väčšina miestností má preto priame prepojenie s exteriérom formou lodžií, terás alebo priamym kontaktom s terénom. Striedmy vzhľad fasády a jej členenie je podporené výberom diétnej farebnej škály omietok. Pre hru svetla a tieňa si autor vystačil s bielou a sivou. Dominujúca biela ohraničuje a vymedzuje celkovú hmotu domu. Z uličnej a jednej bočnej strany je až na predel pásových vertikálnych okien výsostne biely. Pri pohľade zo záhrady sivá farba zvýrazňuje tektoniku fasády a opticky zatláča do úzadia zapustené časti s veľkoplošným zasklením ako aj podnož objektu. Architektovi sa tak podarilo veľmi vhodne zvýrazniť plasticitu objektu. Identický farebný koncept nájdeme aj v interiéri, kde prevládajúcu bielu dopĺňajú tmavosivé a čierne akcenty, sklo a antikorové detaily. Vonku aj vo vnútri chladnú neosobnosť zjemňuje príležitostné použitie dreva, či už vo forme obloženia schodiskových stupňov alebo vo forme deckingu na exteriérových plochách a spevnených povrchoch v záhrade. Použitie kvalitných materiálov, striedma až diétna architektúra bez módnych výstrelkov a jednoduché tvaroslovie v duchu modernizmu zaručia tomuto domu na dlhé roky dôstojnú budúcnosť. Architektonické dielo sa má posudzovať aj vo vzťahu k okoliu, takže berúc do úvahy okolitú zástavbu, môžem len konštatovať, že pribudol elegantný sused.