Kaviareň v parku - Slnko v tieni vysokých stromov

... Len vďaka nemu prebiehajú procesy, bez ktorých by sme nemohli žiť. Kam nechodí, tam zväčša chodí lekár. K katedrálach vytvára farebnú hru, umocňuje pocit veľkoleposti a v nás naopak úžasu a pokory. Na lavičke v parku starším ľudom „zohrieva kosti“. Zamilovaní pri ňom trávia romantické chvíle. Ráno nás prebúdza do nového dňa. Často vravíme, že je to nad slnko jasnejšie... Niektorí podľa neho dostali prezývku /1/. Iní ho zase uctievali. /2/ Slnko je základná podmienka a neoddeliteľná súčasť všetkého bytia na Zemi. Často podceňujeme jeho silu, no zároveň sa ju snažíme niekedy viac, inokedy menej skrotiť a využiť v náš prospech.

Dôvodov, prečo by sme v procese nášho bytia mali slnko chápať ako jeho dôležitú súčasť, by bolo ešte neúrekom. Z pozície architekta vnímame faktor slnka ako jeden z primárnych prvkov pri tvorbe prostredia.

Objektom, ktorý v príjemnom súzvuku s okolím a v pravom zmysle slova plne využíva slnečné lúče ako hlavného činiteľa v tvorbe atmosféry, je i kaviareň v parku Hurbanove sady od architektov Jána Krchnavého a Igora Koválovského.

V centre Nového Mesta nad Váhom, v Hubanových sadoch, sa na mieste pôvodných hospodárskych objektov mesta /3/ dnes nachádza malá, obľúbená kaviareň. Genéza jej vývoja od prvých návrhov až po realizáciu (alebo, lepšie povedané, tŕnistá krátko-dlhá história objektu) pripomína dramatickú rozprávku. Po zrušení pôvodných objektov mesto plánovalo na tomto území kaviareň. Dočasne však bolo vybudované len detské ihrisko, ktoré sa v poslednej dobe rozšírilo len o pár typových preliezačiek. Inak sa vzhľad parku niesol v duchu dôb minulých, čo dodnes cítiť prevažne z mobiliáru. I napriek tomu, že cez park vedú frekventované pešie trasy, je sčasti ohraničený múrom a budí tak dojem akéhosi privátneho priestranstva, ktoré nekomunikuje s okolím a neláka okoloidúcich. Napriek tomu je park rušným miestom, kde sa stretávajú mamičky s deťmi, študenti (záškoláci) na ceste do školy alebo na tajnej cigaretke. Nájdeme tu ľudí so svojimi štvornohými kamarátmi alebo starších ľudí na prechádzke. Park je tak živým miestom počas celého dňa a záujem o akúkoľvek výstavbu v ňom sa stal okamžite horúcou miestnou témou. Počas procesu schvaľovania projektu dokonca prebehla ostrá diskusia, ktorá vyústila až do petície proti vybudovaniu „baru“ v tejto lokalite. Tak, ako to už býva, z pôvodného názvu „Kaviareň s barom“ sa ľudovou slovesnosťou a možno účelovo vypustil hlavný zmysel „Kaviareň“ a tak klebety v spojení s nedostatkom informácií a nedôverou (treba však pripustiť, že na Slovensku nie tak celkom neodôvodnenou) vyústili v dvojročné zbrzdenie.

I napriek zdržaniu sa nakoniec architektom podarilo zrealizovať jednoduchý, ale zato príjemný a oddychový koncept. Pôdorysný obdĺžnik kaviarne je situovaný pozdĺž pešej komunikácie v priamom spojení s detským ihriskom.

Jednoduché a jasne čitateľné hmotové riešenie objektu s priamou reakciou na okolité prostredie veľmi citlivo spája potrebnú funkčnosť a estetiku, ktoré vyústili do bohato preskleného hranolu s pultovou strechou. Horizontálny drevený obklad prevádzkového zázemia prechádza do presklenej časti odbytovej plochy kaviarne cez veľmi pekný detail. Jednotiacim oblúkom je tu spájaná drevená podlaha terasy z červeného smreku, ktorá plynulo prechádza do obkladu na stenách a následne podhľadu markízovej konzoly.

Jednoduché horizontálne členenie dreveného obkladu v spojení s elegantnou líniou, ktorá ho oddeľuje od presklenia, dodáva objektu sviežosť a súčasný charakter.

Zadná plná stena je i limitom zadaným mestským úradom z dôvodu možnej výstavby v budúcnosti. Orientácia presklenia umožňuje optický kontakt s exteriérom (parkom). Ihrisko, kde sa hrajú deti, je tak stále pod drobnohľadom mamičiek, ktoré tak môžu pri hre svojich ratolestí príjemne stráviť čas rozhovorom a kávičkou. Jednoduchá hmota sa naklonením strešnej plochy otvára slnečným lúčom, čím je v interiéri zabezpečená príjemná atmosféra, ale i tepelná pohoda. Dôkazom toho je aj v zimných mesiacoch používanie iba teplovzdušného vykurovania namiesto klasických vykurovacích telies. Prípadné prehriatie je v letných mesiacoch eliminované vysokými korunami stromov, ktoré poskytujú potrebný tieň. Snáď by ešte pomohla aj možnosť otvárať viac polí presklenia fasády a ešte tak podporiť koncept záhradného pavilónu – hlavne v horúcich letných mesiacoch.

Dispozičné delenie objektu je jednoduché, jasné a účelné ako architektonický výraz. Pozdĺžne delenie je v pomere zhruba 2/1. Tretinu tvorí pás prevádzkového zázemia, skladové priestory s hygienou obsluhy a pre návštevníkov.

Hlavná dvojtretinová časť pôdorysu je celopresklená odbytová plocha kaviarne. Nachádzajú sa tu dva druhy sedenia a pult s potrebným vybavením pre obsluhu. V interiéri sa harmonicky dopĺňajú kvalitné svietidlá s na mieru navrhnutým pultom a citlivo vybraným elegantným a ľahko pôsobiacim mobiliárom. Štýlovú integritu podčiarkuje i povrchové a materiálové riešenie podlahy, ktorá je upravená iba olejovaním. Časom tak možno získa priestor „patinu“, čo mu ale pravdepodobne dodá na hodnote. Primeraná a vnímateľná stopa opotrebovania vyplývajúca z obľúbenosti bude len dôkazom správneho rozhodnutia a spracovania. Interiérové sedenie sa v letných mesiacoch plynulo napája na terasu a v spojení s parkovou zeleňou tak tvorí harmonický celok.

Vzájomnou spoluprácou a rešpektom investora k práci architektov sa podarilo vytvoriť príjemný presvetlený objekt, ťažiaci maximum z daného prostredia a inteligentne zvoleným konceptom posúvajúci prechádzku parkom na úplne inú úroveň. A tak na záver môžeme s potešením a nádejou konštatovať: kiežby takýchto príkladov architektúry bolo u nás stále viac.

Mária Holčeková

Poznámky:

1 Kráľ Slnko – Ľudovít XIV. 2 Helios – boh slnka 3 Pôvodne sa v tejto časti parku Hurbanove sady nachádzali skleníky mesta s prislúchajúcim hospodárskym objektom.

  převzato z partnerského časopisu ARCH