Rekreační chata v Nižném Klátově

Ľahkosť letných mesiacov a stavieb

Stavanie chát a trávenie voľného času v nich a okolitej prírode začalo rýchlo naberať na popularite v prvorepublikovom Českoskovensku; prvú vlnu rozmachu zaznamenáva už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Zhruba v tom istom čase začína do českého a slovenského jazyka prenikať nové slovo „weekend“: na rastúcu popularitu chát má okrem iného vplyv aj postupne sa meniaca dĺžka pracovného týždňa, a teda aj voľného času, ako aj prístupy k jeho tráveniu. /1/

Čo sa architektúry chát (a spôsobov ich využitia, ktoré ju podmieňujú) týka, už veľmi skoro v tomto období sú evidentné dve základné smerovania. Veronika Zapletalová, výtvarníčka známa svojím projektom dokumentujúcim chaty v Čechách a na Morave, systematizuje tieto dve základné smerovania („tradície“). Prvý prístup, ktorý sa formuje spoločne s trampským záujmom o prírodu a trávenie času v nej, mimo mestských sídel, vedie k svojpomocne zhotoveným chatkám, stavaným na model zrubov uprostred lesov ako platformy umožňujúce väčšiu blízkosť prírode a „únik“ z mesta. Takmer zároveň sa v tomto období objavuje ďalší trend, a to chaty, ktorých prevedenie odráža súdobé trendy v architektúre, v prvorepublikovom Československu predovšetkým vplyv funkcionalizmu. /2/ Tieto chaty sa „na rozdiel od trampských zrubov podobajú skôr vilkám“. /3/ Pri oboch týchto smerovaniach môžeme spolu s Veronikou Zapletalovou hovoriť o chatách ako o architektúre „ľudských snov a možností“.

Chata na Maši je umiestnená v chatovej oblasti, chatky ktorej vypovedajú o rôznych podobách týchto snov a ich zhmotneniach. Ich škála okrem tradičných drevených chát zahŕňa ťažkopádnejšie tehlové stavby aj takmer pseudo-sakrálne počiny. V tomto kontexte pôsobí táto chata so svojou plne drevenou konštrukciou a dôrazom na vzdušnosť, teplo a priehľadnosť značne osviežujúco. V horeuvedenom členení chata na Maši pri Košiciach spadá bezpochyby do druhej vetvy, zároveň však výberom materiálov a celkovým prevedením pracuje s mnohými premisami tradičného uchopenia chaty, ako napr. prepojenie s okolitou prírodou (avšak umožňujúc zachovanie viac-menej „mestského“ spôsobu života a obývania), sezónnosť využitia, voľnejší spôsob života, využitie prírodných materiálov a komunikácia s rázom prostredia.

Chata je zasadená do jemného svahu a elegantne využíva mierny sklon terénu, ako aj úzke vymedzenie pozemku vo svoj prospech. So sklonom terénu pracuje aj členenie vnútorného priestoru (spodná a vyvýšená časť domu sú spojené schodíkmi, kopírujúcimi časť diagonálnej osi, okolo ktorej je vnútorný priestor organizovaný), vďaka čomu jednopodlažná stavba nadobúda priestornejší ráz, zároveň však poskytuje aj viac súkromia. Posadenie na pätkách, umožnené ľahkosťou celodrevenej konštrukcie, dodáva stavbe vzdušnosť, evidentnú predovšetkým počas prístupu k budove od hlavnej bránky v spodnej časti pozemku. Cesta k chate vedie cez malý potok, ktorý ním preteká, a tento pomerne dlhý prístup k budove ju umožňuje vnímať v kontexte údolia, ktoré ju obklopuje (vlhkosť vzduchu a sýta intenzívna zeleň okolitých stromov sa od začiatku dopĺňajú s vizuálnym vnemom chaty).

Taktílna textúra exteriérových stien, dosiahnutá pravidelne sa striedajúcou hrúbkou smrekových fošní (18/16cm), reaguje na meniace sa svetelné podmienky a podtrhuje prepojenie budovy s rytmom roka a dňa. Nálada budovy sa tak mení podľa ročného obdobia, času, ako aj svetelných podmienok a počasia. Drevená terasa lemuje chatu z troch strán a v jej bočnej, južnej, časti, odkiaľ je aj hlavný vstup do domu, vytvára malé átrium prepojené na kuchyňu. Veľkorozmerné okná a presklené dvere, striedanie teplých a priesvitných materiálov určujú povahu a atmosféru domu. Kým pri nich máme jasný pocit, že slúžia predovšetkým k pozeraniu a prestupovaniu von, svetlíky umiestnené na západnej a východnej strane krátkej chodby budia dojem, že ide skôr o okolité stromy, ktoré sa dívajú dnu. Dojem je docielený tým, ako sú svojím uhlom orientované na lesy na kopcoch pred a za chatou. Predstavivosť však najviac zamestnáva plochá zelená strecha a možnosti vonkajšieho života, ktoré poskytuje.

V porovnaní s pokojnosťou a vyváženosťou exteriéru pôsobia niektoré interiérové prvky (voľba farieb, proporcie niektorých interiérových miestností v hornej časti) menej harmonicky. Ako celok však stavba skvele využíva možnosti, ktoré chata ako architektonický formát poskytuje, o. i. vďaka sezónnosti svojho využitia, obmedzenej na teplejšie mesiace, a s tým súvisiacou voľbou materiálov a ich spracovania, a zanecháva dojem subtílnosti a nenútenosti.