Obnovený hotel Panorama na Štrbském Plese

Konštruktivisticky alebo brutalisticky pôsobiaci objekt s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Mnohí ho obdivovali, ale aspoň toľkí ho odmietali a považovali v prostredí plesa za rušivý. Zdá sa, že aj iné stavby brnianskeho architekta Zdeňka Řiháka (1924 – 2006) majú schopnosť vyvolávať diskusie ešte aj desaťročia po ich vzniku. Jeho Labská bouda v Krkonošiach sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin), pričom predstihla takých jednoznačne vyzerajúcich favoritov ako Prior na Masarykovom námestí v Jihlave alebo Žižkovský vysielač v Prahe. Odmietavý postoj laickej a odbornej verejnosti sa postupom času v prípade hotela Panoráma značne zmiernil a jeho forma sa stala viac-menej zažitou ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre na východe Slovenska, postavenej predovšetkým pre Majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach v roku 1970, ešte pred normalizáciou po roku 1968. Charakteristická, dobre čitateľná forma výškovej časti zreteľne viditeľná z diaľky – dokonca aj z diaľnice medzi Žilinou a Popradom – je pre samotnú hotelovú funkciu najlepšou reklamou.

Hotel Panoráma stojí na klesajúcom svahu morény plesa na okraji postupne sa rozrastajúceho urbanizovaného predpriestoru hlavnej atrakcie miesta – ľadovcového jazera –, ale ešte v kontakte s relatívne nedotknutým prírodným prostredím, teda na veľmi peknom mieste. Obnova starého hotela je aj ďalším progresívnym krokom k celkovej rehabilitácii Štrbského Plesa a jeho postupne sa urbanizujúceho bezprostredného okolia. Cieľom investora bolo najprv prerobiť pôvodný hotel na apartmánové byty, počas realizácie sa tento zámer čiastočne upravil a popri apartmánovom bývaní ostala zachovaná aj jeho hotelová funkcia a v severovýchodnej časti obchodné priestory predajne a požičovne športových potrieb. Architekti obnovy sa veľmi správne rozhodli pre zachovanie ikonickej formy výškovej časti, s veľmi citlivými minimálnymi úpravami. Výraznejšie zmenili, rozšírili len spodnú pôvodne konštruktivisticko-brutalisticky pôsobiacu časť komplexu. Zastaval sa otvorený premostený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pristavali sa ďalšie trakty a široká terasa vedľa celej pozdĺžnej časti z juhovýchodnej stany. Pribudli aj garáže na severozápadnej strane. Celkové hmotové pôsobenie komplexu je teraz oveľa umiernenejšie, organickejšie vyrastajúce z prostredia. Pozdĺžna nižšia časť sa nadstavala o ďalšie dve ustupujúce podlažia, v ktorých vznikli priestory pre ďalšie izby, apartmány a doteraz ešte nedokončená časť pre wellness. Druhé nadstavané poschodie je zvonka takmer celé sklenené, takže napriek rozšíreniu jeho ustúpená presklená vonkajšia podoba dobre zachováva dynamiku a priaznivé proporčné hmotové pôsobenie vo vzťahu k výškovej časti. Hotel je v prevádzke od jesene roku 2011, ale nie všetky jeho časti sú už dokončené. Vďaka doterajším úpravám je jeho obraz uhladenejší a harmonickejšie zapadá do teraz už usporiadanejšieho širšieho prostredia. Kvalita interiérov trocha zaostáva za kvalitou celkového konceptu, v izbách je viac-menej „len rozmiestnený nábytok“, nie sú ešte úplne zariadené. Oproti pôvodnému riešeniu sú komunikácie kratšie,ale aj uzavretejšie, monotónnejšie. Pôvodné výhľady z balkónov chodieb, prístupné pre všetkých obyvateľov hotela, sa stali obeťami atraktivity jednotlivých uzatvorených apartmánov. Architektonické detaily sú, zdá sa, dôsledne a kvalitne vyriešené, hoci pri štvorhviezdičkovom hoteli by sme miestami očakávali aj o niečo veľkorysejšie riešenia a menej lacných materiálov.

Obnovený hotel Panoráma má opäť všetky danosti stať sa atraktívnym miestom oddychu, obchodných jednaní, seminárov alebo konferencií. Jeho príťažlivosť okrem výnimočného miesta spočíva aj v jeho – v čase vzniku – provokatívnej architektonickej forme. Vo viacerých dielach socialistickej architektúry je možné identifikovať snahy architektov po výraznom, jednoznačnom konštrukčnom alebo formálnom koncepte, ktorý, ak sa ho podarilo presadiť, aj pri obmedzených možnostiach a častých následných modifikáciách vyplývajúcich z limitov socialistického stavebníctva mohol v konečnom výsledku produkovať keď už nie dokonalú a dobrú, tak aspoň pútavú, trúfalú alebo zaujímavú architektúru. Dnes sa už asi ťažko dopátrame, či aj hotel Panoráma vznikol ako výsledok takejto alebo podobnej snahy. Úpravy jeho obnovy veľmi citlivo akceptujú alebo rozvíjajú mnohé jeho hodnoty, do určitej miery zmierňujú jeho konfrontačný vzťah s prostredím, ale predovšetkým zachovávajú jeho ikonickú podobu, ktorá sa plynutím času stala súčasťou ducha a identity miesta.