Knižnica v objekte železničnej stanice Luckenwalde

Knižnice boli od nepamäti miestom, kde sa vedomosti zbierali, šírili, kde sa o poznaní diskutovalo. Knižnice sú zrkadlom diania v spoločnosti. Ten, komu sa predstava o knižnici spája len s obrazom knihy zo zaprášeného regálu, pravdepodobne ešte nenavštívil modernú knižnicu. Možno si aj knižnice samy prispeli k spochybňovaniu ich práva na existenciu, pretože priveľmi dlho fungovali potichu v pozadí. Avšak budúcnosť knižníc sa nesie v znamení pretvárajúceho procesu osvojovania si vedomostí.

Popri tradičných formách osvojovania si vedomostí cestou klasickej knihy zohrávajú významnú rolu takzvané nové médiá.

Pre užívateľa knižnice je dôležitá nielen prítomnosť nových fondov médií, ale aj poskytovanie podpory pri zaobchádzaní s týmito novými médiami. Týmto knižnice preberajú vo vyspelej spoločnosti dôležitú úlohu v ďalšom vzdelávaní, stávajú sa centrálnym miestom pre vzdelávanie a pre rôznorodé kultúrne ponuky, či v oblasti vzdelávania dospelých, ako aj pre deti a mládež. K tomu však musí byť splnený predpoklad, že vzdelávanie knihovníkov bude držať krok s vývojom médií, pretože práve oni musia prehlbovať spôsobilosť užívateľov knižnice pri zaobchádzaní s médiami a informáciami. Ale aj vybavenie knižnice sa musí postaviť zoči-voči týmto požiadavkám. Popri prezentácii klasických knižných fondov je v dnešnej dobe knižnica interaktívnym miestom pre komunikáciu. Knižnica musí poskytovať aktuálne ponuky a stáva sa moderným dodávateľom služieb v oblasti obstarania informácií.

Zamyslime sa však spoločne nad novou definíciou záberov pôsobnosti a zistíme, že ústrednú rolu nezohráva len aspekt vzdelávania knižnice: knižnica môže byť tiež miestom, ktoré nabáda k pobytu, miestom, ktoré má byť súčasťou verejného života. Či už čitateľské krúžky, prednášky, internetové školenia, spoločné riešenie domácich úloh – tu všade platí zásada, vytvoriť podnety pre každú generáciu, pre každú skupinu užívateľov a dať príležitosť, aby sa knižnica stala miestom centrálnej poradne pre komunikáciu a sociálnu interakciu.

Takáto moderná knižnica umožňuje nespočetné množstvo rôznych aktivít – od koncentrovaných pracovných činností až po verejné podujatia. To však vyžaduje diferencovanú štruktúru jednotlivých priestorov, ktorá jedným umožní, aby sa mohli uchýliť do nerušených priestorov, na druhej strane ale ostatným ponúkne voľné prostredie s rozmanitými zameraniami. Navyše je potrebný verejný priestor, na ktorom sa všetky činnosti knižnice spoločne stretávajú.

S myšlienkou projektu umiestniť knižnicu v nevyužívanom objekte železničnej stanice Luckenwalde, ktorý je chránenou pamiatkou, sa zrodila myšlienka, šanca vrátiť stanici jej niekdajší centrálny význam v štruktúre mesta a knižnici poskytnúť nové priestory pre jej angažovanú prácu. Projekt knižnice v objekte stanice pritom plní významnú úlohu v rámci celkovej štruktúry mesta. Z pozície významného verejného zariadenia má knižnica potenciál stabilizovať inak slabú štruktúru prostredia v okolí stanice, vytvoriť novú identitu tohto miesta a pôsobiť ako iniciátor impulzov pre ďalší vývoj v okolí stanice. Možnosti ďalšieho rozvoja sa týkajú susedných objektov poštovej a nákladnej železničnej stanice. Toto formovanie identity je podporované samotnou definíciou orientačného bodu miesta: môže byť použitá pre účely strategickej a konzistentnej komunikácie daného miesta.

Ako vhodné aplikácie prichádzajú do úvahy všetky aktivity v tomto areáli, ako napr.kultúrne podujatia knižnice a tiež využitie ešte neobsadených priemyselných plôch.

Knižnica zároveň profituje z centrálneho umiestnenia staničnej budovy: ako otočný a kľúčový bod verejnej prímestskej dopravy je stanica veľmi frekventovaným miestom, na ktorom sa knižnica môže prezentovať vo svojej novej podobe. Cestovanie a čítanie sú od nepamäti istým spôsobom spriaznené: oboje otvárajú nové obzory.

Predpokladom pre nové účelové využitie staničnej budovy osobnej dopravy na mestskú knižnicu je oddelenie staničného objektu poštovej a nákladnej železnice, vyčlenenie častí pre využívanie staničnej budovy a úpravy pre sprístupnenie koľajnicovej trate. Vytvorením jednopodlažných prístavieb – medzi železničným násypom a stanicou pre osobnú dopravu – sa podarilo vytvoriť prístup ku koľajniciam, ktorý je nezávislý od budovy, takže budova môže byť samostatne využívaná bez akéhokoľvek obmedzenia.

Druhým významným základným prvkom návrhu je prístavba knižnice pre deti a mládež. Táto prístavba má za úlohu votknúť staničnú budovu do mestského priestoru novými prvkami: zakomponovaním markantných stavebných telies, ktoré sú na západnej strane priestorovo naklonené v dvoch osiach, budú vybudované nové pohľady k mestskému okoliu. Objemový rozmer budovy sa predĺži v osi smerom do ulice Käthe-Kollwitz-Straße a vytvorí osové a vizuálne prepojenie štruktúry mesta. Staničný areál sa takýmto akcentovaním mestského priestoru uzavrie trojrozmerným rozložením na západnej strane. Prístavba interpretuje princíp navzájom do seba poskladaných kociek stávajúcej budovy, ladí s jej pravidlami postupu a uzatvára ju vlastnou svojráznou kubatúrou. Aj z perspektívy cestujúcich sa otvára úplne nový pohľad na súbor staničných budov. Výrazné stvárnenie fasády so zlatisto trblietavým, akoby šupinatým vonkajším plášťom, podčiarkuje toto zdôraznenie trojrozmerného mestského priestoru. Takýto abstraktný plášť vytvára premietaciu plochu predstavám jeho obdivovateľov a návštevníkov knižnice. Vo vnútri objektu prístavba otvára deťom a mládeži osobité miestnosti, charakter ktorých má za cieľ zodpovedať potrebám a túžbam ich mladých užívateľov.

Tým je zdôraznené osobitné postavenie knižnice pre deti a mládež v rámci celej knižnice. Pôvodná budova, ktorá je chránenou pamiatkou, pozostáva z veľmi rôznorodých priestorov: od veľkorysých bývalých čakární až po obytné časti, pozostávajúce z drobných objektov. Cieľom stavebných úprav je umožniť veľkorysé prepojenia rôznych sektorov a vytvoriť priebežné priestory, v ktorých sa návštevníci budú môcť prirodzene pohybovať a orientovať.

Zároveň ide o to, posilniť špecifickú atmosféru jednotlivých priestorov s ich historickými materiálmi a farbami. Farebná koncepcia predurčuje, aby farby a vstavky boli na jednej strane prispôsobené daným priestorom, na druhej strane aby v poradí priestorov vytvárali harmonickú sekvenciu: každej miestnosti boli priradené osobitné červené odtiene, ktoré rôzne reagujú na stávajúce farby a materiály. Tým vzniká sled rozličných odtieňov červenej, ktorý sprevádza návštevníkov po celej budove.

Dokončení na další straně.

Bývalá staničná hala predstavuje centrum knižnice a bude informačným strediskom a miestom stretnutia návštevníkov knižnice. Tu si návštevníci môžu prezerať časopisy a nové prírastky knižnice, kaviarenská časť ponúka možnosť pozhovieť a zalistovať si podľa ľubovôle. Hala je priestorom pre výstavy a prezentácie a môže byť využitá na podujatia s kapacitou až do 100 osôb. Prístup je vytvorený zo strany od nástupišťa alebo cez novo zriadený prístup po boku, takže bude možné voľne prechádzať cez halu, aby aj cestujúci dostali možnosť navštíviť knižnicu. Základné sektory knižnice, populárno-náučná literatúra a beletria, sú umiestnené v bývalých čakárniach, ktoré sú bezprostredne prepojené na halu. V takzvanom cisárskom salóne – tu údajne očakávali príchod cisára – sa nachádzajú zvukové knihy. V čakárni tretej a štvrtej triedy je galéria, z ktorej je cez veľkolepé schodisko prístup na poschodie. Knižnica pre deti a mládež je zriadená v novostavbe. Tým sa využila možnosť udeliť týmto priestorom vlastnú identitu priestorového stvárnenia, ktorá navádza deti a mládež, aby ich vyhľadávali a využívali vo svojom voľnom čase. Knižnica pre deti na prízemí je koncipovaná ako otvorený priestror na čítanie a hry. Vďaka veľkorysému zaskleniu smerom k nástupišťu sa detská knižnica stane akousi vitrínou do verejného priestoru. Knižnica pre mládež na poschodí prístavby je vytvorená ako introvertné miesto, ktoré sa vedome odlišuje od priestorovej štruktúry knižnice. Tu vzniká voľné pole, na ktorom sa mládež môže venovať svojim záujmom – bez bezprostrednej kontroly a bez toho, aby rušili ostatné tiché, nerušené priestory.

V tesnej blízkosti knižnice pre mládež, sa na poschodí nachádza sektor audiovizuálnych médií, kde je prezentovaná hudba, filmy a CD-ROM.

Pozdĺž priameho vizuálneho prepojenia medzi vstupnou halou a prístavbou vzniká veľkorysé harmonické členenie priestorov, v ktorom sa odvíjajú rôzne úžitkové priestory.