Rodinný dům pod Děvínským hradem

V Devíne čas plynie akosi pomalšie. Je to miesto, kde sa dá vychutnať každý krok. Je to kompenzácia za uponáhľaný život, ktorý nám berie dych a nenecháva čas a priestor pre skutočné radosti života.

Devín je miesto, kde má ticho vďaka citeľnej prítomnosti histórie hĺbku a vážnosť. Keď sa architekt dostane k príležitosti stavať uprostred takejto atmosféry, musí k prostrediu pristupovať s úctou. Vytvoriť šperk, ktorý nekričí, správa sa s úctou k okoliu, rešpektuje tradície, no zároveň nepopiera modernosť súčasnej doby. Projekt, ktorý sa zvonku naoko poddáva okoliu a nekričí, zvyčajne vnútri skrýva viac, ako si na základe prvého dojmu človek môže myslieť.

Tento dom je navrhnutý tak, aby splnil všetky želania svojich obyvateľov, či už emocionálne, estetické, intelektuálne alebo duševné. Pre architektov bolo tiež podstatné, aby harmonizoval so svojím okolím. Čistý, bielo omietnutý dom očakáva diváka na konci takmer minimalistickej záhrady. Decentne sa sťahuje do pozadia, ponechávajúc viac priestoru záhrade. Už tento fakt prezrádza veľa o jeho koncepte – a predsa, akoby nechtiac, púta pozornosť okoloidúcich jemnou hrdosťou, ktorá z neho vyžaruje. Samotná stavba sa drží miestneho zaužívaného tvaroslovia, kedy je jednoduchý obdĺžnikový pôdorys zakončený príkrou sedlovou strechou. Pôdorysný tvar kopíruje tvar úzkeho, avšak dlhého pozemku, ktorý je z dvoch strán ohraničený susednou zástavbou. Orientácia stavby je koncipovaná tak, aby zabezpečila čo najkrajší výhľad na dominantu okolia – na hrad Devín. Záhrada odráža decentnosť domu. Dominuje jej iba menšie prevýšenie, vtipne nazývané golfový kopček. Jeho funkcia je jedným z dôležitých detailov, ktoré sa človeku odhalia až pri pohľade z interiéru (skúste si tipnúť, kým ju prezradíme). Ku vchodu do domu stúpa drevený chodník a tuje, ktoré sú v ňom zakomponované, človeka zámerne spomaľujú, aby si všimol a vychutnal svoje okolie. Obyvatelia domu si vážia toto miesto a ich želanie, aby sa ich domov stal nedeliteľnou súčasťou prostredia, je viditeľné už v múroch vymedzujúcich pozemok – sú z kameňov, ktoré príroda vytvorila iba pár metrov od súčasného miesta využitia. Sú devínske. Na múry pozemku materiálovo nadväzujú oporné múry domu, ktoré obklopujú terasu a vytvárajú (takmer doslova) otvorenú náruč domu. Múry z gabiónových košov svojou výplňou pripomínajú miestne devínske kamene, no devínske kamene sú natoľko nepoddajné, že ich nebolo možné porozbíjať na kúsky správnej veľkosti, a preto ich majitelia museli nahradiť podobnými z neďalekej Moravy. Práve tu by si človek mohol pomyslieť, že otvorená terasa patrí k hlavnému podlažiu, ako to býva tradične, a nie k suterénu, ako je to v skutočnosti. Očakávanie, čo potom návštevník objaví na skutočnom hlavnom podlaží, sa okamžite zvyšuje.

Hovorí sa, že dobrý priestor sa pozná tak, že osloví aj nezariadený. A tu to nie je inak. Cez hlavný vstup na prízemí sa vstupuje do predsiene. Popri vstupe vedie schodisko do spomínaného suterénu, kde sa návštevník ihneď ocitne v miestnosti, ktorá je celou jednou stenou opticky prepojená so záhradou. Vďaka posuvnému systému okien sa interiér s exteriérom dá prepojiť prakticky jednou rukou. Teraz golfový kopček pred domom získava svoj zmysel – keďže terasa aj dom sú orientované smerom do ulice, intimita priestoru by sa mohla občas nechcene vytratiť. Práve toto malé prevýšenie vytvára bariéru medzi ulicou a terasou, no výhľad na neďalekú dunajskú hrádzu neblokuje. Mať v miestnosti jednu celú stenu presklenú je vizuálny a vnemový luxus, ktorý je tu vygradovaný zapojením proporčne veľmi príjemného priestoru. Je harmonický, takže človek sa v ňom ani nestratí, ani sa necíti stiesnene. Betónová stena príjemne kontrastuje s prírodou za oknom. Pre mnoho investorov betón v interiéri rodinného domu pôsobí odstrašujúco, no betón umiestnený citlivou rukou architekta sa z drsného a neosobného materiálu transformuje na podmanivý akcent. Pohľadový betón lemuje schodisko aj v prvom nadzemnom podlaží, kde sa človek ocitne vo vstupnej hale, ktorá je plynulo prepojená s obývačkou a kuchyňou. Čo sa týka vybavenia prízemia, nájdeme tu všetky funkcie, ktoré sú dôležité pre pohodlné používanie domu – hneď pri vstupe zabudované úložné priestory a hosťovská kúpeľňa zabezpečujú základné požiadavky obyvateľov i hostí. Obývačka je obdarená tým istým výhľadom na hrádzu ako suterén. Náročnosť domácich vidieť na citlivom výbere zariadenia, ktoré iba akcentuje, no nezakrýva priestor.

Spomínané jednoramenné oceľové schodisko s betónovými stupňami návštevníka uvedie aj na podkrovné poschodie, kde ho uvíta výhľad priamo na Devínsky hrad. Tu už naozaj netreba žiadne doplnky na steny. Žiadna maľba ani fotografia nevie nahradiť reálny, oknami zarámovaný výhľad, ktorý sa tu ponúka. Odvážne riešená kúpeľňa, s elegantnou vaňou umiestnenou akoby v jednom priestore s chodbou umožňuje majiteľom relaxáciu s priamym výhľadom na hrad. Tento krásny výhľad je aj zo spálne, z „katedrály snov“. Priestor vysoký tri a pol metra sa na tomto podlaží totiž ťahá až do hrebeňa strechy. Poschodie dopĺňa ešte hosťovská izba, ktorá má takisto výhľad na západ, na hrádzu. Mohlo by sa zdať, že ďalší výhľad je už plytvaním vizuálnych zážitkov, no v tomto prostredí je to pochopiteľné. Tejto krásy nikdy nie je dosť. A keď sa krása spojí s kvalitou a jednoduchosťou, tak výsledok hovorí sám za seba.