Ozveny Spomienok

Kráčame a vstupom na samotnú parcelu je obraz starej Bratislavy ešte intenzívnejší – ponad hlavy nás víta popínavý vinič a za ním pôvodný dom s čelnou fasádou bez akéhokoľvek novodobého zásahu architektov. Dom v neutrálnej bielej omietke s nezobytneným podkrovím pod pôvodnou škridlou a s jediným viditeľným zásahom – novými oknami prízemia, ktoré nesú členenie tých minulých. Obchádzame dom popri jeho bočnej fasáde a až príchodom do zadnej záhrady sa pred nami ukáže novotvar pavilónu, prízemnej prístavby obalenej v agátovom dreve.

Sedíme s Oliverom na terase, na rozhraní medzi stávajúcim domom a prístavbou od VSA, a sme obklopení nedotknutou pôvodnou záhradou so vzrastlými stromami, ktoré vytvárajú maximálne súkromie, vlastný svet s minimálnym vizuálnym kontaktom so susedným domom. Dozvedám sa, že prístavba je v mieste niekdajšieho hospodárskeho traktu a drží si jeho dĺžku. Zadná fasáda pôvodného domu má citlivo optimalizované veľkosti okien, ktoré ale výrazne nemenia jej predošlý charakter, a čaká na obrastenie popínavým viničom.

Prechádzame sa spoločne s klientom priestormi celého domu a odvšadiaľ na nás podvedome pôsobí minulosť, ktorá je prítomná v povrchoch, predmetoch. Klient je vnukom pôvodných majiteľov, a tak má tento fakt o to väčšiu pridanú hodnotu. Rekonštrukcia domu tu nie je len primárnou odpoveďou pre riešenie potrieb súčasných obyvateľov, ale aj sondou do spomienok, ozvien minulosti, zhmotnením citov k starým rodičom. Výsledkom päťročnej spolupráce s architektmi nie je okázalý stavebný proces – je ním puzzle z atmosfér, vrstiev, nánosov, citácií, lásky, krásy vekov... a až v druhom pláne samotného stavania. Dôkazom toho je aj fakt, že pivničné priestory a rovnako tak podkrovie ostali v pôvodnom stave, bez využitia a klient netrval na maximalizovaní užívania domu; užíva pôvodný dom plný spomienok aj s jeho geniom loci.

Architekti VSA predkladajú novou prístavbou pavilónu priamu odpoveď na okolnosti procesov – prízemie domu nebolo postačujúce pre potreby mladej rodiny. Pôvodná štvorcová dispozícia je predefinovaná – niekdajšia kuchyňa a obývacia izba sú prepojené do jednej obytnej haly, ktorá má svoje pokračovanie v prístavbe; jedna z obytných izieb je dnes priestrannou kúpeľňou s plnohodnotným vizuálnym kontaktom so záhradou. Jednoduchá murovaná prístavba domu s priznaným železobetónovým stropom v sebe funkčne nesie priestor kuchyne a pracovne, spálne, zázemia a servisu. Otvorený priestor obytnej haly v priestoroch pôvodného domu priamo preteká do spoločného pristavaného priestoru kuchyne s pracovňou, ktorý končí vizuálnym kontaktom so záhradou prostredníctvom veľkorozmerného bezrámového presklenia. Prízemný pristavaný pavilón oblečený v agátovom dreve narúša svoju zdanlivú rigidnosť hneď niekoľkokrát – jeho prísna geometria a tvrdosť hrán je ešte v projekte na poslednú chvíľu zmenená a lokálne sa pod uhlom otvára terase medzi pôvodným a novým objemom; vnútorný zlom podlahy na rozhraní medzi kuchyňou a pracovňou reflektuje jednu úroveň pracovných plôch vstavaného nábytku s rôznymi ergonomickými výškami k užívaniu a zároveň kopíruje vzrastlý terén záhrady, ktorá sa dostáva takmer na hranu bezrámového zasklenia; mäkkosť pavilónu je markantná v hre so svetlom a výhľadmi, kde je každé z piatich presklení individuálne zasadené: sklenená membrána v styku pôvodného domu a prístavby, už spomínané ukončenie otvoreného obytného priestoru bezrámovým presklením, svetlík s horným osvetlením, presklenie spálne do súkromnej záhrady a štrbinový otvor k vizuálnemu kontaktu s pôvodným domom.

Ak spomíname, že je interiér pôvodného domu plný uchopiteľnej minulosti, tak interiér prístavby mu robí plnohodnotného sparring partnera. VSA v stávajúcom dome zachovali pôvodné dubové podlahy, kompletne oprali tehly jednej steny obytného priestoru, zrepasovali pôvodné krídla dverí a osadili ich do nových bielych zárubní, zachované zariaďovacie predmety a nábytky skombinovali so súčasnými. Pavilón prístavby so svojimi prírodnými povrchmi pôvodný dom dopĺňa – priznaný betónový strop a liata podlaha, biele omietky a vložený vstavaný nábytok, obdobne premiešané niekdajšie interiérové prvky s tými súčasnými. Výsledné dielo je zrkadlom životného štýlu naprieč generáciami, vzťahu k hodnotovým preferenciám a citlivosti v narábaní s nimi.

Odchádzame z pôvodného domu s nenápadnou prístavbou pavilónu späť na záhradu, prechádzame popod vinič a vraciame sa na ulicu, kde sa za zvuku prítomnosti postupne stráca niekdajšia stará Bratislava.