Bytové domy Senica

Prosto, no pestro

Dvojica identických bytových domov v Senici vyrástla „na zelenej lúke“ novovznikajúcej mestskej štvrte na Sotine, potvrdzujúcej koncepčný prístup mesta k riešeniu nového bývania. Majetkoprávne vysporiadanie pozemkov tentoraz výrazne ovplyvnilo architektonický koncept – domy sa museli zmestiť na úzky pozemok a aj z toho vyplynulo „pavlačové riešenie“ so západnou orientáciou bytov, namiesto pavlače je tu však uzavretá chodba. V každom dome je na prízemí a troch poschodiach spolu 48 bytov (štyri jednoizbové, ostatné dvojizbové) s priemernou plochou tesne pod 50 m2 (riešenie tu neurčuje architekt, ale limit pre štátnu podporu), byty na prízemí sú bezbariérové. Na prízemí je aj plynová kotolňa a kočikárne/bicyklárne, odkladacie priestory sú tiež vo výklenkoch pri chodbách. Vcelku konvenčné dispozičné riešenie – pravidlá štátnej podpory až príliš zväzujú ruky architekta a naťahovanie sa doslova o centimetre štvorcové ubíja tvorivosť.

Keď však k tým domom prídeme, nemyslíme príliš na tieto obmedzenia. Architektonický výraz je oveľa zaujímavejší, než by sme čakali pri tomto type bývania. Prostá hmota štíhlych bielych hranolov je navrchu skosená pre plytkú pultovú strechu, trojica antikorových komínov je akcentom severných štítových stien. Prichádzajúc po ulici k týmto domom, však jemné nuansy najprv nevnímame – to, čo nás zaujme, sú pestré hranoly vystupujúce z fasády. Sivé, žlté, zelené, oranžové – ich farebná pestrosť aj rôzna veľkosť harmonizujú s rôzne veľkými okienkami východnej fasády. Okienka presvetľujú chodbu, v pestrých kubusoch sú odkladacie priestory... „Hlavná“ západná fasáda tiež nie je fádnou plochou, aj keď sa za ňou skrývajú desiatky takmer identických bytov. Bežné aj francúzske okná a lodžie s murovaným alebo transparentným zábradlím vytvárajú kompozíciu, v ktorej sa prísna rytmizácia snúbi so zdanlivou náhodnosťou a nepravidelnosťou. K jej oživeniu prispievajú aj trstinové výplne niektorých lodžiových zábradlí. Zrejme už mimo zámeru architekta, ale s vlastným „životom“ takejto stavby treba počítať a som presvedčený, že po prvom lete túto bohato presklenú západnú fasádu oživia aj dodatočne montované vonkajšie rolety a krabice klimatizácií. Ale nevadí – hoci „participačná“ architektúra u nás nikdy do módy neprišla, vyjadrenie individuálnych názorov a potrieb obyvateľov jednotlivých bytov považujem za prirodzené. Pred návštevou týchto domov som si pozrel pár fotografií z ich výstavby. Zaujali ma na nich prízemné byty v bezprostrednom kontakte s terénom – potešil som sa, že konečne do našej „sociálnej“ výstavby prichádza vo svete bežná vymoženosť obytných predzáhradiek, ktoré takmer zdarma dramaticky zvyšujú komfort bývania. Realita ma trochu zaskočila: pred „terasovými“ dverami sú zábradlia a namiesto príjemnej „privátnej“ zelene je pred prízemnými bytmi oráčina. Majiteľ ten pásik poľa mestu nepredal... Architekt mohol len bezmocne pokrčiť plecami a naplánované predzáhradky aspoň dočasne škrtnúť. Na jednej strane škoda (zatiaľ) premrhanej príležitosti, na druhej strane povzbudivý signál: mesto bolo prístupné inovatívnym riešeniam rovnako ako expresívnej architektúre. Pravda, rozpočtové limity nepustili a aj kvôli drahšiemu zakladaniu neostalo napríklad na výťah, ktorý by sa iste hodil v dome s bytmi najmä pre mladé rodiny s malými deťmi. Škoda aj ďalšej nevyužiteľnej šance: moderný spôsob financovania bývania v kombinácii nájmu s možnosťou odkúpenia bytu pri odrátaní časti zaplateného nájomného z ceny bytu, ktorý mesto chcelo v tomto prípade uplatniť, pravidlá štátnej podpory v rozumnom časovom horizonte neumožňujú.

Na záver však skúsme na problém pozrieť optimistickejšie: aj pri horšie nastavených pravidlách podpory „obecných“ domov môže vzniknúť zaujímavá architektúra. Pár lastovičiek síce jar nerobí, ale ak môžu prežiť, je to už dobrý signál...

P. S. Tento typ bývania budujú mestá a obce s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania. V akej kvalite, to závisí od nastavenia pravidiel tejto štátnej podpory. Zrejme sa budú meniť – ministerstvo pripravuje novelu zákona o ŠFRB. Žiaľ, k širokej odbornej diskusii na túto tému nedošlo, návrh bol takmer utajený – symptomatické je, že jeho pripomienkovanie malo byť ukončené 27. decembra. Prečo? Radšej na to odpoveď nehľadám. Pritom dobré pravidlá by z výnimiek (ako tento dom) mohli spraviť pravidlo. Automatické poskytovanie štátnej podpory po splnení jasných kritérií by zúžilo priestor pre korupciu a spolu s obmedzením podpory iba na dobré stavby (napr. energeticky veľmi efektívne a vyberané na základe architektonickej súťaže) by zvýšilo kvalitu našej výstavby v masovom meradle bez toho, aby narástli výdavky štátneho rozpočtu. Verme, že priestor na diskusiu k tejto téme sa ešte otvorí, a tentoraz serióznejšie...