Dynamické status quo

V jednom z novodobých symbolov súčasnej prosperujúcej spoločnosti – polyfunkčnom pririečnom parku – sa nachádza, v časti určenej pôvodne pre rezidencie (priestor pôvodne plánovaný ako mezonetový byt), advokátska kancelária. Zadaním investora bolo vytvoriť seriózny, ale zároveň moderný a atraktívny interiér firmy pre cca 7 pracovníkov, sekretárku a riaditeľa.

Tvorivým impulzom návrhu sa stal mohutný stĺp s kruhovým pôdorysom, dominujúci vstupnému a ešte priečkami nerozdelenému priestoru a viditeľný aj priamo od vstupu. Tento povinný a nemeniteľný „konštrukt“ rozpohyboval architektkine umelecké myšlienky na plné obrátky. Vstupné podlažie ponúklo vhodný plán pre vytvorenie reprezentačno-exekutívneho pracovného prostredia (cca 100 m2). Je tu umiestnená lobby hala s recepciou a priestorom so sedením pre klienta (čakáreň), zasadacia miestnosť, pracovňa riaditeľa (kancelária), schodisko na spodné podlažie a zázemie (kuchynka, hygieny...). Spodné podlažie (tu neprezentované) tvoria tri dvojmiestne a jedna jednomiestna kancelária, z toho dve priechodné.

Interiér je hneď na prvý pohľad charakteristický kontrastom farebnosti povrchov (biela – čierna/antracitová), materiálovým zložením (keramika – omietka – sklo – drevené parkety) a akcentovaním minipriestorov recepcie a čakárne. Po vstupe do úvodnej malej predsiene sa ihneď predstaví lobby, v ktorej je prvoradým zámerom nasmerovať klienta k otvorenej recepcii – prvý „ostrov“.

Recepcia je aj akýmsi majákom a bdie nielen nad zákazníkom, ale zároveň je nápomocná riaditeľovi i zamestnancom a poskytuje im nevyhnutný sekretársky servis. Tento dojem je umocnený aj pohľadom zo schodiska, kde telo recepčného pultu nadväzuje na schodiskový priestor a je z neho výrazne čitateľné. Hmota recepcie je tvorená iba bielym pultom v tvare písmena V. Zároveň je recepcia aj určitou križovatkou troch hlavných smerov, jedným je cesta do útrob konvenčného pracovného prostredia na spodnom podlaží, druhým je smer ku riaditeľovi a tretím je plynulé nasmerovanie hlbšie do lobby k sedeniu pre zákazníkov – druhý „ostrov“ . Tu sú umiestnené dve kreslá a stolík. Pôdorysne majú tieto „ostrovy“ tvar nepravidelných štvoruholníkov podobných deltoidu. Objemovo (aj konštrukčne) ide o dva fragmenty zalomených SDK stien. Prvá – recepčná – je vklinená do zasadacej miestnosti a druhá – čakárenská – do kancelárie riaditeľa. Všetky plochy stien, stropy aj podlahy týchto akcentov sú obložené lesklou veľkoformátovou porcelánovou kameninou (hrubou len 3 mm) v dvoch kontrastných farbách (biela a antracitová so štruktúrou malých pravidelných výstupkov). Horizontálne špáry podčiarkujú efektnosť zvislých plôch a celkový výraz tohto veľkoformátového obkladu je minimalisticky elegantný. Touto dynamickou hrou objemov a plôch sa lobby stala najatraktívnejšou miestnosťou.

Ostrý výraz recepcie a čakárne pôsobí imperatívne, akoby dával na známosť vážnosť situácie a vyvoláva aj isté napätie, ktoré však s týmto typom funkcie môže korešpondovať. Nakoniec, spomínaný kruhový stĺp je síce stále dominantný, ale získal aj funkciu čiastočnej bariéry medzi čakárňou a zasadačkou. Kancelária riaditeľa je tvorená pracovným stolom atypicky umiestneným pri vklinenej stene čakárne a nie vo voľnom priestore, ako býva zvykom v takýchto exekutívnych kanceláriách, doplnená vstavanou skriňou. Stôl je navrhnutý ako konzolová doska bez podpôr plošne v tvare zošikmeného písmena L. Zdynamizovaný obrys zasadačky, tretej hlavnej miestnosti tohto podlažia, sleduje líniu deltoidu recepcie, láme sa na hrane steny nad schodiskom a pokračuje v stropnej rovine. Tým sa vytvorili v tejto miestnosti opäť ďalšie dve subniky. Jednou je nika s atypovým čiernym kvetináčom s netradičnou rastlinkou. Zadná stena tejto niky je sklenená a presvetľuje tak čiastočne priestor nad schodiskom prirodzeným svetlom. Jedine táto sklenená stena je delená inak ako ostatný veľkoplošný zvislý obklad, čo vyvoláva určitú diskrepanciu. Ale aj to má svoju logiku, je delená podľa výšky zábradlia terasy. V druhej je „coffee“ zóna.

Zasadacej miestnosti dominuje kvalitný 10-miestny rokovací stôl a technika. Obe miestnosti budú ešte jemne doplnené stolovým a úložným nábytkom. Interiér dopĺňa elegantné jednoramenné schodisko obložené čiernym gresom. Okrem plôch deltoidov a v zázemí sú v hlavných priestoroch tohto podlažia použité masívne dubové matné parkety. Dôležitým zámerom autorky bolo nechať vyznieť krásu veľkoplošného obkladového lesklého materiálu a špecifických lesklých povrchov vstavaného nábytku, ale tak, aby interiér nepôsobil ordinárne jagavo. Preto sú ostatné povrchy stien, stropov aj nábytku ladené do polomatných alebo matných plôch. Táto povrchová diferenciácia závisí od toho, ktoré časti sú prístupné verejnosti (napr. šatník) a ktoré sú určené len pre zamestnancov. Autorka tiež chcela v čo najväčšej miere umožniť pohľady na scenérie nábrežia a pracovať s priehľadnosťou. Preto, napriek tomu, že zasadačka aj riaditeľňa potrebujú istú intimitu, sú opticky rafinovane transparentné použitím sklenených zvukovoizolačných skiel. Sklená priečka pre rokovačku a užší sklenený pás pri fasáde kancelárie opticky prepájajú všetky hlavné miestnosti podlažia pripomínajúc akúsi transformovanú enfiládu. Týmto riešením sa tiež podarilo precítiť celistvosť sklenenej fasády a zároveň prepojiť interiér s exteriérom. Dynamický koncept podporujú aj výškovo rozmanité stropné podhľady. Zlomové body podhľadu nie sú formálne, ale súvisia s hlavnými smermi stien alebo plochami vymedzenými deltoidmi. Takmer vo všetkých priestoroch sú použité líniové prisadené svietidlá a v dominantných miestnostiach sú niektoré zaujímavo vykonzolované, smerujúce k fasáde, akoby sa snažili ujsť a zaplávať si ako loďky na Dunaji...

Konečný výraz interiéru je syntézou dynamiky, precíznosti a elegancie. Predpokladám, že názor investora s týmto výsledkom konvenuje, pretože architektka Edita Vráblová svojím tvorivým prístupom vytvorila atraktívnu interiérovú exhibíciu, ktorá napriek svojej expresivite nenarúša firemné status quo, dokonca ho priam deklaruje.