Periskop nad lužními lesy

Treba povedať, že je to realizácia, ktorá je absolútne ušitá na mieru investorom. V dome využívajú každý kút. Saunu v sezóne aj párkrát do týždňa. V krbe kúria asi 200 dní v roku (nie je to hlavné vykurovacie teleso, to pani domáca miluje relax pri ohni).

Aj keď si spočiatku neboli istí, či sa im oplatí investovat do bazéna, aj v tom si od mája do októbra zaplávajú jedna radosť. Pán domáci pracuje často z domu, takže sme ho našli – ako inak – v pracovni. Pri našej debate o využití domu prezradi, že ho vlastne využívajú celý, najmenej asi dominantu rodičovskej spálne – v priestore stojacu vaňu (majú sprchy). Ako sa dopracoval k domu, ktorý vám takto sadne?

Celá stavba vznikla takto: členovia tejto rodinky (2 ks rodič, 2 ks potomok) sú športoví nadšenci. Milujú pohyb. Ráno behajú, večer plávajú, medzitým bicyklujú (vždy, ked im to pracovné a školské povinnosti dovolia), na hrádzi a pri Rusovskom či Čunovských jazerách sa našli tak v priemere štyrikrát do týždňa. V roku 2011 si povedali: „Ked už sme tu štyri dni v týždni, prečo nie rovno celý?“ Vyhliadli si pozemok na vzdialenejšom konci Rusoviec, vygooglili zopár architektonických ateliérov, spísali svoje požiadavky a oslovill ich. Jednými z oslovených boli aj plusminusarchitects – a ich návrh domácich presvedčil.

Realizácia trvala zhruba rok a pol, snáď dva, a teraz bývajú v príjemnom 323 metrov štvorcových veľkom domčeku. Že tak zvonku nevyzerá? Ved vravím, že klame telom, až sa prášl. Pôdorys je zložený zo štvorca (nočná čast, hyglena, zázemie) a obdĺžnika, v ktorom je obľubený triumvirát kuchyňa – jedáleň – obývačka. Nad nimi vykúka pracovňa. Ale z pohľadu zo záhrady by ste odprisahall, že pôdorys, je len jednoduché „L“-ko. Možno je to v rozmeroch okien, možno farbou fasády, možno hmotou – každopádne, niečo na tomto dome spôsobuje, že vyzerá menší, ako v skutočnosti je.

Okrem štyroch spální (rodičovská, dve detské, hosťovská) a troch kúpeľni ešte ukrýva garáž na dve autička, vnútorný sklad, vonkajší sklad (na tie spominané bicykle), práčovňu, technologickú miestnosť, dva šatniky v hale a tajnú špajzu v kuchyni (naozaj, skúste ju nájst na fotke). Oh, a malé átrium medzi kupeľňami som spomínala? Vynikajúca vec! Nie – len fajnovo vyvetráte, ale v zime sa môžete pri východe žo sauny (ktorá je súčastou jednej z kupeľní) ochladit rovno v napadanom snehu. Toto átrium zároveň krásne presvetľuje chodbu vedúcu k spálňam. Práčovňa a sušiareň má zasa vlastný otvárateľný svetlik.

Medzi dennou a nočnou časťou domu ešte vzniklo miesto na krytú terasu. Tam mala byt podľa návrhu exteriérová jedáleň, ale táto rodinka ju premenila na športový kútik. Postavili si sem pingpongový stôl a večer miesto televízie (ktorá im už rok ne-chýba) hrávajú zápasy „starí proti mladým“. Aj napriek tomu, že všetci vyzerajú mlado. Exteriérovú jedáleň si spravill pri záhradnom „domčeku" – jednoduchej neomietnutej betónovej stavbe, ktorá vznikla o kúsok neskôr za bazénom. Je v ňom hygiena a drez na umývanie riadu a vonku pod strieškou na mieru navrh-nutá kuchynská linka s antikorovou doskou. A gril. Tu sa domácim večeria prvotriedne, a svieti im k tomu veselý žltý silikónový Muuto luster.

To najlepšie si aj v tejto recenzii, ako obvykle, nechávam na koniec. Poďme prehodit slovo či dve o obývacich priestoroch. Keď som hodila prvý kukuč na fotky, ktoré majú plusminusarchitects na svojej (peknej) webstránke, mala som pocit, že ma prenieslo dakde do Nórska. Interiér má všade len dva typy podláh – buď liaty betón alebo drevenú palubovku (krásna kresba dreva, mimochodom).

Stropy sú tiež betónové. Ale v obývačke – tam sú betónové aj steny. A k tomu sklon strechy so svetlíkom, ktorý vytvára veľký vzdušný priestor nad obývačkou. A svietidlá Aim od Flosu si nad tým všetkým poletujú ako nejaký popinavý organizmus… Farby v bielo-čierno-šedej kombinácii, doplnené dreveným mobiliárom. Kde-tu vidno hrdzu (krbové teleso, exterierové sklady na drevo do krbu). Laik by si aj pomyslel: „Joj, títo súčasní architekti používajú len takú dajakú tlmenú paletu!“

Ale v tomto prípade to nie je výsledok snahy našich architektov, ale vkusu domácich. Verím, že Maroš by aspoň k jedálenskému stolu prepašoval jednu tyrkysovú stoličku. Alebo do obývačky cyklámenový Tuli vak. Ale pani domáca obľubuje práve tieto farby, a v tejto obývačke farebný výkrik ani veľmi nechýba. Žive farby sú vonku – intenzívna zelená záhrada, voda z bazéna, ktorá sa odráža na stenách záhradného domčeka… V obývačke sme s domácimi sedeli v momente, keď vyzerala asi najkrajšie – uprostred slnečného dňa. Popíjall sme domácu limonádu, fotili a hľadali uhly, z ktorých bude dom najkrajšie vyzerať. (Ťažké. Odvšadiaľ je pekný). Môj favorit je od ulice, odkiaľ vás víta veselo zošikmené prestrešenie hlavného vstupu.) A veruže sa mi nechcelo odchádzať! Už duplom nie, keď som uvidela výhľad z pracovne pána domáceho. To vám je čosi!

Jednoduchá obdĺžniková pracovňa je jediny priestor na poschodí. Predstavte si to. Sedíte za veľkým stolom s pracovnou doskou z betónu (príjemná, drži teplotu okolitého prostredia, za sebou máte drevená knižnicu na mieru a pred sebou len zeleň. A vidíte si na celú záhradu a polia a lužné lesy, ktoré končia (alebo začínajú?) hneď za „gabiónovým“ plotom. Je to taký priestor „mimo“, kam vás ozaj nikto nepríde vyrušovat. Ako domček na strome – len lepšie.

Domáci si dieto Maroša Fečika a jeho tímu pochvaľujú. Od spojenia s prírodou a možnosti íst si ráno zabehať k jazerám a večer zaplávať v bazéne cez kuchyňu, do ktorej sa zmestí celá rodina, keď si večer varia, až po také detaily ako ľahké udržiavanie kupeľní a možnosť dopestovať si vlastné bylinky, zeleninu a ovocie. (Napríklad čučoriedky im dobre rastú. Vážne! Vraj sú výborné na raňajky.) A čo je lepšie, ako keď sa vašim investorom dobre býva?

Korina Krchniaková