Rodinný dům Gusevova

Keď je štvrtina celkom

Koncom 19. storočia na území medzi Dunajom a terajšími Mlynskými nivami následkom rozmachu priemyselnej výroby vznikala jedna továreň za druhou; najznámejšie boli rafinéria Apollo, továreň Klingerka, Kablovka a začiatkom 20. storočia k nim pribudla továreň Gumon. Prílev robotníkov si vyžadoval aj riešenie otázky ich ubytovania, a tak vznikali v blízkosti týchto areálov robotnícke kolónie. Vedenie továrne Klingerka vybudovalo robotnícku kolóniu asi pre sto ľudí. Podľa A. Szönyiho do Klingerovej kolónie patrili aj rodinné domčeky na Alešovej, Čipkárskej a Gusevovej ulici, ktoré by sme tam našli aj dnes, ale už v značne prestavanej podobe. /1/ Na veľmi malých pozemkoch tu vznikli rôzne typy úsporného, jednoduchého bývania ako napríklad štvordomy. Každá zo štyroch častí domu bola situovaná na pozemku s rozlohou okolo 90 štvorcových metrov so samostatným prístupom. V dnešnej dobe patrí táto oblasť v blízkosti centra Bratislavy k lukratívnym územiam hlavného mesta.

Následkom rôznych zásahov, najprv počas druhej svetovej vojny bombardovaním a v súčasnosti v podobe presadzovania investorských záujmov, došlo na území bývalých tovární k asanácii objektov, ktoré mohli tvoriť súčasť odkazu industriálnej architektúry na Slovensku. Spomienkou na zvučné mená fabrík zostali iba názvy nových objektov či štvrtí – Apollo Business Centrum, Most Apollo a plánovaný polyfunkčný komplex Klingerka s kongresovým centrom. V objatí týchto novodobých štvrtí biznisu zostáva ako izolovaný ostrov práve územie bývalých robotníckych domčekov. Mnohé z nich už, samozrejme, neodzrkadľujú svoju pôvodnú funkciu, pretože sa stali firemnými sídlami, ale v niektorých zostal kraľovať rodinný život, ako je to aj v prípade tohto rodinného domu.

Rekonštrukcia a dostavba skromného robotníckeho domčeku musela naplniť požiadavky sedemčlennej rodiny. Na malej ploche dvoch podlaží a podkrovia bolo nutné vytvoriť priestor pre štyri detské izby, spálňu rodičov, obývaciu izbu s kuchyňou a nevyhnutné zázemie. Celý dom sa tvoril a menil v rukách architektov Juraja Sumbala a Márie Vankovej. V pôvodnej časti domu s približne štvormetrovou svetlou šírkou je umiestnená obývacia izba, ktorú rozširuje prístavba bloku s kuchynským priestorom, nad ktorým vznikla priestranná terasa. Vstupnú časť domu tvorí chodba so vstavaným šatníkom ukrývajúcim vstup do kúpeľne, v ktorej je racionálne využitý aj podschodiskový priestor. Pôvodná časť domu bola zväčšená prístavbou aj smerom k ulici, pričom na prízemí vznikla miestnosť pre spálňu rodičov a na poschodí priestor pre „chlapčenskú zónu“, ktorá nezvyčajným spôsobom vertikálne prepája dve detské izby. Zóna pre menšie deti je v spodnej časti, no a v hornej časti (v podkroví) je po rebríku ťažšie dostupný priestor pre tínedžera, ktorý má takto vytvorený žiadaný pocit súkromia a svojho „sveta“ hľadiac do neba cez štyri strešné okná. „Dievčenská zóna“ je situovaná v pôvodnej časti domu nad obývacou izbou a tvoria ju dve samostatné izby.

Každý priestor v tomto dome je opticky maximalizovaný nielen pomocou svetla prichádzajúceho cez zväčšené a multiplikované okenné otvory, napríklad cez panoramatické okno v nároží domu, ale aj farebným riešením plôch stien a podláh či zariadenia interiéru. Všade vládne biela farba, ktorá nestanovuje hranice priestoru a umocnená otvorenou koncepciou okenných otvorov necháva celým domom plynúť pocit vzdušnosti. Na bielom pozadí sa pekne vynímajú konštrukčné prvky nového dreveného stropu v prednej prístavbe domu. V tomto dome však nie je dominantné zariadenie interiéru či prezentácia drahých materiálov, ale ľudská mierka a pocit rodinnej atmosféry.

Racionalita vonkajšieho výrazu domu v sivo-bielom prevedení pomáha neutralizovať chaotickosť nejednotne rekonštruovaných budov bývalej robotníckej kolónie, kde štyri časti domu už vonkoncom netvoria architektonicky ucelený štvordom. Každá strana má svoju novú tvár a pôvodnosť objektov je ťažko identifikovateľná. Stiesnenosť priestoru však vniesla do tejto zástavby jeden spoločný znak v podobe expanzie objektov, ktoré sa rozpínajú všetkými možnými smermi – dopredu, doboka, dohora. Len hodnotné architektonické riešenie, ako je to v prípade rodinného domu na Gusevovej ulici č. 24, môže ukázať v tejto štruktúre stratégiu riešenia primeranej nadstavby a prístavby, ktorá nepôsobí ako zlepenec, ale ako dokonalý celok.

Poznámka: 1 Obuchová, V.: Priemyselná Bratislava. Bratislava, Marenčin PT 2009, ISBN 978-80-89218-99-8, s. 209.