Knihovna Univerzity Komenského v Bratislavě

urbanizmus

Riešené územie Šafárikovho námestia a jeho blízske okolie má vzhľadom na rozvoj mesta Bratislava veľmi lukratívnu polohu. Budúci plánovaný prestupný uzol MHD (metro,električka,autobus) s blízkym napojením na Staré mesto a nábrežie. Výsledné riešenie jednotlivých problémov tejto lokality vyústilo do výškovej segregácie jednotlivých funkcií a prevádzok. Vytvorením podzemného námestia s plynulým vertikálnym prechodom do verejného parku sa námestie stalo spojovacím lobby-priestorom svojmu bezprostrednému okoliu.

Navrhovaná funkcia pre využitie námestia je študentské centrum, kvôli jeho polohe vzhľadom na univerzity a prístupnosť MHD. Študentské centrum je riešené netradičným spôsobom. Vybraté funkcie študentského centra sú podľa ATÉNSKEJ ŠKOLY. Pavilónovo rozmiestnené funkcie centra sú spojné prekrytím námestia, aby človek mohol suchou nohou prejsť jednotlivými časťami.

Aténska škola ako pojem sa dá vysvetliť iba abstraktne. Nejedná sa o miesto s duchom slobody myslenia a kolektívnej diskusie, oslobodeného od potrieb sveta „práce“. Charakteristika pojmu - pýtať sa a nachádzať odpovede; sloboda myslenia a voľby; zmysluplne stráviť voľný čas v rozhovore; každý môže slobodne prispieť do diskusie a tým posúvať vpred bádanie; slobodná prezentácia vlastných myšlienok; priestor pre vznik komunity vzdelaných ľudí s chuťou bádať a nebáť sa vyjadriť svoj názor

Za ideové zobrazenie (záhybu) priestoru bez striktne určených hraníc je miesto pod korunami stromov v lese, ktoré je transformované do architektúry ako krajinný interiér. Pozvoľné prelínanie priestorov, vo vertikálnom aj horizantálnom smere, sa vybralo ako ideálne na vyjadrenie daného pojmu. Samotné stromy vytvárajú základný prvok hranice priestorov, ktorých definície (potreby pre rast a ich vlastnosti - listnatosť, vzrast, mohutnosť, ...) sa prepísali do štvorcovej siete. Štvorcová sieť bola vytvorená na základe poskytnutia rovnocených až ideálnych podmienok na rast pri najmenšom ovplyvňovaní sa navzájom. Štvorcová sieť položila základ na vytvorenie voľne rastúcej štruktúry v smeroch x,y. Ide o jednoduché radenie záhybu vedľa seba s plynulým prechodom.

Skladba lesnej klenby Za predpokladu - nosnú časť klemby lesa tvoria stromy typu A a stromy typu B narúšajú jej stereotypné rozmiestnenie v priestore a prinášajú jednotlivým častiam klenby svoju identitu. Strom A - listnatý strom s nízkym vzrastom a širokou korunou; listnatosť nízka s veľkou plochou listu Strom B - listnatý strom s vysokým vzrastom a štíhlou korunou; listnatosť vysoká s malou plochou listu

Prepis klenby do vytvorenej siete pre rast Nosná časť štruktúry – strom typu A - bola prepísaná do 2D rastra vo forme kríža, ktorý je podriadený rastu, ale umožnuje jeho mierne narušenie podľa potreby. Týmto prepisom sa štruktúra dokáže v priestore vyhnúť prekážkam a bezproblémovo ich obrásť. Vpísaním kríža do štvorcovej siete vznikli v jeho okolí voľné polia, ktoré slúžia na umiestnenie stromov typu B. Tento prvok je vyberaný buď náhodne alebo podľa estetických potrieb na stvárnenie intimity a identity výsledného priestoru, ktorý vzniká medzi štruktúrou a podložkou, na ktorom je umiestnený.

budova knižnice

Samotná knižnica sa riadi myšlienkami aténskej školy a záhybu. Hlavná myšlienka je výšková segregácia dispozičých nárokov podľa náročnosti s plynulým prechodom knižných fondov. Idea hmotového riešenia budovy je zostať od celku k detailu a od jednoduchosti ku zložitosti. Jednoduchosť hmotového riešenia narúša podstata fasády a naopak. Z diaľky pôsobí budova celistvým výrazom jednoduchosti, čím sa s ľahkosťou začlení do historického okolia. Zblízka upúta svojim detailom a obohatí svoje okolie. Transparentná výkladná skriňa knižnice s výškovo segregovanými exteriérovými zelenými plochami sa prepája vizuálne so svojím okolím.

Transparentnosť hmoty budovy je dosiahnutá dômyselným konštrukčným systémom. Presklený plášť budovy vytvára ilúziu fólie, ktorá preteká na obe strany cez vytvorenú nosnú sieť. Zámerným pokrivením obalu sa celkový výraz budovy z blízka rozbil na stovky fragmentov, ktoré vytvárajú svoj vlastný pohľad na svet, či už smerom von alebo naopak. Jednotlivé zakrivenia zasklenia premietajú svoj vlastný obraz a odraz do priestoru a sú nepravidelne striedané. Funkcia budovy ako „archa“ informácií sa odzrkadluje aj na fasáde. Fasáda budovy je riešená ako zápis, ktorý zbiera informácie z vonkajšieho a vnútorného priestoru, ktorý rozdeľuje. Týmto spôsobom sa vytvára závoj informácií, ktorý narúša hranicu priestorov ich obrazovým priemetom na fasáde. Tento efekt spôsobuje zakrivenie reality.

Myšlienka zápisu informácií fasádou - hľadanie ideálneho zápisu informácií: abeceda - 42 znakov bez interpunkcie; čísla - 10 znakov, strojový kód - 2 znaky; DNA - 2 závitnice, 2 páry komplementárnych báz, 4 prvky komplementárnych báz; predávanie informácie - strojový kód, čítanie informácií, strojový kód; DNA - čítanie informácií, 2 identické DNA alebo DNA + 2 RNA – dochádza ku replikácii. DNA bola vybraná ako univerzálny prírodný zápis informácií. Jej forma v bunke, nepravidelne zvlnená línia, bola transformovaná do rastru fasády. Zo vzniknutého obrazca boli zabstrahované charakteristické znaky vlnovky do 4 prvkov (báz), ktoré sú komplementárne osadené na protiľahlé fasády.