Biely dom v Opatovej

V kedysi samostatnej obci Opatová nad Váhom, dnešnej časti Trenčína, v priamom kontakte s otvorenou krajinou, je už z diaľky vidieť bielu hmotu rodinného domu. Stojí v malej skupine domov na hranici zastavaného územia. Zmena predošlej koncepcie rozvoja územia, vzťah k pôvodnej urbánnej štruktúre obce a okolitej krajine sú definované tvarom a umiestnením pozemku. Táto skutočnosť umožnila výhľad na okolitú krajinu (Považský Inovec, Biele Karpaty) a bonusom je dominanta stredného Považia Trenčiansky hrad, ktorý vidno z ktoréhokoľvek miesta na juhozápadnej fasáde. Dom je postavený na pôdoryse obdĺžnika s nepravidelným skosením v rovine strechy, ktoré ho prevyšuje nad strešnú rovinu okolitých domov o necelé podlažie. Celý objekt je jasnej bielej farby. Jeho kompozícia je založená na napätí a protikladoch. Tento kompozičný program sa prejavuje od umiestnenia objektu, jeho vzťahu k okoliu, až po architektonické riešenie.

Fasáda domu je perforovaná okennými otvormi, pre laika umiestnenými voľne na fasáde, čo spolu s tvarovaním hmoty a jej farebným riešením je v ostrom kontraste s okolitým urbánnym a prírodným prostredím. Náročné formovanie hmoty, výrazná tvarová koncepcia a veľký objem vyvoláva neistotu a bežný vnímateľ má problém s prirovnaním tohto objektu k zaužívaným archetypom a regionálnym zvyklostiam. K tomuto výrazne prispieva množstvo nových, prevažne katalógových rodinných domov v okolí. Takéto odlíšenie vytvára dojem miestnej dominanty a púta pozornosť okoloidúcich i miestnych obyvateľov.

Interiér je založený na otvorenom preplávajúcom priestore v horizontálnej, ale i vertikálnej rovine. Pomocou priehľadov a okien umiestnených na osiach výhľadov je prepojený s exteriérom a zjednocuje vnútorný priestor s okolitou krajinou. Tak, ako sa exteriér tvári autonómne, interiér púšťa krajinu dovnútra a snaží sa prepojiť obytné prostredie s okolím, čo je však následne posunuté hlavne do formy optického prepojenia vďaka rozličným úrovniam prvého nadzemného podlažia. Interiérový koncept by sa tak dal prirovnať k loosovskému Raumplanu.

Dokončení na další straně.

Hlavný vstup do domu je zo západnej strany. Vstupuje sa priamo do otvoreného priestoru prvého nadzemného podlažia. V nadväznosti na vchod je umiestnená malá pracovňa, následne v jej pokračovaní je situovaná jedáleň a kuchyňa. Tú oddeľuje od obývacej časti, položenej nižšie a prístupnej malým schodiskom, centrálna hmota krbu a technického vybavenia. Táto plná hmota je akýmsi srdcom celého domu. Ukrýva potrebné vybavenie a technológiu, ktorá znižuje energetickú náročnosť objektu. Nad kuchyňou sa otvára galéria s vysokým prevýšením, ktoré dodáva celému interiéru príjemné osvetlenie a pocit pohody. Samotná obývacia časť je veľkým presklením na južnej strane otvorená do exteriéru. Aj napriek jej čiastočnému zapusteniu pod úroveň terénu, vďaka preskleniu a galérii, je priestor slnečný a v letných mesiacoch je nutné ho tieniť. Priestoru obývacej izby dominuje „srdce“ domu – nenápadný malý krb na bielej hmote, ktorý je zároveň i ústredným motívom v danom priestore. Na druhé nadzemné podlažie sa vystupuje jednoramenným schodiskom, ktoré ústi do vysokého priestoru pôsobiaceho až komínovým efektom. Časť poschodia zaberá úzka komunikácia, ktorá sprístupňuje jednotlivé miestnosti. Druhé nadzemné podlažie sa pomocou nej otvára do galérie, odkiaľ je možné vidieť priestory kuchyne a jedálne na prízemí. Nad obývacou izbou z juhovýchodnej strany domu je situovaná manželská spálňa, tá má priamy prístup na malú terasu na južnej strane objektu s výhľadom na už spomínané vrchy Považského Inovca a Trenčiansky hrad. Tento relaxačný priestor je presklením otvorený do krajiny i do vnútornej galérie. Z vonkajšej strany dotvára vybratie kryštalický vzhľad pokračujúci v strešnej rovine. V strede druhého nadzemného podlažia sa nachádza hygiena. V stene oddeľujúcej kúpeľňu od galérie je umiestnené ďalšie okno, ktoré aj v tejto miestnosti zabezpečuje denné osvetlenie a optický kontakt s okolitou krajinou. Na západnej strane sú umiestnené dve izby. Vysokým stropom v jednej z nich architekt pripravil pre budúceho člena domácnosti vlastný „mezonet“. S vertikálnym členením tejto izby sa spája aj umiestnenie okenných otvorov, a tak bude mať obyvateľ tejto izby pôsobivý výhľad na prírodu, ale i hviezdnu oblohu v noci.

Objekt je snahou o uplatnenie energetického konceptu – vhodným umiestnením a množstvom presklených plôch a ich orientáciou na svetové strany je umožnený zvýšený pasívny príjem solárnej energie na južnej strane a minimalizovaná strata na severnej fasáde. V pôvodnom návrhu sa rátalo i s rekuperáciou, ktorá sa však neuplatnila. Objekt má ale aj napriek tomu zabezpečenú tepelnú pohodu, čoho dôkazom je i malé množstvo spotrebovanej energie overené v zimných mesiacoch.

Tento ideový koncept prináša na slovenskú scénu príjemnú sviežu architektúru. Svojou dispozíciou a logickým orientovaním perforovania reaguje na svoje okolie. Výsledná hmota je tak logickým riešením presne odzrkadľujúcim nezaťažené zmýšľanie mladého architekta, ale i samotného investora, ktorým bol v tomto prípade mladý manželský pár.

Mária Holčeková Foto: Martin Čomor