Jaké to je v ateliéru Zdeňka Zdařila
O svou zkušenost ve školním ateliéru se s námi dnes podělí Eva Štechová, studentka 4. ročníku Ateliéru designu na FaVU v Brně.
Eva Štechová , 18. 12. 2014
Do ateliéru produktového designu som nastúpila pred vyše tromi rokmi, ako absolventka gymnázia v Košiciach, čiže ako nováčik.
Vedúcim ateliéru je akad. soch. Zdeněk Zdařil, s asistentom, v dobe môjho nástupu to bol MgA. Matěj Říčný. Dnes je asistentom Ing. arch. Jakub Novák, absolvent architektúry, takže nové oči a nový pohľad na vec, čo je výborné.
Zdá sa mi, akoby mal Zdeněk šiesty zmysel na výber študentov, v ateliéri sme výborná partia. Stretávame sa pravidelne na konzultáciách, ktoré prebiehajú hromadne. Dbá sa na to, aby každý prezentoval svoj postup pred celým ateliérom. Vznikajú debaty, ktoré sú prínosné pre všetkých zúčastnených, nie len toho, koho práca je práve hodnotená.
Témy, ktoré dostávame, sú spoločné pre všetky ročníky (s výnimkou bakalárov a diplomantov), takže konzultujeme medzi sebou všetci rovnakú vec. Čo je podľa mňa veľmi fajn, miešajú sa iné pohľady a názory a je to zaujímavé porovnanie, ako sa ktorý ročník s danou témou popasuje. Vždy je dobré počuť čo najviac názorov. Pomáha to v tvorbe aj v myslení.
Pre mňa sú konzultácie bod odrazu, isté nabudenie na prácu. Je to spôsobené hlavne výbornou atmosférou v ateliéri. Pomáhame si medzi sebou, aj keď práca je u nás viac menej individuálna, nepracuje sa na tímových projektoch často. S touto atmosférou je ale spojená istá pohodlnosť, ktorá môže často škodiť. Na tomto by sa podľa mňa dalo ešte pracovať. Častejšia spolupráca s firmami by do ateliéru vniesla istú motiváciu a s ňou aj väčšiu dochvíľnosť. Tiež by som uvítala viac workshopov kde by sme si otestovali ako sa nám pracuje v týme.
Zdeněk a Jakub sa snažia nám pomôcť nájsť si v designe vlastnú cestu, netlačia nám vlastné idey a chcú, aby sme sa konzultovať nebáli. Prednes pred skupinou je tiež dôležitý tréning k tomu, aby prezentácie semestrálnych prác boli na úrovni. Často sa stane, že študent nie je dostatočne pripravený na otázky od poroty, a tým klesá efektivita obhajoby aj samotného návrhu. Je to aj príprava na prezentáciu projektov vo firmách, prvý dojem, reč tela a samotný prednes dokážu urobiť veľa.
Čo sa týka zadaní, tak ako som spomínala, týchto spoluprác s firmami máme v poslednej dobe viac , čo je len dobre. Dovolí nám to pričuchnúť k realite a prebudiť sa. Momentálne riešime zadanie postavené na materiáli Dupont© Corian, spolupráca s firmou AMOS design. Medzi minulé spolupráce patrí napríklad zadanie pre firmu Heineken, či kúpeľňový nábytok pre firmu Lebon. Spolupráca je najlepšia príprava a šanca pre študentov zistiť, ako to funguje v reálnej práci. Samozrejme sú horšie a lepšie zadania a každému vyhovuje niečo iné. Ja osobne obľubujem poetickejšie veci. S technickejšími zadaniami trochu bojujem.
Ja sama sa snažím z týchto konzultácii načerpať okrem energie aj inšpiráciu, ale častokrát ju nájdem na najneobvyklejších miestach. V knihe, filme, proste často tam, kde design normálne nehľadáme. Postupom času zisťujem, že sa dá navrhovať neustále. Človek sa len musí dívať správnymi očami. Vďaka štúdiu na umeleckej škole a neustálym konzultáciám som sa naučila vnímať svet okolo seba iným spôsobom, a to je do môjho života najväčší prínos.
