Od tatranského profilu k (tatranskému) hliníku

Prevádzkovateľ  touto zmenou sledoval zvýšenie štandardu, ale hlavne navýšenie počtu boxov pre športových VIP fanúšikov a nadšencov kvalitného hokeja. Vyššia úroveň zápasov si automaticky žiada inú úroveň služieb pre náročnejšieho a aj solventnejšieho diváka.

Riešené VIP priestory sa nachádzajú na severozápadnej strane objektu štadióna. Pôvodné skyboxy boli na rovnakom mieste, no boli menšie, jednoduchšie a bolo ich o polovicu menej. Najväčšou „hrôzou“ bolo opláštenie svetlým doskovým obkladom typu „tatranský profil“, ktorý v hale plnej plastových stoličiek a oceľovej stropnej konštrukcie pôsobil naozaj prinajmenšom podivne...

Nové boxy sa po prestavbe oproti ich predchodcom rozmerovo o niečo zväčšili a zmodernizovali. Sú dvojpodlažné, čím sa zdvojnásobila ich kapacita. Autori správne použili súčasné stavebné materiály a technológie. Výber ušľachtilých materiálov opláštenia, ohýbaného skla a hliníku na opláštení charakterizuje dobu svojho vzniku, čo v neposlednom rade prispieva aj k pozitívnemu vnímaniu architektúry v interiéri zimného štadióna.

„Modernejší pohľad na tvarovanie samotnej hmoty s použitím výrazných oblúkov na hranách nachádza tvarovú opodstatnenosť pri konfrontácii s tvarom ľadovej plochy, ale aj jemnejšie pôsobí vo vzťahu k samotnej klenbe halového priestoru.“ (z technickej správy)

Hmota pôsobí naozaj dynamicky, v danom prostredí úplne prirodzene a je odrazom hry, ktorá sa pred ňou odohráva. Materiálové prevedenie celý dojem len umocňuje. Nosná konštrukcia skyboxov je oceľová a nezávislá od nosnej konštrukcie halového systému štadióna.

Spolu so skyboxami bola riešená vlastne celá VIP zóna pozostávajúca z oddeleného – zadného – vstupu, schodiska, chodieb, sociálnych zariadení a ostatných spoločných priestorov. Tieto miesta sú bežnému návštevníkovi ukryté a nedostupné. Je treba povedať, že tieto priestory už tak efektne nevyzerajú a že sa tu asi viac šetrilo – nedosahujú už kvalitu skyboxov a pôsobia menej reprezentačným dojmom.

Príjemnou časťou tohto úseku je severozápadná terasa s výhľadom na Vysoké Tatry na úrovni vrchných boxov. Jednotlivé boxy sú rôznych veľkostí, sedením akoby rozdelené na dve zóny – kľudnejšiu (prestávkovú) a „zápasovú“, kedy je divák nalepený zrakom na ľadovej ploche. Jedna je vybavená nízkymi konferenčnými kreslami a tá druhá barovými stoličkami. Priestoru dominuje presklená stena s ohýbaným bezpečnostným sklom, ktorá je plynulým pokračovaním podlahy, aby sa vzápätí ohla a pokračovala priamo hore k stropu. Systém uchytenia skiel v tejto časti ma rušil. Trochu nepríjemný pocit som mal v týchto miestach aj z absencie zábradlia a z nízkej opory nôh slúžiacej barovým stoličkám. Rovnako mi vadili priehľady do susedných boxov aj vzhľadom k tomu, že sčasti prezrádzali oceľovú rámovú konštrukciu medzi miestnosťami. Až príliš je na inak vkusnom a striedmom priestore cítiť prítomnosť sadrokartónu a na priveľmi pružnej podlahe zas OSB dosky. Boxy sú ďalej štandardne vybavené chladničkami, LCD obrazovkami a barovými stolíkmi.

Inými slovami povedané, ako radový návštevník štadióna sa exteriéru skyboxov veľmi teším. Keby zápas nestál za nič, určite by som sa kochal ich dizajnom. V pozícii VIP návštevníka by som bol trochu kritickejší. Jednoducho – exteriér skyboxov vyzerá lepšie ako ich interiér. KHL, žiaľ, z Popradu po roku pôsobenia odchádza, sezóna skončila, ale pekné skyboxy zostávajú – dúfam, že čo najdlhšie...