Jednoduchosť v nepravidelnom tvare

Architekti zo slovinskej kancelárie Enota nedávno dokončili svoje ostatné dielo – športovú halu v Podčetrteku. V tejto malej oblasti neďaleko chorvátskych hraníc je to už ich štvrtý projekt. Rezort, ktorý je preslávený svojimi horúcimi prameňmi už viac ako storočie, sa iba postupne vyvíjal. Počas socializmu poskytoval relaxáciu pracujúcemu ľudu. Noví súkromní majitelia tu začali presadzovať svoje ambície až po politických zmenách. Najprv začali s modernizáciou kúpeľov a plaveckých bazénov. Prvým projektom Enoty v Terme Olimia neďaleko Podčetrteku bola renovácia kúpeľov Termalia, ktorá sa skončila v roku 2004 a ktorá si vyžiadala stavbu lepšieho hotela. Tejto novej úlohy sa opäť zhostila Enota. Hotel Sotelia bol postavený v roku 2006. Keďže hotel priťahoval zámožnejších turistov najmä z Talianska, majitelia sa rozhodli vybudovať nové wellness centrum. Nové centrum Orhidelia, ukončené v roku 2009, bolo tretím projektom navrhnutým kanceláriou Enota.

Pri prvom projekte Termalia sa architekti museli popasovať s problémom existujúceho plaveckého komplexu, ktorý bol navrhnutý naozaj v hroznom postmodernom architektonickom štýle. Prístavbou doslova obalili starý objekt, aby mu dali novú podobu. Ich architektúra sa už tu snažila podčiarknuť obraz prírodného prostredia. Pri hoteli Sotelia sa im podarilo posunúť túto myšlienku ešte ďalej. Hotel stojaci na okraji údolia, opierajúci sa o les, sa svojou mimikou snaží splynúť s okolitou prírodou, chce byť menší, než v skutočnosti je. Stred údolia ponúkal jediný voľný priestor na výstavbu wellness centra. Architektom sa toto miesto zdalo príliš cenné na to, aby ho kompletne zastavali. Preto väčšiu časť nového Orhidelia wellness centra navrhli pod zemou s použitím prírodných organických tvarov, členitých povrchov a rastlinných motívov.

V porovnaní s prevládajúcimi architektonickými dielami, ktoré chcú byť viditeľné a snažia sa zatieniť okolie, sa Enota vybrala opačným smerom. Každý z jej projektov sa snažil znížiť svoj dopad na okolitú krajinu. Od indisponovanej architektúry Termalie, cez mimiku hotela Sotelia až po takmer strácajúce sa wellness centrum Orhidelia, architekti z Enoty sledovali cestu vedúcu k „neviditeľnej“ architektúre. Tento vývoj už snáď ani nemohol pokračovať ďalej a vtedy architekti dostali ponuku navrhnúť športovú halu.

Oficiálnym klientom haly je miestna komunita, i keď hotel ju používa aj pre svojich hostí na koncerty a rôzne podujatia. Hala stojí na druhej strane hlavnej cesty vedúcej do Podčetrteku, kde je dostatok miesta, takže tentoraz žiadna „redukcia“ alebo „strácanie“ architektúry nebolo potrebné. Navyše, budova je čiastočne oddelená od cesty hrádzou. Keďže hala je ešte súčasťou kúpeľného komplexu, architekti ju použili ako architektonickú referenciu: to sa týka aj organických tvarov budovy Termalia, ktorá stojí najbližšie k hale, hneď za cestou. Architekti si boli vedomí skutočnosti, že hala svojou mierkou vybočuje z rozmerov tradičných usadlostí regiónu. Z toho dôvodu sa neodvolávajú na miestnu architektúru ani kompozične, ani proporčne a ani použitím tradičných materiálov – drevo, tehla, kameň. Úloha navrhnúť veľkú halu so širokým rozpätím a, samozrejme, za rozumnú cenu, si vyžiadala ľahkú oceľovú konštrukciu. Referenciou by teda mohla byť typológia podobných objektov. Architekti však nepovažovali ani túto referenciu za vhodnú a tak sa rozhodli použiť prírodu ako svoj referenčný bod. Veľká masa budovy pôsobí skôr ako malý kopec než architektúra.

Hala sa nepodobá na zvyčajnú „krabicu“, ktorá by bola konštrukčne najvhodnejšia, ale má akýsi narušený tvar. Steny sú mierne zošikmené, fasády sú členité a strecha kopíruje tvary okolitých kopcov. Tieto relatívne malé deformácie dodávajú objektu úplne iný charakter. Architekti nezašli až tak ďaleko, aby farba kovovej fasády imitovala prírodu – je neutrálna sivá. Ale je tu ďalší silný farebný akcent – takzvaný „červený koberec“. Existujúca prírodná hrádza delí halu od cesty a tým pádom jej dáva určité súkromie. Architekti využili túto situáciu a paralelne navrhli chodník vedúci k hlavnému vstupu. Chodník a časť svahu hrádze je namaľovaná na červeno, čo dáva vstupu slávnostnejší nádych, pripomínajúci ten s červeným kobercom známym z Hollywoodu.

Hoteloví hostia (spomínali sme, že kúpele sú orientované na klientelu vyššej triedy) sa tak môžu cítiť ako filmové hviezdy prichádzajúce na večerné podujatie. Keďže hala je jediný väčší zakrytý priestor v regióne, cez deň je zväčša určená na športové aktivity a večer na kultúrne podujatia a iné predstavenia. Relatívne veľmi jednoduchá a nízkorozpočtová konštrukcia, ktorá je hlavne viditeľná vo vnútri, má ešte jeden špeciálny detail. Obrovské okná sú zakryté perforovanými kovovými doskami. Tieto perforácie sú vytvorené v tvare orchidey, kvetu, ktorý dal meno aj wellness centru, a cez deň filtrujú svetlo, ktoré by mohlo narušiť športové aktivity vo vnútri. Večer, keď je hala osvetlená, tieto kvety žiaria na fasáde a kontrastujú s tmavosivou kovovou farbou.

Enota, architektonická kancelária vedená Deanom Lahom a Milanom Tomacom, je relatívne mladá. Architekti od začiatku pracovali hlavne pre súkromných klientov a čelili ich špecifickým požiadavkám. Projekty musia byť vytvorené rýchlo, aby mohli čo najskôr začať splácať investície, musia byť relatívne lacné, aby odobrili vložené investície, a musia dobre vyzerať. Tieto podmienky sú tvrdé a dokonca kontroverzné, ale Enota si na ne zvykla a perfektne ich ovláda. Svojou jednoduchosťou a nízkou cenou na jednej strane a nezvyčajným tvarom, farbou a detailmi na strane druhej je hala v Podčetrteku ďalším úspešným projektom tejto kancelárie.

převzato z partnerského časopisu ARCH