Interiér bytu od BEEF

Akáže to recenzia, keď sme na takto intímne vymedzenom hernom poli, kde do deja vstupujú také nemerateľné záležitosti, ako je vkus majiteľov a ich osobné prevádzkové preferencie? Sme v uzavretom území bez kontaktu s verejným priestorom, bez ambícií vstupovať do siluety mesta či aspoň do obrazu miesta. Na čom potom rozvinúť príbeh textu, slovami rozohrať pointu architektovej práce, keď takmer všetko, čo pre svojho klienta vytvorí podľa jeho vlastných požiadaviek, musí byť zákonite dobré? Páči sa? Nepáči sa? Tieto pojmy sú predsa pre odbornú recenziu absolútne tabu! A písať o tom, že vľavo je záchod, vpravo vstavaná skriňa a podlaha je drevená, je naozaj nuda. Ešte horšie je, ak je interiér navrhnutý a aj zrealizovaný naozaj dobre, keď sa niet do čoho zadrapiť a aspoň zľahka naznačiť dramatickú zápletku. Je to vlastne podobné ako v herectve, každý si predsa rád zahrá mrzkého darebáka... Je s tým spojený istý pôžitok z uvedomenia si vlastnej prevahy, možnosti predviesť svoje silné, hoci temné stránky. No a s recenziou to nie je inak. Kritické mudrovanie (okrem iného) tiež prebúdza takéto pocity. V prípade bytu v bratislavskom Riverparku si však, žiaľ, nič podobné neužijeme. Ani pri písaní článku a ani pri jeho čítaní. Všetko do seba zapadá akosi ľahko a prirodzene. Byt si okamžite získa priazeň a po prekročení jeho prahu je ťažké ubrániť sa nutkaniu usadiť sa v sedačke či začať šramotiť v kuchyni. Ako doma. Až je škoda, že tento príbytok vznikol len ako „víkendové“ sídlo rodiny, ktorá žije v Prahe a do Bratislavy prichádza, iba ak zatúži po návšteve príbuzných. No napriek tomu, že pre svoju čerstvosť ešte nie je dostatočne zabývaný ani v takomto príležitostnom režime, hneď vidno, že je takpovediac milovaný. A to nie je ani tak zásluha výnimočného miesta s noblesnou adresou a ani impozantných výhľadov na Dunaj, ale najmä rozhodnutí, ktoré spravili architekti.

Buzinkay, Ferenčík a Viskupič alias BEEF sa už neraz predviedli ako zdatní „interiéristi.“ A zdá sa, že je to práve táto generácia tridsiatnikov, vďaka ktorým sa slovenská interiérová tvorba konečne začína ako-tak zbavovať strnulosti a uniformity. O 10 či 20 rokov starší kolegovia akoby slovo útulnosť zaradili medzi výrazy nehodné architekta. Mladší o tom síce programovo nehovoria, ale zároveň sa neboja použiť prostriedky, aby túto ťažko uchopiteľnú a skôr pocitovú kategóriu dokázali verne zinscenovať. Veľa robí aj lepšia orientácia v nábytkovom a produktovom dizajne a takisto aj akceptácia významu pojmu „styling interiéru“, ktorý sa ešte nedávno hádzal skôr do vreca aktivít žien v domácnosti.

To všetko sú však dôležité súčasti finálnej podoby interiéru a BEEF to veľmi dobre vedia. I keď základ ich práce tvorí maximálne funkčná a zároveň vizuálne atraktívna modelácia priestoru a stvárnenie povrchov, rozhodne nepodceňujú detaily, a to ani tie najbanálnejšie. Pre byt v River Parku navrhli dokonca aj odparovače vody, ktoré sa vešajú na radiátory. A podobných „špecialít“ je tam viacero. Dubový stôl v obývačke si napríklad vyžiadal transport žeriavom cez okno, inou cestou sa pre svoje rozmery dnu dostať nemohol. Podobne aj kamenný obklad stien potreboval osobité statické posúdenie, jedna kamenná platňa totiž váži až 200 kg a nebolo isté, či to steny River Parku zvládnu. Podľa všetkého však BEEF takéto obštrukcie nepovažujú za priveľké obete a vytrvalo sledujú napĺňanie svojich ideí. Avšak napriek týmto trocha teatrálne znejúcim poznámkam má byt nanajvýš zdržanlivý a civilný naturel. Zbytočne by sme tu hľadali akékoľvek strhujúce akcenty, nekoná sa tu žiadne veľké šou s cieľom ohromiť alebo robiť dieru do sveta. A tak to má byť. Prioritou je predsa komfort. Pobytový, prevádzkový i vizuálny, a ten je priamo zakódovaný v DNA tohto interiéru.

Definovanie optimálneho pohodlia architekti v prvej línii opreli o jemné úpravy danej dispozície. I keď pôvodné členenie bytu bolo v podstate vzorné, namiesto štyroch izieb si majitelia vystačili s tromi. BEEF jednu z izieb nahradili veľkou kúpeľňou a šatníkom s pekným výhľadom, v ktorom nechýba ani bizarná štruktúra židovského cintorína. Drobná zmena sa udiala aj pri vstupe, kde sa toaleta posunula bližšie ku vchodu, aby komora prístupná z kuchyne získala viac miesta. Logické narábanie s pôdorysom, ktorý sa nastaví podľa potrieb klienta, je však akousi samozrejmou súčasťou tvorby, a tento moment nebýva a ani tentoraz nie je základom výnimočnosti celkového riešenia. Architekti BEEF sa totiž jednoznačne opreli o niečo hmatateľnejšie a na prvý pohľad zjavnejšie – o materiál. Alebo, ak chceme držať krok s dobou, tak o tzv. materialitu. Kľúčom k ich úspechu je nielen dobrý výber, ale i remeselné zvládnutie a v tomto majú BEEF už celkom výživné skúsenosti. Pre byt zvolili len dva ťažiskové materiály – krásne vykreslený prírodný dub a kameň s jemne poréznym povrchom. Všetky podlahy splývajú do jediného celku z na mieru rezaných dubových dosák vo viacerých formátoch, ktoré podčiarkuje zvýraznené škárovanie. Na podlahe tak vzniká zdvojená grafická štruktúra – bionické letokruhy a akoby nepravidelný geometrický raster. Rovnaké drevo, no v o niečo tmavšom odtieni, architekti použili aj pre vstavané prvky i solitérne nábytkové kusy. Drevo je robustné, zľahka rustikálne, no zároveň nabáda k priamemu kontaktu. Jednoducho sa ho chcete dotýkať, skúšať hladkosť povrchu, prstami prechádzať po čiarach a uzloch. Rovnako kontaktný je aj kamenný obklad. V obývačke je použitý pieskovec a v kúpeľniach vápenec s takmer identickou vizážou. No kamenné platne nie sú kladené splývavo, ale majú rôzne hrúbky, takže na stene vzniká 3D štruktúra zvýraznená padajúcimi tieňmi. Podlahy aj steny, hoci sú z rôznych materiálov, teda pracujú s variáciami toho istého motívu. Samozrejme, v byte nájdeme aj iné ušľachtilé, na mieru navrhnuté kúsky – umývadlá, kuchynský nábytok, knižnicu... Sekunduje im však aj dobrý výber nábytku a svietidiel namiešaný najmä z produkcie talianskych, španielskych, ale aj českých dizajnérskych značiek. No napriek ich oslnivosti interiér bytu v River Parku predsa len ovláda duo drevo a kameň. Architekti stavili na ich potenciál i výtvarnú údernosť a dôsledne odsledovali ešte jeden nezanedbateľný faktor – perfektnú remeselnú prácu. A aj tá je vždy veľkou vzácnosťou.