Pastier, pastier

Tento jednopodlažný objekt stojí vo dvore farského pozemku v Nitre-Dražovciach. Investor (rímskokatolícka cirkev) bol postavený pred rozhodnutie, či kvôli ubytovaniu kňazov rekonštruovať pamiatkovo chránený objekt pôvodnej historickej fary, alebo postaviť jednoduchú, ekonomicky nenáročnú novostavbu. Rozhodol sa pre druhú možnosť a s veľkým prehľadom projekt zveril do rúk architektovi. Autorom je mladý architekt Sebastian Nagy, ktorého poznáme vďaka nitrianskemu Triangolu alebo reštaurácii Kogo v Bratislave.

Ťažiskom koncepcie je trvácnosť domu, ktorý má na základe zadania investora vydržať pre viaceré generácie kňazov – podľa hesla „jeden zomrie, pošlú druhého“. Okrem toho je zjavný aj dôraz na pohodlie obyvateľa a ohľaduplnosť k okolitým stavbám – starej fare a kostolu sv. Františka Xaverského. Architekt kontakt s týmito stavbami vyriešil elegantne – hmota objektu je nevtieravá, na pôvodné kamenné múry farského pozemku nadväzuje kameňom obložená fasáda a skosenie obvodových múrov terasy vytvára vizuálne prepojenie so zvyškom pozemku.

Čo sa týka exteriéru, musíme sa ešte pristaviť pri vstupe. Nájdeme tu veľmi zaujímavo osadený kríž, ktorý investor požadoval na fasáde. Architekt túto úlohu poňal s veľkým nadhľadom a kreativitou a z kríža vytvoril nosný prvok prestrešenia vstupu. Pri dopade slnka na kríž sa jeho tieň odráža na fasáde. Kto má k tomu sklon, pobadá i určitú symboliku. (Napokon, takéto zádverie ochraňuje človeka vydávajúceho sa z domu, povedzme, viacerými spôsobmi.) Vnútorná dispozícia fary je jednoduchá a účelná – nájdeme tu spálňu, hygienu, obytný priestor s kuchyňou, pracovňu (ktorá je už teraz plná kníh, rovnako ako knižnica v obývacej časti, verte mi) a hosťovskú izbu. Nočná časť fary je orientovaná na sever a severozápad a denná presne na juh. Vnútornú dispozíciu dopĺňa jednoduchá kosoštvorcová terasa. Do nej sa z obytnej časti otvára veľkoplošná presklená fasáda, ktorá je v pôdoryse skosená nielen kvôli výhodnej orientácii, ale aj kvôli výhľadu na farský kostol, ktorý je pre tento typ obyvateľa snáď tou najvhodnejšou dominantou.

Interiér novej fary je priestranný, presvetlený a vzdušný. Tieto kvality sú podporené zaoblením podhľadu a použitím veľmi nevtieravého osvetlenia, ktoré pozostáva primárne z bodových svetiel a líniového nasvietenia presklenej steny (v súlade s presvedčením tvorcu, že ľudia sa cítia príjemnejšie, keď aj umelé svetlo prichádza z týchto partií). Jediným závesným svietidlom je luster nad konferenčným stolíkom v obývačke, ktorý ho podľa architektových vlastných slov „ukotvuje v priestore, aby neplával ako lodička v oceáne“. Dom má vlastný kotol a klimatizáciu, podlahové kúrenie a konvektory pod presklenou fasádou z hliníkových profilov s exteriérovými žalúziami. V interiéri je použitá jednoduchá gressová dlažba a výhradne biele omietky.

Nachádzame tu aj ďalší imaginatívne riešený prvok stavebného interiéru – predsieň, ktorá je tvorená len solitérom s dreveným obkladom. Výškovo korešponduje s knižnicou a interiérovými dverami, a tak neuberá z priestoru ani zo svetla prenikajúceho cez presklené vchodové dvere. Korešpondujúci obklad je použitý aj na minimalistickom kuchynskom solitéri. Čo pre nás architektov môže byť prekvapujúce, sú prvky mobiliáru – predstava, že má farár doma kvalitný dizajnérsky nábytok (aj keď ide zásadne o tie ekonomicky dostupnejšie verzie), je pre nás ozaj nová. Ich použitie má dvojaký zmysel – jednak chcel architekt vzdať hold pozitívnemu prístupu a dobrému vkusu investora, a zároveň vďaka nim maximálne vynikne priestor, ktorý bol pre architekta prioritou.

Celkovo sa táto stavba dá hodnotiť veľmi pozitívne, je prepracovaná, dobre zakomponovaná do prostredia, a celá jej kontroverzia spočíva iba v tom, že sme si doteraz nevedeli spojiť tento typ investora s modernou architektúrou a dizajnom. Ktovie, možno práve vďaka tejto úspešnej spolupráci sa mútne vody názorov na súčasnú architektúru pohnú kamsi do nových súvislostí.