Slavomír Krekovič: Tvořit experimentem

Kde je původ Vašeho rozhodnutí učit a předávat své zkušenosti dál?

Dlhý čas som pôsobil ako organizátor, kurátor a publicista a teoretik skôr v oblasti súčasnej a experimentálnej hudby, ale venoval som sa aj novým médiám. Pôvodne som vyšiel z inej oblasti než je výtvarné umenie, ale dnes sa už zvuk celkom prirodzene prepája aj s inými médiami v umeleckej praxi. Venujem sa tiež organizácii a kurátorovaniu časti festivalu Multiplace, ktorý je práve zameraný na nové média, kreativitu a technológie. Tak isto ma zaujíma "sound art", ktorý priamo súvisí s týmto odborom. Po takmer pätnástich rokoch kurátorských a popularizačných, ale aj tvorivých aktivít sa mi pôsobenie na škole zdalo ako logické pokračovanie. Ako pedagóg môžem tie skúsenosti využívať ďalej v praxi, ale je prínosom aj pre mňa byť v kontakte s tvorivým prostredím.

Co si většinou lidé představují pod pojmem multimédia?

Ľudia si často predstavujú, že to je druh umenia, ktorý kombinuje viacero rôznych typov výtvarného prejavu: trebárs fotku, video a zvuk. To je aj bežná predstava uchádzačov, ktorí sa k nám hlásia. My ich potom aj s asistentom Tomášom Hrůzom vyvádzame z omylu, pretože sa vlastne tažiskovo venujeme skôr niečomu, čo sa dá nazvať novými médiámi. To je oblasť, ktorá historicky prišla po videu a je neustále vo vývoji. Čo to vlastne je za odbor? V rámci umenia nových médií sa zameriavame hlavne na niekoľko okruhov. Nie sú to nejako striktne vymedzené oblasti, ale skôr určité princípy, ktoré prinieslo umenie najmä v posledných desaťročiach a ktoré chceme rozvíjať. Prvým z nich je interaktivita, teda pracujeme s dielami, ktoré nie sú hotové a uzavreté, ale komunikujú s divákom, vzniká tam nejaký vzťah človek-stroj. Človek sa pri kontakte s dielom stáva jeho aktívnou súčasťou. Ďalším prvkom je aspekt „reálneho času“ (real-time). To znamená, že napríklad na rozdiel od umeleckého videa, ktoré má finálny tvar, dielo – napríklad audiovizuálna performance – tu môže byť procesuálne a jeho podoba vzniká priamo pred divákmi. Môže byť generované nejakým algoritmom, alebo napríklad improvizáciou umelca s istými technologickými nástrojmi. Špeciálny dôraz kladieme na oblasť zvukového umenia, „sound art“ či „sonic art“. Pri ňom sa pracuje so zvukom ako materiálom umeleckej tvorby. Na rozdiel od hudby chápeme zvukové umenie skôr vo výtvarnom kontexte – dielo môže mať napríklad podobu zvukovej inštalácie, ale tiež prepájať sa s obrazom, videom alebo s architektúrou v prípade rôznych tzv. site-specific projektov. Samostatnou sférou je sieťové umenie, využívajúce možnosť elektronickej komunikácie a prepojenia, obzvlášť prostredníctvom internetu. Táto oblasť má zaujímavú históriu, ktorá nám ukazuje, ako tvorivo využívali komunikačné prostriedky umelci v minulosti. Dnes však umenie pracuje napríklad aj so smartfónmi alebo s populárnymi sociálnymi sieťami. Posledným princípom je dôraz na interdisciplinaritu, prepojenie rôznych oblastí, vrátane spolupráce s inými umeleckými odbormi (multimediálne predstavenia) a okruhmi ľudskej činnosti, ako je napríklad veda a výskum (bio art, informačné umenie a pod.). Takže toto sú akési základné okruhy. Treba však povedať, že aj keď to tak možno pôsobí, umenie nových médií už dnes nie je zase až také nové. Má už svoju históriu a nadväzuje na množstvo priekopníkov, ktorí tvorivo experimentovali s elektrinou.

Kolik máte v ateliéru studentů. Jak tento specifický ateliér funguje?

Študentov nie je veľa, v tejto chvíli dvanásť, takže sa dá pomerne sústredene s každým prísť do kontaktu. Centrom diania sú ateliérové schôdzky, kde sa rozprávame o študentských projektoch. Počas semestra sa tiež zvyknú preberajú rôzne témy, venované napríklad súčasným estetickým konceptom, inšpiratívnym umeleckým a filozofickým smerom, ale aj aktuálnym technológiám a podobne. Viacerí študenti sú však v ateliéri aj po iné dni a pracujú tu na svojich veciach. Okrem fyzických objektov to býva rôzny hardvér ale aj softvér, takže projekty môžu byť aj čisto „virtuálne“. Počas toho funguje samozrejme medzi študentmi výmena skúseností, ktorá pritom nemusí prebiehať len smerom od starších k mladším. Stáva sa, že ľudia v ateliéri majú rôznu úroveň znalostí vo viacerých oblastiach najmä pokiaľ ide o softvér a rôzne technológie, takže potom dokážu ostatným pomôcť alebo ich niečo nové naučiť. Týka sa to napríklad rôznych programovacích jazykov a prostredí. Človek totiž často zistí, že nie každý je v tom zbehlý a naša škola zatiaľ neposkytuje takýto technologický základ. Pritom pri nových médiách je práve zvládnutie istých technológií nevyhnutnosťou.

Jakým způsobem probíhá výuka u tak netradičního oboru?

So študentmi sa stretávam individuálne počas konzultácií, ale väčšina diania prebieha na spomínaných schôdzkach. Najprv príde nejaké zoznámenie s témou, ktorú aktuálne riešime. Púšťame si ukážky tvorby rôznych zaujímavých autorov, veľa sa diskutuje a často vlastne z toho vyplynie nejaké zadanie alebo tematický okruh, ktorého sa počas semestra môžu, ale aj nemusia študenti držať. Z toho sa potom odvinú vlastné nápady a koncepty, návrhy, ktoré spoločne preberáme.

Uveďte prosím příklad zadání úkolu pro studenty. Jaká zadání volíte?

Snažíme sa vymýšľať také zadania, ktoré by mohli študentov inšpirovať k novému pohľadu na veci, ale chcem sa tiež postupne venovať rôznym myšlienkovým okruhom. Jedno zo zadaní napríklad znelo „Svet sú dáta“. Cieľom bolo vybudiť záujem o nový pohľad na realitu, ktorá je nám nejakým spôsobom čoraz viac technologicky sprostredkovaná, kvantifikovateľná a dá sa s ňou pracovať po novom. Dáta zo sveta sa dajú využiť na vizualizáciu či sonifikáciu, ale realitu možno aj remixovať či vytvárať nanovo. V dnešnej dobe je tiež dôležitým momentom upozorniť na možnosť sledovania, manipulácie a zneužívania dát, ktoré o nás zbiera kde-kto. Je to skrátka spôsob umeleckého vyrovnávania sa so svetom, v ktorom technologické obrazy vytvárajú našu optiku. Samostatným tematickým okruhom sú však napríklad aj takzvané taktické médiá. To je termín označujúci sociálne a politicky aktivistické umelecké projekty, ktoré šikovne a subverzívne využívajú komunikačné technológie. Všeobecnejšou témou je napríklad vzťah medzi zvukom a obrazom, ktorý skúmame v historických premenách od počiatkov až po dnešok. Alebo skúmame vzťahovú estetiku, princíp v umeleckej tvorbe, ktorá pracuje so vzťahmi medzi ľuďmi namiesto umeleckých objektov. V našom ateliéri nás obzvlášť zaujíma na jednej strane tvorivé a neštandardné využitie technológií sprostredkúvajúcich medziľudský kontakt, ale na druhej strane aj ich kritika. Tento princíp sledujeme aj v celej umeleckej praxi. Prístup technooptimistov, ktorí sa venujú kreatívnemu využitiu technológií a vidia v nich vizionársky potenciál, treba vyvažovať kritickým pohľadom, ktorý práve skúma a upozorňuje na riziká používania nových médií. To siaha od otázok ako je sloboda digitálneho obsahu a problém autorských práv, až po uplatnenie technológií v manipulatívnych kontextoch a ich zneužívanie.

Jakým způsobem se u Vás v ateliéru odevzdávají práce?

Práca by mala byť odovzdaná vo fáze, kedy je už kompletná. Často sa však vyskytne problém, že dielo nemá podobu nejakého objektu, ale môže to byť aj inštalácia v konkrétnom priestore a preto finálny tvar vidíme až tesne pred klauzúrami. Niektoré projekty sú interaktívne a reagujú priamo na konkrétnu situáciu, ktorá potom musí fungovať v kontexte výstavy, kedy ju uvidí divák a samozrejme tiež ako prví aj členovia hodnotiacej komisie.

Jak si studenti hledají v tomto oboru uplatnění v praxi?

Ideálna možnosť je samozrejme venovať sa naplno umeniu. To je v súčasnej dobe možné hlavne pokiaľ človek prerazí so svojou tvorbou do zahraničia, kde môžu vznikať aj nákladnejšie realizácie. Potom je tu aj druhá možnosť, kde má náš ateliér asi celkom výhodu: naši absolventi sú zruční a majú dobré technické znalosti, takže sa môžu uplatniť aj komerčne. Nie je to síce typ životnej dráhy, na ktorú by sme ich cielene chceli pripravovať, pretože kladieme dôraz v zásade na umelecký aspekt. Ale často môžu nájsť uplatnenie aj pri tvorbe multimediálnych prezentácií pre firmy, rôznych postprodukčných prácach s videom, vo výuke rôznych softvérov na spracovanie zvuku a obrazu, tvorbe počítačových hier a podobne. Veľa z bývalých aj súčasných študentov sa venuje tiež tvorbe hudby.

Slýchají od Vás studenti nějakou charakteristickou frázi, tezi, nebo citát?

Dúfam, že ani nie, pretože by som sa nerád opakoval. Ja si myslím, že ta kreativita by mala byť prítomná aj v tom, ako človek vstupuje do diskusie a s čím prichádza v situácii, kedy sa ľudia snažia spoločne nájsť nejaké riešenie. Každé nové dielo v našej oblasti prináša rôzne otázky, či už po stránke technickej, alebo po stránke filozofickej, konceptuálnej a estetickej. A na to nie sú žiadne šablóny, aspoň nie pri skutočnej umeleckej tvorbe. Pri nových médiách tu navyše tu nie sú ani žiadni starí majstri. Všetko sa neustále vyvíja a preto treba veľa experimentovať. Nakoniec, v tom spočíva to dobrodružstvo, kvôli ktorému ma to baví.

Jak vnímáte pojem talent?

Talent určite nie je len jedného druhu. Väčšinou na tých prijímacích pohovoroch vidíme, kto je schopný nejakej konverzácie, ako rozmýšľa. Študent by mal mať predovšetkým schopnosť tvorivého uvažovania, mal by vedieť prichádzať s nekonvenčnými riešeniami, ale tiež vidieť veci v súvislostiach. V takej komplexnej a neustále sa meniacej disciplíne má talent samozrejme viacero polôh. Niektorí z mladých umelcov majú viac technické zručnosti, iní uvažujú skôr konceptuálne. Sú tu ľudia s výrazným estetickým cítením, zatiaľ čo pre iných je zaujímavá hlavne myšlienka a originálny nápad. No a samozrejme, najlepšie je, ak to všetko funguje dohromady: keď sa podarí zrealizovať komplexné a myšlienkovo rozvinuté nápady, ktoré sú esteticky pôsobivé a tiež technicky dotiahnuté do konca.

Děkuji za rozhovor.

Mgr. Slavomír Krekovič, Ph.D. (*23. 6. 1977) - vedúcí ústavu, pôsobil ako kultúrny manažér, muzikológ, hudobný dramaturg a redaktor, hudobník. PhD titul získal na Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, pôsobil na New York University. Viedol kultúrne centrum A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru, kde mal na starosti supervíziu projektov, stratégiu rozvoja organizácie, dramaturgiu programu súčasnej hudby a umenia nových médií. Pôsobí tiež ako šéfredaktor časopisu o súčasnej kultúre 3/4 REVUE, kde zabezpečuje finančný a personálny manažment redakcie, je spoluzakladateľom, dramaturgom a koordinátorom medzinárodného festivalu súčasnej hudby NEXT. V minulosti pôsobil tiež ako hudobný redaktor a dramaturg v Slovenskom rozhlase, či redaktor Hudobného centra. 

Článek je součástí seriálu Učitelé. Jeho cílem je nahlédnout pod roušku školských struktur a představit osobnosti, které nesou odpovědnost za utváření nové generace našich budoucích architektů, designérů a umělců.