Černá a bílá galerie Liptovský Mikuláš
První, co návštěvníka hned po vstupu zaujme, je černobílý interiér a netradiční řešení příček a podhledů.
EARCH.CZ , 31. 1. 2012
V dnešnej situácii je nepochybne veľkým dobrodružstvom založiť a prevádzkovať súkromnú nekomerčnú galériu. Za vznikom galérie Rumanský Art Centre v Liptovskom Mikuláši, ktorá je venovaná predovšetkým dielu akademických maliarov Ivana (1944 – 1990) a Igora Rumanských (1946 – 2006), stojí veľký sen tretieho z bratov. Založením neziskovej organizácie a následne otvorením galérie Michal Rumanský sprítomnil Igora a Ivana v prostredí rodného Liptova, kraja, ktorý považovali za svoj domov a ktorý sa stal dôležitou inšpiráciou pre ich tvorbu. Galéria je otvorená projektom, ktoré súvisia s oboma umelcami alebo s Liptovom. Nadšenie a zapálenie pre spoločnú vec zdieľa nielen rodina, ale aj veľký okruh ľudí, ktorí bratov poznali: priatelia, spolužiaci, kolegovia, žiaci. Medzi tými posledne menovanými je aj vekom síce mladý, ale už skúsený architekt Ján Revaj, ktorý sa podujal navrhnúť interiér priestoru galérie. Nielenže pochádza z Liptova, ale predovšetkým sa osobne poznal s Igorom Rumanským, profesorom Vysokej školy výtvarných umení, s ktorým spoločne viedli rozhovory o umení, tvorbe, perspektívach a zodpovednosti a ktorý ho na dráhu architekta nasmeroval. Galéria s rozlohou 140 m2 sa nachádza v širšom centre mesta na ulici Ester Šimerovej Martinčekovej. Situovaná je v jednom zo štyroch pôvodne komerčných priestorov na prízemí nového polyfunkčného objektu, s bytovými jednotkami na poschodiach a kanceláriami v nárožnej časti budovy. Zo severu je prístupná samostatným vchodom priamo z ulice. Prvé, čo návštevníka zaujme hneď po vstupe, je čiernobiely interiér a netradičné riešenie podhľadov a deliacich priečok. Pravouhlý kompaktný priestor uprostred s dvoma dvojicami oceľových nosných stĺpov bolo potrebné z hľadiska funkčného využitia miestnosti rozčleniť. Architekt v dvoch priečkach ukryl nosnú konštrukciu. Vytvorením troch nerovnakých kójí rozšíril inštalačnú kapacitu priestoru, pričom najväčšia z nich poskytuje dostatok miesta na menšie spoločenské udalosti – vernisáže, koncerty a pod. Spôsobom riešenia docielil výtvarné efekty, ktoré zjavne poukazujú na jeho zámer nechať sa aj v architektúre inšpirovať dielom učiteľa. Zmnožené, vrstvené, zvlnené línie, rovnako ako čiernobiela farebnosť, sú totiž charakteristické pre grafickú a ilustrátorskú tvorbu Igora Rumanského.
V interiéri sa čierna uplatňuje nielen na podlahe, ale aj na jednej obvodovej stene. Farebnú atmosféru priestoru, samozrejme okrem vystavených diel, dotvára len línia podsvietenia stien nad podlahou. Okrem týchto výtvarných vkladov je priestor riešený minimalisticky, s dôrazom na čistotu a kvalitu prevedenia.
Priamo vo výstavnej sieni, v jej vstupnej časti, je za posuvnými priečkami šikovne ukrytá šatňa, kuchynský kútik a technické zázemie pre digitálnu techniku. Vo výbave interiéru bolo totiž hneď od začiatku počítané so všetkým, čo je potrebné pre špecifickú prevádzku takéhoto priestoru, vrátene audio- a videotechniky, ako aj zabezpečovacieho systému, takže všetky rozvody sú zabudované. Do vstupného sektoru architekt zakomponoval aj priestor pokladne s miestom pre lektora. Parapet pod širokým presklením siene z juhu zas dáva návštevníkovi možnosť posedieť si v prostredí výtvarných diel. Samozrejmosťou galérie je sociálne zázemie a malý príručný sklad. V prípade galérie Rumanský Art Centre bolo už od začiatku jasné, na čo bude priestor slúžiť a tak bol projektovaný aj jeho interiér. Pri projekte sa stretli investor a architekt, ktorým išlo o spoločnú vec a ostatné bolo druhoradé. O kvalitnom výsledku ich spoločného snaženia hovorí aj fakt, že interiér bol jedným z troch nominovaných na Cenu za architektúru CE.ZA.AR 2011.
název Rumanský Art Centre
kde Ester Šimerovej Martinčekovej 4506/4, Liptovský Mikuláš
autor Ján Revaj / JANREVAJ architects www.janrevaj.com
investor Martin Rumanský
projekt
-
2008 – 03. 2009
realizace
-
2009 – 02. 2010
užitná plocha 142 m2
stavební náklady 96 825 €
foto Matej Rumanský
převzato z partnerského časopisu ARCH
obsah časopisu ARCH 12/2011 zde