Den OK 2008 | #2 | Lukáš Kurilla: Přemostění ANNELIDA

Lávka překonává bariéru vzniklou historickým umístěním nádraží a trasováním železniční trati. Spojuje autobusové a železniční nádraží a zároveň vylepšuje pěší spojení centra města s bývalým průmyslovým území, kde je naní plánována nová výstavba.              

Lávka je řešena pomocí parametricky generované ocelové konstrukce, která vychází z několika vodících linií a základních parametrů. Základ konstrukce lávky tvoří rovinné prvky trojúhelníkového tvaru, jejichž kombinace vytváří prostorovou strukturu. Změnou několika vstupních parametrů mohou prvky získat různou tloušťku či proporce a to usnadňuje rychlé zkoušení mnoha možností a hledání optimálního řešení. Statické působení konstrukcí s různými parametry bylo ověřováno metodou konečných prvků.            

Z autorské zprávy

„Básnik architektonickej teórie L.I.Kahn povedal: „Milujem začiatky.“ Stotožňujem sa, preto som si zvolil tému netradičné metódy navhovania. V súčastnosti sa v architektúre čím viac rozpráva o termíne digitálna architektúra. Čo si vieme predstavit pod týmito slovami a ako vlastne vznikla?   Architektúra a socha Určite dobre poznáte architektonické projekty podobajúce sa viac na sochu ako stavbu. Vytvorili ich ľudia, ktorý vnášajú do architektúry nový pohľad, emocionálnosť, iný smer a filozofiu. Často sa však stretávajú s nepochopením, lebo ich stavby sú drahé a veľakrát ťažko realizovateľné, alebo sa vyhýbajú nepísaným pravidlám slušného správania architekta.   Tvar=logika Popri týchto ľudoch, aby ich stavby mohli uzrieť svetlo sveta, vzniká akási digitalizácia architektúry. Tá dodatočne predefinuje sochársku hmotu do presných popísateľných tvarov a navrhne konštrukčné riešenie.   Annelida, metodika Ideou mojej práce bolo, pokúsiť sa dostať digitalizáciu architektúry, z akejsi „postprojektcie“ do prvotnej časti návrhu, optimalizovať v procese návrhu, vyhnúť sa predraženiu, vytvoriť tým (team) profesií, kde je sochar časť týmu, nie vedúca a prevažujúca jednotka.   krok 1_analýza, situácia, vstupy... zhromaždenie informácii, určenie problému krok 2_výber prvku, radenie, možnosti = potenciál, prepojenie statika, vyrobitelnosť... kritéria prvku... inšpirácia prírodov krok 3_algoritmizácia, skriptovanie, spätné overovanie, do budúcna vytvorenie samoorganizácie krok 4_náhoda (obohatenie espritu diela v uťahanej polohe pravidiel..)   Potreba doby: preratavame m2 parkovacich miest, užitných plôch, skladbu dispozícií, vyčerpavame sa. Myslieť znamená odmýšľať dispozície. Konštanta - dielo v tektonickom výraze..   Digitálny svet, digitálna doba, digitálna architektúra Zblíženie sa s PC, premena užívateľa na programátora. Pochopenie ako veci fungujú, isť po princípe podstate a základe vecí, stať sa neobmedzeným. V architektúre to znamená neobmedzený svet možností projektovania, analyz testovania, skusania. Software sa začína podobať programovaniu v užívateľskom rozhraní, vniká kompromis medzi programovaním a užívaním programu. Nehovorím o animačných programoch, ktoré nám polygonálnou geometriou dovoluju vymodelovať hoci čo a tak stracame prehlad o pravej geometii tvaru. Tieto programy sú dobré pre animatórov. Hovorim o virtuálnom modelovaní a o spätnom overovaní si reality, vyrobytelnosti. Ide o zamyslenie sa nad metódou navrhovania, využívanie virtuálneho sveta. Ide o spätnú väzbu, spojenie a zrýchlenie (možno až zjednotenie) komunikácie profesií.   Socha je zhmotnením emocionálna. Architektúra (hlavne) tektoniky. Architektúre nemôžeme odoprieť emocionálnosť, ale tak tiež by sme ju na emociálnom nemali stavať. Súčasná metodika je vymodelovať sochu a v akej si „postprojekcii“ ju analyzovať, digitalizovať, vytvoriť z nej tektonickú vyrobyteľnú skladbu. Čo tak vytvárať sochu neskôr, alebo súčasne, ked je jasný tektonický princíp, konštrukcia? Určite vo svete existuje veľa metód podporujúcich túto teóriu, reflektujúc digitálnu dobu, obnovenie, neo/digi štrukturalizmus. Rovnakou metódou vznikal predstavovaný most so v skripte písanou statikou a samousporiadaním. V dnešnej dobe je to možné, ide o čas a tím ľudí...“