02 | Hľadanie strešnej konštrukcie | reťazovky

Každý z nás sa pri navrhovaní stretol s určitým druhom optimalizácie, kde sa môžme pýtať "čo optymalizujeme?" – či už sa jednalo o topologickú , ergonomickú optimalizáciu, ekonomickú otimalizáciu alebo optymalizáciu výroby: Na workshope som sa zaoberal technikami optimalizácie, kde sa pýtame "ako optymalizujeme objekt? Konkrétne technikou reťazoviek sieťových modelov na odvodenie geometrie strešnej konštrukcie. Reťazovky alebo invertované škrupiny, stromové systémy v princípe tvorí reťaz zavesená z dvoch bodov, ktorá vytvára tvar ako výsledok vlastnej váhy. V zavesenej reťazi pôsobia len sili v ťahu. Inverziou systému v horizontálnej osi na formu pôsobia len sili v ťahu a žiadne momentové sili alebo sily v ohybe.Podobné princípy boli použité pri tvorbe klenieb Gaudího Sagrada Familia alebo Multihalle Mannheim od Otta Frei. Prvá časť experimentu pozostávala z testovania trojdimenzionálnych sietí štorcových, hexagonálnych, trojuholníkových a ich schopnosti prispôsobiť sa požadovanému tvaru. Na základe analýzy, merania dimenzii oblúkov takto získaných povrchov sa vytvoril digitálny model, ktorý je svojím správaním zhodný s fyzickým modelom. S digitálnym modelom môžme vytvárať už ďaleko jednoduchšie (lacnejšie-na fyzický model sme použili 258 kancelárskych spon) množstvo variant hladať najoptymálnejšie rozloženie podpier,veľkosť zastrešenia, metodu členenia klenby atď.Práve spojenie fyzických metód hľadania formy a výpočetných techník má obrovský potenciál pre architektúru priemyselný design, ponúkajúc možnosti experimentálnych morfogenéz, z ktorých formy vyrastajú z usporiadania materiálu. V prírode však v biologických štruktúrach podobné systémy nadobúdaju ďaleko komplexnejšie vlastnosti cez vzájomnú súčinnosť jednotlivých komponentov v priestore a v čase. V živom organizme komplexných foriem a vzorov vychádzajú z evolučného vývoja a ich výstup je morfogenéza. Dnešné programy umožnujú napodobňovať prírodu. Avšak ani tieto programy nezahŕnajú nič čo by sa mohlo podobať samoorganizovaným systémom v prírode. Preto by som v ďalšej fázi rád rozvíjal práve určitú flexibilitu digitálneho modelu , kde by bola napr. pevnosť zabespečená nie pevnosťov jednotlivých elementov ale spôsobom ako sú sili prenášané vrámci konštrukcie tak ako ju najdeme v prírode.