Bratislavská špetka mořské soli

Nedávno som na internete stretla generátor mien pre športové reštaurácie. Zadáte meno podľa ľubovôle a zvyšok sa vygeneruje z možností Barbecue/Burger/Grill/Steak a House/Restaurant/Palace. Takže predstavujem vám Hurricane’s Barbecue Restaurant... Robím z toho, samozrejme, trošku humor – ale len trošku. Názov tohto podniku vznikol v Austrálii, kde je po pobreží roztrúsených 19 Hurricane’s grilov, barbecue a stejkových reštaurácií. No a tá dvadsiata je v Bratislave, zo všetkých možných miest... Ale prečo nie, aspoň tu máme zasa dačo zaujímavé.

V týchto priestoroch sídlila pred nejakým tým rokom reštaurácia Mezzo Mezzo a potom kaviareň Julius Meinl. Bola ale škoda nevyužívať solídnu kuchyňu v zázemí, a tak sa jeden z majiteľov (vášnivý surfista) raz vrátil od protinožcov s koncepciou plážového grilu. Zodpovednosť za pretvorenie lesklého kaviarenského priestoru na uvoľnenú a prívetivú reštauráciu dostali architektky z winwin. Prvé, čo zmizlo, boli ťažkopádne kreslá. Nahradili ich nekomplikované, na čierno lakované drevené stoličky. Do miest po objemných kreslách sa teraz zmestia drevené komody. Kožou čalúnená lavica po celej dĺžke mezanínu tiež dostala zbohom. Čistku prežil box na spodnom podlaží a menšie kresielka – ale až po terapii sviežim tyrkysovým čalúnením.

Po odľahčení priestoru sa architektky pustili do nahrádzania umeliny prírodou. Tieto dve veselé dámy sú veľkými zástankyňami prírodných materiálov. Potešili sa krásnemu travertínu, ktorý do interiéru prechádza z fasády, a vyhlásili vojnu laminátu. Chvíľu im trvalo, kým presvedčili majiteľov, že laminovaný povrch možno vyzerá dobre na pohľad, ale na dotyk nestojí za reč. Ale podarilo sa a všetky stoly sú teraz drevené, navrhnuté na mieru, a keď sa doškriabu, chytia s ryhami charakter. Aj terasa dostala nový drevený mobiliár, i keď zopár kresielok z umelého ratanu sa ešte drží zubami-nechtami. Lavice natreté plážovou paletou farieb (bledomodrá, tyrkysová, biela a oranžová) majú vraj neobvyklý úspech u japonských turistov. Vďaka nim (laviciam, nie Japoncom) je Hurricane’s najpútavejšia reštaurácia, ktorú turista uvidí, keď ho vyhliadkový minibus vyklopí pri historickej budove národného divadla. Zahraniční návštevníci tu od otvorenia vo februári tvoria asi 60 % klientely. Majiteľ sa nediví – tvrdí, že Slováci húfne migrujú za chladným drinkom a dobrou večerou do mestských podnikov až v lete.

Kreatívna stránka tohto projektu spočívala v tom, koľko si mohli architektky dovoliť zmeniť. Potrebovali dodržať neveľký rozpočet aj želania majiteľky objektu, ale zároveň kompletne transformovať charakter a účel priestoru. Majiteľka objektu trvala na zachovaní viacerých prvkov stavebného interiéru. Musela ostať béžová mramorová podlaha, stĺpy obkladané čiernym lacobelom, sklené bezpečnostné zábradlie a mozaikou obložený bar.

Ako dámy z winwin hovoria, čistý minimalizmus dnes už ľudí nebaví tak, ako kedysi. Ide im skôr o pohodlnosť. Niekdajší strohý interiér tak rozohrialo prirodzenejšie drevo. Drevený obklad poľudštil hliníkovú konštrukciu nad oknami, stenu za čalúneným boxom a zakryl priehľad do pasáže domu. Zo spomínaného mozaikového baru, ktorý ostal na svojom mieste, odstránili architektky laminovanú DTD-čku z predošlej realizácie. Pri tom narazili na podlahové osvetlenie, na ktoré sa stihlo zabudnúť. Zakomponovali ho do súčasného návrhu a teraz nasvecuje bar s dreveným obkladom v rovnakej plážovej palete, akú nájdeme na exteriérových laviciach. Tieto farby nechali architektky v interiéri vyniknúť popri tmavohnedej, takmer čiernej farbe, ktorá poputovala na strop priestoru a do pozadia políc. Spolu so závesnými lustrami tmavá farba znížila strop a eliminovala pocit, že sedíte v päťmetrovom komíne. Útulnosť a hrejivú atmosféru podporili svetlým jutovým kobercom a na poschodí svetlou tapetou s podobnou textúrou. Zábradlia „obalili“ dreveným obkladom tak, že návštevníci zdola ani nevnímajú, že v nich nejaké sklo figuruje. A naviac, vďaka sklu po zábradlí nevylezie žiadne dieťa. Ďalším zjemňujúcim krokom, hlavne čo sa týka mezanínu, bolo zrušenie polovice bodových svietidiel, aby priestor nebol zbytočne presvietený.

Dámy z winwin vrátili vstup do prevádzky na pôvodné miesto – do pasáže –, čím získali závetrie. V lete pri otvorenej terase má interiér aj tak navrhnuté iné vnútorné usporiadanie. K čomu sa architektky z rozpočtových dôvodov nestihli dostať, je zázemie baru a hygienické zariadenia, ktoré ostali v pôvodnom stave. Na všetkom ostatnom si ale zgustli. Objavili samostatne stojace svietidlá s tyrkysovými tienidlami, dekorácie, svietniky od Kare. Majitelia pridali svoju trošku do mlyna kvetináčmi s morskou trávou, bambusom a fotografiami surfistov. Čoskoro pribudne na podlahe farebný behúň a nad schodiskom vraj aj polámaný surf.

Keďže je Hurricane’s klasický reštauračný interiér, ktorý má vydržať maximálne päť rokov, je dobré, že všetky nové prvky, ktoré v tejto realizácii pribudli, sa dajú kompletne rozmontovať, odviezť, vymeniť a vyhodiť (a hádam aj recyklovať). A môže to začať celé znova, bez manipulácie so stavebným interiérom. Hurricane’s je príjemné miesto, s ktorým sa tím winwin zodpovedne vyhral. Vlastne jediné, na čo si tu neviem zvyknúť, sú televízory. Ale čo už, komerčná stránka projektu nepustí a tie športové podujatia aspoň dostanú ľudí na chvíľu do poriadneho interiéru. A ozaj na tom grile dobre varia. Skúšali sme s architektkami.