Bytový dům Pomeranč

Pod Kolibou, respektíve na nej, sa v ostatných „moderných“ časoch postavilo ozaj všeličo, viacero bytových domov rôznej kvality, mestských víl, stavieb kontroverzných, ale našťastie aj pár architektonicky zaujímavých. Jednou z nich je určite aj bytový dom s názvom obsahujúcim jednoduchú paralelu na jeho farbu – Pomaranč.

Polohou v slepej uličke, ústiacej na Jaskový rad, a prítomnosťou vinohradov je dom dobre „zasadený“ do ticha a slnka, ktoré sa doňho opiera celý deň. Strmosť svahu zabezpečuje pomerne vyvážený odstup od susedov a výhľady do všetkých strán.

Pod pojmom obytný dom sa môže vytvoriť predstava niečoho masívneho, v tomto prípade je to skôr kompaktný blok schovávajúci dva identické byty a mezonet na najvyššom podlaží. Výškové pomery tohto „bloku“ sa v pohľadoch z ulice javia ako prirodzené, čomu dopomáhajú veľké presklené plochy, ktoré hmotu smerom od ulice dosť vyľahčujú. Vstup z ulice je buď priamo do garáže alebo vyloženými betónovým stupňami do priestoru vnútorného schodiska, z ktorého sú prístupné jednotlivé podlažia.

V momente vstupu do Pomaranča prichádza dekór ako výrazný interiérový akcent tvoriaci pevné puto s vonkajšou farbou fasády. Tento šachovnicový vzor sa už pred vstupom rozbalí ako koberec a vybehne formou obkladu po celej výške vstupného priestoru obsahujúceho vstupy do jednotlivých podlaží s masívnym schodiskom a vnútorným výťahom. Spomenutý obklad tento vnútorný priestor opticky ešte viac naťahuje do výšky, umocnenej galerijným osvetlením v hornej časti, čo pôsobí po vstupe do domu prekvapivo v porovnaní s tým, v akej mierke je dom vnímaný z ulice.

Architektonicky je čitateľný zámer autorov vytvoriť zaujímavé priehľady z interiéru na všetky strany, tomu zodpovedá aj členenie hmoty, kde sú poschodia dvoch bytov členené identicky a položené na podnoži tvoriacej garáž a vstup.

Vygradovanie hmoty smerom do výšky je vytvorené dvojpodlažným mezonetovým bytom, ktorý dáva celkovej architektúre správne napätie svojou asymetriou okien a vykonzolovaním smerom do ulice, čo zas pôsobí dynamicky v dominantnom pohľade na dom smerom od mesta. Zvýraznenie presklení na fasáde podtrhuje zvolená čierna pre rámy okien a vonkajších žalúzií, z pohľadu interiéru však už pôsobí pomerne ťažko, najmä v kombinácii s tmavou podlahou. Navyše sa možno javí ďalší použitý materiál – betón pri vstupe, respektíve jeho členitosť –, od vstupu smerom do oplotenia trochu neladí s čistou a plynulou fasádou domu.

Členenie okien sa z exteriéru prenáša smerom dnu a spolu s pôsobením svetla v interiéri je hlavným výrazom architektúry Pomaranča. Jednotlivé vnútorné priestory bytov sa dobre viažu na to, čo sa nám zobrazuje zvonka, či už ide o panorámu mesta, tlmenú zeleň od suseda alebo pohľad na obnažené murivo susediacej pôvodnej budovy. To všetko tu tvorí detail zážitku a dom sa správne a citlivo otvára aj do miest, ktoré primárne neponúkajú luxus panorámy hlavného mesta.