Mezonet Bratislava

Severný vetrík

Condominium Renaissance /1/ patrí do kategórie luxusného bratislavského bývania. Terasové bytové domy od dvojice skúsených autorov /2/ prišli na svet už v roku 2008, keď sa svetová ekonomická kríza ešte len štartovala. Umiestnenie domov nad Devínskou cestou umožňuje neobyčajný pohľad na masív korún stromov blízkeho lužného lesa Sihote, tvorenej hlavným dunajským tokom a Karloveským ramenom.

Jeden z mezonetových bytov upravili architekti z bratislavského ateliéru BEEF pre potreby investora, ktorý sa ho rozhodol prenajímať, a preto nebol navrhovaný pre konkrétneho človeka alebo rodinu. Pre architektov bola takáto objednávka bez obmedzení skúsenosťou, ktorá má vždy dve strany. Jednoznačným kladom bola možnosť zrealizovať vlastné, možno trochu idealizované, predstavy o bývaní. Druhá, negatívna, strana: neexistujúce obmedzenia a príliš veľa slobody niekedy neposúvajú samotného architekta v tvorivom myslení, preto si to niekedy zľahčuje a siaha po už overených modeloch. Otázkou je, či opakovanie určitého vlastného motívu nie je cesta k „autorskému rukopisu“. Ten by sa už teraz dal zjednodušene zhrnúť do: odvážne tapetovaných kúpeľní (niekedy v žlto-čiernej farebnosti), komponovaných veľkoplošných drevených obkladov či jednotného materiálu podlahy na prevažnej ploche bytu bez akejkoľvek hierarchizácie. Ale predsa, aj v tomto byte objavujeme niektoré doposiaľ nevyskúšané prvky. Takýmto je nástenná maľovaná grafika od „dvorného“ streetartového grafika, ktorý svojimi štylizovanými florálnymi motívmi (iní v tom vidia špagety či zajaca) ozvláštnil dve dominantné steny. Pre svoje sympatické pôsobenie ponechali torzo grafiky aj na parapete okna v univerzálnej hospodárskej miestnosti (ktorá je špajzou, skladom aj práčovňou), ktorý slúžil len ako testovacia plocha. Juraj Serwo Hubinský svojou monumentálnou grafikou čiastočne zaplnil medzeru v slovenskom interiérovom dizajne, pretože trend spájania minimalistického interiéru a výraznej individualizovanej grafiky je v zahraničí už dlhšiu dobu na vzostupe.

Mezonet bol developerskou spoločnosťou predávaný ako holobyt s vybudovanými priečkami, všetkými rozvodmi a s tvarovanými sadrokartónovými stropmi. Stavebné úpravy prízemia, oproti pôvodnému stavu, neboli úplnou nevyhnutnosťou. To neplatilo pre poschodie, kde autori výborne vyriešili pôvodnú komplikovanú dispozíciu, hoci novému konceptu priniesli dosť veľkú obeť – stratili jednu obytnú miestnosť. V novej situácii je veľkoryso riešená kúpeľňa rodičov, ktorá má teraz aj vlastné okno. Spálňa dostala pravidelný pôdorys, veľké okno (so spomínaným výhľadom na krajinu) a tiež balkón, ktorý predtým patril pracovni. Aj druhá kúpeľňa na poschodí je skoro dvojnásobne väčšia oproti predchádzajúcemu riešeniu. Vizuálne je spálňa s pridruženou kúpeľňou a šatníkom riešená s ľahkosťou, v intenciách celého bytu. No tu je potrebné malé zastavenie, či skôr pozastavenie sa. Zdá sa, že mladí architekti podľahli, viac než je potrebné, formálnej vizuálnosti komponovaných katalógových kúpeľní a zašli do minimalistického extrému. Umývadlo zo smaltovaného oceľového plechu, odsadené spolu so spodnou skrinkou od steny, nemá v bezprostrednej blízkosti žiadnu horizontálnu odkladaciu plochu, ktorá by slúžila na dočasné odloženie hygienických alebo kozmetických potrieb. Každodenná hygiena by sa pri takomto stave stala príliš nekomfortnou. Treba však spomenúť, že ostatné odkladacie plochy a priestory nie sú vôbec slabinou bytu a sú pre budúceho užívateľa veľkoryso nadimenzované. Jednoduché hranoly skríň bez vystupujúcich dvierkových madiel, otvorené rastre políc alebo atypická posteľ korigujúca lichobežníkovým čelom šikminu zadnej steny – všetok nábytok presne reaguje na stavbu. Rovnako aj jedálenský stôl, inšpirovaný známou talianskou značkou, musel byť vyrobený ako atyp kvôli zachovaniu identickej jaseňovej dyhy. Doplnkové nábytkové kusy a svietidlá sú uvoľnenejšieho dizajnu, no v achromatickej farebnosti. Existujúcu oceľovú konštrukciu schodiska – votknuté konzolové podpery – architekti doplnili subtílnymi dyhovanými nástupnicami so skrutkami, ktorým pretŕčajú polguľové hlavičky. V takomto uhladenom interiéri je to ojedinelý „punkerský“ detail, ktorý teraz vizuálne trochu vyrušuje. Pravdepodobne jeho pôsobenie bude v budúcnosti potlačené, pretože priestor ešte len čaká na budúceho užívateľa a jeho individuálne intervencie.

Hoci celý interiér pracuje len s troma farbami – s prírodnou farebnosťou drevín, neutrálnymi achromatickými povrchmi a sivobéžovou, ktorá tvorí prechod medzi predchádzajúcimi dvoma, farebný výsledok pôsobí veľmi útulne a pritom civilizovane. Architekti tentoraz priniesli príjemný osviežujúci závan Škandinávie do horúcej slovenskej reality.

Peter Daniel Príspevok vznikol s podporou projektu APVV 0469-11.

Poznámky: 1 www.condominiumrenaissance.sk, 10. 7. 2012 2 Autormi siedmich bytových domov sú architekti Juraj Polyák a Ľubomír Závodný. www.zavodny.sk, 10. 7. 2012.

obsah časopisu ARCH 09 / 2012 zde